Jaroslav Kentoš po turnaji vyobjímal svojich zverencov, v tomto prípade Nina Marcelliho. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Slovenskí mladíci zanechali na domácom Eure herne veľmi dobrý dojem, potrápili veľmoci ako Španielsko či Taliansko a rozlúčili sa víťazstvom nad Rumunskom. Napriek kvalitnému prejavu však zostali pred bránami štvrťfinále.
Jaroslav Kentoš v otvorenom rozhovore rozpráva o ceste tímu, o emóciách v kabíne, sklamaní po prehrách, ale aj o tom, prečo Slovensko stále márne hľadá typického útočníka.
Rumunov prinútili k chybám
Platí príslovie, koniec dobrý, všetko dobré?
„Z víťazstva máme radosť. Chlapci ma potešili výkonom a parametrami hry. Hráčov som upozorňoval, aby sa nekoncentrovali na výsledok, ale na cestu, po ktorej sme chceli k nemu dokráčať.
Herne sme si v prvých dvoch zápasoch vysoko nastavili latku a som rád, že sme ju nepodliezli. Zaslúžene sme uspeli.“
Emocionálnu stabilitu som zdôrazňoval opäť po prehre s Talianmi, keď sme mali plnú kabínu plačúcich dospelých ľudí.“
Aký bol tento turnaj z pohľadu emócií?
„Už na kempe v Rakúsku som chlapcov vyzýval k emočnej stabilite. Vedel som, že nás čakajú silné zážitky. Myslím si, že práve emóciám musíme pripísať slabší úvod proti Španielsku.
Viacerí hráči zápas pred plným Tehelným poľom zažili prvýkrát, aj pre mňa to boli silné pocity. Emocionálnu stabilitu som zdôrazňoval opäť po prehre s Talianmi, keď sme mali plnú kabínu plačúcich dospelých ľudí.
Vtedy som sa snažil byť pre hráčov aj kolegov z realizačného tímu oporou, respektíve takou kotvou v náročných situáciách.“
Ako ste si užili bodku?
„Som rád, že sme strelili dva pekné góly. Teší ma, že sme Rumunov prinútili k chybám. Vytvorili sme si veľa šancí, ukázali sme kvalitu v ofenzíve. Hráči navnímali systém, ktorým sme sa chceli prezentovať.“
Záverečné poďakovanie fanúšikom na Tehelnom poli po víťaznom zápase s Rumunskom. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Sústredili na proces
Budú vám títo chlapci veľmi chýbať?
„Samozrejme, ale taký je futbalový život. Vznikol tu veľmi silný kolektív, čo sa ukázalo najmä v kritických momentoch. Všetci hráči dali do toho maximum.
Sme malá krajina a ak chceme uspieť, musia byť medzi nami silné vzťahy. Hráčom som povedal, že budem rád, keď ma pozdravia na ulici a spýtajú sa, ako sa mám.“
Veľmi vás škrie, že vzhľadom na vysoké parametre hry ste napokon ani len do posledných chvíľ nebojovali o štvrťfinále?
„Áno. Sklamanie po prehre s Talianmi (0:1) bolo veľké. S odstupom pár dní nás to bude mrzieť ešte viac. Toto mužstvo malo na to, aby postúpilo.
Škoda, že proti Španielsku (2:3) a Taliansku sme dobrý výkon nepotvrdili výsledkom. Myslím si, že chlapci by si to zaslúžili.“
Nespravili by ste spätne niečo inak?
„Nezamýšľal som sa nad tým. Napriek sklamaniu po druhom zápase som chlapcov viedol ku koncentrácii na Rumunsko. Stále sme sa sústredili na proces a prípravu na najbližší duel.“
Bolo v silách hráčov podať ešte lepšie výkony?
„Som náročný na seba a takisto som náročný na hráčov. Verte, že vždy hľadám priestor na zlepšenie a stále ho budem hľadať.
