Onedlho 54-ročný tréner Detvy, donedávna jeden z najproduktívnejších guľometov na slovenských klziskách Richard Šechný je rarita medzi hokejovými legendami.
Dres prešovského rodáka s číslom 24 je vyvesený v spoločnosti nesmrteľných na dvoch štadiónoch.
Vo Zvolene, kde získal v roku 2001 titul majstra i v Michalovciach, ktoré vytiahol na extraligové výslnie. Dobrák s geniálnou časovanou prihrávkou okrem toho získal v renomovanom klube Košíc tri tituly.
„Nemusel sa trápiť pointou, typickým východniarskym dialektom so spomaleným zatiahnutím ju nadobudla každá jeho veta,“ spomína na spoluhráča z Michaloviec bývalý reprezentant a majster extraligy s Trenčínom i Žilinou Martin Opatovský.
Traja Jozefovia Šechní
V mladosti nenápadného Riša priviedol k hokeju otec Jozef aj s o rok starším bratom Jozefom, ktorého syn Jozef hráva dnes v útoku Detvy s bratrancom Richardom.
Osemnásťročný Jozef má zatiaľ „iba“ 182 cm, ale 22- ročný Richard nedávno o „centík“ prerástol ozrutného otca, ktorý má „len“ 196.
V bránke žiakov v Michalovciach chytá štrnásťročný Adrián, mladší brat a aj syn oboch Richardov.
„Pravda, Richard je už o kúštik vyšší odo mňa aj sily mu pribudlo, no nikam ho neženiem, má čas. Dôležité je, že ho poslúcha puk na hokejke,“ strúha talentovanému synovi zriedkavú pochvalu všetkými hokejovými masťami mazaný otec.
Bývalý reprezentant je v historickom poradí produktivity extraligy s 823 bodmi (303 gólov + 520 asistencií z 869 zápasov) za 17 sezón na druhom mieste za už nehrajúcim Popradčanom Arne Krotákom.
Ten ostane s 1138 bodmi v 1259 zápasoch zrejme ešte dlho nedostižný, no bodový priemer na zápas má postavou vyšší Richard vyšší aj matematicky - 0,95 bodu na jeden zápas oproti 0,90 drobnejšieho Arneho.
Jeden však vždy džentlmensky rešpektoval odlišný štýl druhého.
Najradšej hovoril hokejkou
V kabíne mu Vlastimil Plavucha prišil prezýku „Dlhý“ a ako hrajúceho spoluhráča ešte dlho po štyridsiatke mladší spoluhráči s úctou prezývali aj „Starý“.
Odohral jedenásť extraligových finále, z toho osem v jednom ťahu s Košicami a Zvolenom. Najradšej spomína na zvolenskú éru, v ktorej bol lídrom produktivity a tešil sa zo žičlivej atmosféry v kabíne aj celom meste.
„Hoci som mal už za sebou tri oslavy titulov v Košiciach na zvolenské s trénerskou dvojicou Ernest Bokroš a Peter Mikula sa nedá zabudnúť. Pre mesto to bol prvý titul v histórii , s víťazným pohárom sme ťahali oslavy tri dni v kuse. Mal som šťastie na podarených spoluhráčov aj slušných funkcionárov ako bol pán Dušan Mráz. Žiadne sváry, všetci sme ťahali spolu," spomína Šechný, ktorý je najčastejšie v kontakte s Jaroslavom Törökom, v súčasnosti videoanalytikom zvolenského klubu.
„Hrať s Rišom bola paráda, mal úžasnú hernú anticipáciu. Zo mňa, ale aj Martina Barteka a Jana Plcha urobil najlepších strelcov súťaže. Spoľahlivý v obrane a v útoku nápaditý výmyselník, mimo ľadu príjemný spoločník. Namiesto slov nechal prehovoriť radšej vlastnú hokejku. No keď bolo treba, jeho dve tri - vety v pravú chvíľu všetci v kabíne akceptovali,“ hovorí Bratislavčan Róbert Pukalovič, ktorý ako kapitán priviedol Zvolen k historicky prvému titulu v roku 2001.
„Všetci sme boli naladený na spoločnú strunu. Brnkol nám ju neformálne český útočník Petr Vlk, ten dokázal na gitare zahrať všade a všetko,“ dodáva „Džugala“.
Čoho sa v extralige bojíme?
„Ale áno, naša extraliga sa dvíha. Naskočil som do nej od jej vzniku, v košickom drese. V posledných rokoch úroveň pozdvihli legionári, čo má však, žiaľ, aj opačný efekt. Preto som úprimne nadšený , že v Košiciach sa odvážne vydali impozantnou slovenskou cestou. Potrebovali sme takýto kontrast. Kiež by nadobudol širší inšpiratívny efekt
Osemdesiat importov vytláča domácich hráčov na striedačku, časom aj vôbec z hokeja.
