Ak po dvoch úvodných prehrách na šampionáte, ktoré zahatali slovenskej reprezentačnej dvadsaťjednotke postupové šance, existovali isté obavy, ako dopadne naša rozlúčka s domácim šampionátom, tie sa napokon ukázali ako neopodstatnené.
Dominancia Slovenska
Dovolím si povedať, že posledný zápas v skupine proti Rumunsku bol od prvej až do deväťdesiatej minúty v našej réžii.
Naši reprezentanti začali veľmi aktívne a od úvodného hvizdu sme boli lepším tímom.
Smerom dopredu sme hrali nebojácne, zbytočne sme nestrácali lopty, snažili sme sa využívať krídelné priestory, boli sme úspešní v súbojoch jeden na jedného.
Snahu súpera sme eliminovali a Rumuni v prvom polčase prakticky nevystrelil na našu bránku.
Získať pevnú pôdu pod nohami nám veľmi pomohol aj rýchly vedúci gól stopéra Oberta, ktorý sa veľmi dobre zorientoval pred bránkou po dobre zahranej štandardke Riga.
Prvý polčas bol v našej réžii, dominovali sme v osobných súbojoch, hrali sme sebavedome a najnebezpečnejšieho hráča súpera Munteanua sme nepustili do žiadnej šance.
Najlepší bol Suslov
Rumuni ostali aj po zmene strán pri stereotype z prvého polčasu a len sporadicky ohrozovali našu bránku.
Naši nepoľavovali v aktivite, v ďalšom priebehu Suslov zaslúžene zvýšil nás náskok, keď nádherne trafil z 25 metrov.
Rumunom sa síce podarilo znížiť po rohovom kope, ale k žiadnemu záverečnému tlaku smerujúcemu k vyrovnaniu, sme ich vďaka dobre fungujúcej defenzíve nepustili.
Pokiaľ by som hodnotil individuálne výkony, z našej strany som nezaregistroval žiadny slabý výkon.
Myslím si, že s chuťou hrajúceho Tomáša Suslova právom vyhlásili za najlepšieho hráča zápasu, jednoznačne bol najlepší na ihrisku. Páčili sa mi však aj stredopoliar Tomáš Rigo a stopér Adam Obert.
Naši podali veľmi dobrý výkon a ich rozlúčku so šampionátom môžem bez váhania označiť prívlastkom vydarená.
Autor je tréner druholigového klubu FC Petržalka
