„Nevadí vám, když budu mluvit česky?” - spýtal sa nás na úvod Jakub Pira, keď sa usádzal do kresla.
„Samozrejme, viem i po slovensky, ale mám český prízvuk a necítim sa až tak komfortne,” vysvetlil 17-ročný mladík z Ostravy.
Nemali sme najmenší problém. Mimochodom, skvelý respondent na debatu. Absolútne nemáte dojem, že urastený chlapisko (194 cm, 90 kg) ešte neprekročil prah dospelosti.
Naopak, máte pocit, ako keby mal o desať rokov viac a už čo-to preskákané vo futbale i v živote.
Ako vnímate aktuálny humbuk, ktorý okolo vás nastal? Všade sa ohľadom vás píše ako o najväčšom futbalovom talente v regióne. Akomsi klenote. Čo vy na to?
„Samozrejme, že ho vnímam, registrujem.”
A spomínaný humbuk umocňuje záujem z oboch strán rieky Morava, aby ste reprezentovali Slovensko, resp. Česko.
„Vnímam aj to, že sa momentálne rieši, koho budem reprezentovať, ale snažím sa to nejako nevnímať. Nechávam to na ostatných, hlavne na úrady. Ako bude pokračovať proces s vybavovaním českého občianstva a ako dlho sa bude riešiť. Reprezentujem Slovensko a to je jediné, na čo sa teraz sústredím.”
Ďalej sa v rozhovore dočítate:
odkiaľ pochádzajú jeho rodičia,
prečo sa teší na kvalifikačný zápas do Košíc,
aký má názor na slová reprezentačného trénera Calzonu,
čo vraví na podobný problém občianstva u spoluhráča Artúra Musáka,
koľkotisícovú sekeru má u pokladníka Baníka,
ktorému klubu fandí a kto je jeho vzorom.
Ako je to s vaším občianstvom? Narodili ste sa v Ostrave, no máte slovenský pas.
„Obaja moji rodičia sú Slováci a presťahovali sa do Ostravy ešte pred mojím narodením. Narodil som sa v Ostrave, ale celú rodinu mám slovenskú. Dostal som slovenské občianstvo a vlastne po celý čas som s ním žil a nejako som to neriešil. Skutočnosť, že by som si urobil dve občianstva, som už mal dávno naplánovanú. Aj preto, že väčšinu života prežijem v Česku, tak je lepšie mať i české občianstvo.”
Odkiaľ pochádzajú rodičia?