Dovolím si tvrdiť že polovica legionárov nie je lepšia ako najlepší slovenskí chlapci. Ale sú zvonku a drahí, tak musia hrať, hoci polovica z nich má dosť ďaleko od pozície rozdielových hráčov.
Lenže naši funkcionári sa ich boja nasadiť, najradšej by súťaž uzavreli, aby mali pokoj a stabilizovaný rozpočet. Kluby si už vydobyli baráž, ale nevidím , že by mladíci dostali čo sa im sľubovalo - viac priestoru na ľade. S výnimkou Nitry, kde to bývalo vždy. A najnovšie aj Košíc.
Čoho sa bojíme?, zabudli sme, že Liba, Rusnák či Pašek naskakovali do náročnejšej federálnej ligy v šestnástich?
Nám každý, kto má solventných rodičov uteká do zámoria či zahraničia. na čele s deťmi zväzových funkcionárov. A reprezentácia? Potenciál talentov máme, ale nie toľko, aby si niektorí hľadali výhovorky a neprišli na vrchol sezóny - majstrovstvá sveta - do dresu, z ktorého sa odrazili k lepšiemu životu,“ hovorí Richard Šechný.
Milovaný i nenávidený
Dlháň Richard bol domácimi fanúšikmi zbožňovaný, no na štadiónoch súpera, najmä v Bratislave, si zvykol na hanlivé chorály.
„S tým sa nedalo nič robiť, nadávky som si v duchu otáčal na pozitívnu energiu ako doping. Nikdy som nebol výbušný typ, nemal som rád konfliktné situácie, ani zbytočné emócie.
Rozčúliť ma dokázali občas iba rozhodcovia, ak naleteli protihráčom na trápne filmovačky. Vyšší hráči, aj Zdeno Chára, mával tiež problém s tým, že maličkí špekulanti sa naňho vešali, aby vzápätí padali a pýtali si vylúčenia. S tým som mal bohaté skúsenosti. Averziu divákov som bral ako prirodzenú súčasť a živý dôkaz zaplnených tribún,“ usmieva sa dnes sa nadhľadom tréner, ktorého napĺňa práca na striedačke.
„Cítim sa v Detve v pohode, rád by som tunajším fanúšikom raz prinavrátil najvyššiu súťaž, prípadne ich posunul do nejakej nadnárodnej ligy.
Mám chuť do roboty, i keď dobre vnímam, aké ťažké časy tu ľudia žijú. Ak chce otec rodiny zobrať manželku s deťmi na hokej a kúpiť im dačo zahryznúť, či ešte kofolku, stovka je pomaly fuč. Viete ako a kde sa dnes zarába... Škoda reči,“ povzdychne si Richard veľký, ktorý žije v Michalovciach, kde si vo voľnom čase najradšej zahrá tenis - špecialista na štvorhru, alebo sa bicyklom preháňa po malebnom kraji.
Dnes si tréner Šechný len matne spomína, že v detstve mu pri televíznych prenosoch zo šampionátov imponovalo kombinačné majstrovstvo ruského útoku Makarov -Larionov – Krutov, aj keď on by sám vraj nestíhal narábať s pukom v takej rýchlosti a tak presne.
„Do pamäti sa mi ešte vryl vysoký center Erich Kühnhackl, keď ešte Nemci nemávali nárok na medaily. Bol vysoký, skvele ovládal hokejku, podobal sa na Nedomanského,“ lovil v pamäti Šechný, ktorý v detstve o ukrytom svet NHL nemohol ani snívať.
Kto je Richard Šechný
Narodil sa 19.10. 1971 v Prešove.
Je štvornásobný majster Slovenska (tri tituly s Košicami, jeden so Zvolenom).
Hrával za Košice, Zvolen, Kežmarok, Poprad, Banskú Bystricu, Michalovce, Prešov.
V zahraničí pôsobil v ruskom Nižnekamsku, poľskom Nowom Targu a talianskom Bolzane. V slovenskej reprezentácii nastúpil v 54 stretnutiach, strelil desať gólov.
Zahral si aj na zimných olympijských hrách v Salt Lake City 2002, slovenský dres obliekal aj na MS 1995 (B skupina) a na MS v roku 1999 v Nórsku.
Najlepší hráči podľa kanadského bodovania v histórii extraligy
Zápasy | Góly | Asist. | Body | |
Arne Kroták | 1259 | 520 | 618 | 1138 |
Richard Šechný | 869 | 303 | 520 | 823 |
Peter Bartoš | 1024 | 334 | 438 | 772 |
René Školiak | 1026 | 256 | 503 | 759 |
Michal Chovan | 850 | 217 | 507 | 724 |
