Po prehre v Severnom Írsku (0:2) sa futbalistom slovenského národného tímu podarilo zdolať v Trnave Luxembursko 2:0.
Zverenci trénera Francesca Calzonu potvrdili pozíciu favorita, keď si poradili s mužstvom, ktoré doteraz nezískalo v kvalifikácii ani bod a navyše strelilo jediný gól.
Kauza, ktorá nemusela byť
Slováci dokázali prevýšiť Luxemburčanov, ale stalo sa tak až v neskoršom priebehu zápasu. V prvom polčase nebolo vôbec isté, že naši reprezentanti zvíťazia. Na ihrisku totiž neboli lepší ako ich protivník.
Ktovie, ako by sa duel vyvíjal, ak by Dardari premenil svoju veľkú šancu z 13. min. Našťastie mieril mimo a Slováci nemuseli otáčať skóre.
Rozhodujúci moment pondelňajšieho zápasu sa udial ešte pred jeho úvodným výkopom. Bol to príchod Dávida Hancka, ktorý veľmi rýchlo ukázal, že je v našich podmienkach rozdielový hráč. Futbalista pôsobiaci v Atleticu Madrid bol silný v defenzíve a zároveň tvorivý v ofenzíve.
Luxemburčania síce bránili z kolektívneho pohľadu veľmi dobre, no keď ich Dávid Hancko dotlačil do situácie, že museli pracovať jeden proti jednému, náš líder ukázal svoje kvality a poradil si s kýmkoľvek.
Dávid Hancko bol brilantný a najväčšou mierou prispel k tomu, že slovenský národný tím zvíťazil. Pár dní predtým privítal na svete svojho druhého syna Dominika, takže tento muž mal žiariť. Lenže nežiaril.
Jeho prvé slová po príchode do mixzóny nepatrili synovi či zápasu, ale tomu, ako ho mrzí mediálny obraz situácie, ktorá vznikla. Tú však nezapríčinili médiá.
Na svedomí ju má Francesco Calzona, ktorý je síce vynikajúci tréner, ale zároveň katastrofálny rečník. Ak by sa Talian na nominačnej tlačovej konferencii vyhol teatrálnej komunikácii, žiadna kauza Hancko nemusela existovať.
Hlava proti múru
„Hneváte sa?“ znela jedna z otázok, ktorú dostal v súvislosti s Hanckom. „Čo ste sa zbláznili? Prečo by som sa mal hnevať? Veď môj hráč sa chystá na privítanie potomka a ja sa teším spolu s ním,“ takto nejako mohla znieť odpoveď trénera.
Niečo podobné sa stalo po zápase s Luxemburskom, keď vysvitlo, že Adam Obert strelil gól z pozície, na ktorej vlastne nemal byť.
„A koho to zaujíma? Veď vďaka tomu zlomil zápas v náš prospech,“ takto nejako mohla znieť Calzonova reakcia, no namiesto toho novinári počúvali o tom, ako Adam Obert nedodržal v daný moment stanovené pokyny.
S Francescom Calzonom súhlasíme v jednom bode. Ak sa chcete niekam dostať, musíte si jasne vytýčiť cestu.
Taliansky odborník by však mal pochopiť, že na tejto ceste nejde o to ísť hlavou proti múru, ale nájsť očami dvere.