Som rád, že aj chlapci to tak vnímali, keďže počas zápasov dokázali reagovať na naše taktické úpravy.
Musíte si uvedomiť, že zápasy išli v rýchlom slede, v podstate sme medzi nimi mali priestor na jeden spoločný tréning, k tomu treba pripočítať únavu.
Nebol to jednoduchý proces. Chalani pochopili, že keď budú nároční na seba, môžu sa posúvať. Určite nie som spokojný s tým, že sa nám nepodarilo postúpiť.
Keď budeme takto uvažovať všetci, môžeme pripraviť konkurencieschopných hráčov pre seniorské áčko, v ktorých silách bude v kvalifikácii bojovať o účasť na veľkých turnajoch.“
Viacerí zaklopali na dvere áčka
Adam Obert, Tomáš Rigo, Tomáš Suslov a Leo Sauer sú už súčasť áčka. Ktorí chalani z vášho kádra by ich mohli čoskoro doplniť?
„Ťažko povedať… Myslím si, že viacerí zaklopali na dvere áčka. Je na trénerovi Francescovi Calzonovi, komu dá šancu. Jeden z našich cieľov bol pripraviť hráčov pre seniorský národný tím.
Samozrejme, že sme chceli postúpiť, ale nešlo len o výsledok. Verím, že chalanom aj skúsenosť na Eure pomohla k tomu, že keď príde šanca, budú čo najlepšie pripravení.“
Ako hodnotíte prínos hráčov z Niké ligy?
„Naša súťaž je veľmi dobrá z pohľadu prípravy hráčov pre národný tím do 21 rokov. Keď chlapci dostávajú v kluboch priestor a sú dobre vedení, ja ako tréner sa môžem z toho len tešiť.
Som vďačný, že dostávajú priestor v Niké lige a hrávajú pravidelne, môžu sa prispôsobiť aj tejto úrovni.“
Dva a pol roka ste sa chystali na tento turnaj, ktorý pre vás uplynul v podstate za týždeň. Stihli ste si vôbec užiť Euro?
„Pred turnajom sme dostávali videopozdravy s odkazmi od viacerých športových osobností. Viaceré spomínali slovné spojenie užiť si. Chalani veria, že ja ho nemám rád.
Najviac ma oslovil odkaz od hokejistu Mariána Gáboríka, ktorý povedal, že keď vydáme zo seba maximum, potom si to môžeme užiť.
Ale keď idete na turnaj s postojom, že si ho idete užiť a nedáte do toho maximum, potom je to ťažké.
Chlapci hrali z môjho pohľadu na maximum a užili si to vďaka ľuďom, ktorí sa im za to odvďačili podporou. To je pre nás asi to najkrajšie.“
PREČO MÁME PROBLÉM S ÚTOČNÍKMI?
Slovensko má za sebou ďalší turnaj, po ktorom sa hovorí o absencii typického hrotového útočníka v reprezentácii. Prečo je to večný problém nášho futbalu na všetkých úrovniach?
„Ťažko sa mi na to odpovedá. Tých faktorov je viac. Musíme pracovať koncepčnejšie na úrovni klubov aj reprezentačných výberov. Je to aj o kvalite trénerov v akadémiách. Potrebujete dodržiavať veľa princípov, aby ste dokázali vychovať hráča,“ povedal Jaroslav Kentoš a ďalej pokračoval: „Žiaľ, teraz to vyšlo u nás takto. Adam Griger sa nešťastne zranil. Timotej Jambor nám pred rokom a pol v top forme pomohol k víťazstvu v prípravnom stretnutí v Španielsku. Vlani v lete odišiel do Rapidu Bukurešť, prestal hrávať a jeho výkonnosť išla dolu, ideálne sa nenakopol ani po návrate do Žiliny. Nemali sme veľa riešení, preto sme posunuli na hrot Dominika Hollého, respektíve Nina Marcelliho.“
