Pre zranenie slabín v poslednom ligovom stretnutí s FC Janov (2:1) vypadol z októbrových zápasov kvalifikácie majstrovstiev sveta Stanislav Lobotka.
Stredopoliar Neapola je kľúčový hráč slovenskej reprezentácie. Rovnakú pozíciu zastáva aj v klube.
Najmä o jeho účinkovaní v drese talianskeho obhajcu majstrovskej trofeje sme sa s ním rozprávali v nasledujúcom exkluzívnom rozhovore.
Zrodil sa ešte pred piatkovým večerným duelom v Severnom Írsku.
Ako presne prišlo v zápase proti Janovu k vášmu zraneniu?
„V osobnom súboji som chcel odobrať protihráčovi loptu. Posledný krok som predĺžil a v tom istom okamihu mi on potiahol druhú nohu. Bežná vec, iba som zachytil, že mi pod slabinami niečo puklo. Nevedel som hneď, či to bude vážnejšie, preto som v zápase pokračoval. Akurát som pri behu cítil zvláštny nepríjemný pocit. Na to som pokazil ľahkú prihrávku. Zrazu som nemal v nohe žiadny cit. Loptu som posúval na krátku vzdialenosť, no vôbec sa nepohla v intenzite, akú som jej chcel dať. Chýbala mi sila, v nohe ma pichlo. Vtedy som už vedel, že je zle.“
Čo ukázali vyšetrenia?
„Natrhnuté trieslo. Postihnuté miesto mi zaliala krv. Roztrhli sa mi drobné svalové tkanivá, priťahovač mám vyradený z činnosti. Doktor odhadol dobu liečenia na tri až šesť týždňov.“
Hreje vás pri srdci aspoň pocit, že Neapol sa po zápase s Janovom vrátil na čelo talianskej súťaže?
„To je pekné. Keby som sa zranil a ešte by sme aj doma prehrali, bola by to pre mňa dvojitá pohroma. Tešil som sa po zápase na reprezentáciu, veľmi som chcel v Severnom Írsku a v Trnave proti Luxembursku chlapcom na ihrisku pomôcť. Žiaľ, nemôžem. Mrzí ma to, ale verím, že to zvládnu aj bezo mňa.
V Taliansku sa súťaž len rozbieha, prvá pozícia v tabuľke zatiaľ vôbec nič neznamená. Iste, je lepšie držať sa od začiatku v popredí, ako neskôr dobiehať stratené. Serie A má svoje špecifiká, sezóna v nej je dlhá a nesmierne náročná. Inter Miláno napríklad odštartoval slabšie, dvakrát prehral, z toho raz doma proti Udinese a aj tak je štvrtý, len o tri body za nami.“
Vaše mužstvo obhajuje majstrovský titul, z piatich víťazstiev dosiahlo tri rozdielom jedného gólu, z toho dva padli v závere a raz ste priebeh otáčali. Čomu pripisujete schopnosť lámať výsledky správnym smerom?
„Naše mužstvo má víťaznú mentalitu. Keby ju nemalo, v minulej sezóne by neuspelo. Tréner Antonio Conte kladie obrovský dôraz na mentálnu stránku. Vyžaduje od mužstva, aby sa nikdy nevzdávalo. Ani keď prehráva a nachádza sa v zdanlivo neriešiteľnej situácii. Apeluje aj na to, aby sme nepoľavovali, keď vedieme. Som rád, že sa nám to darí, až na zápas v Miláne proti AC.“
V rozhovore sa ďalej dočítate:
čo hovorí na parádnu spoluprácu De Bruyneho s Hojlundom,
ako vníma záhadu, že sa Hojlundovi v Manchesteri nedarilo a v Neapole strieľa góly,
čo znamená, keď hráč od trénera cíti dôveru a čo znamená, keď ju necíti,
nakoľko s ním budú pred televíziou lomcovať emócie pri kvalifikačných zápasoch Slovenska,
ako vníma svojho náhradníka Hrošovského,
čo považuje za najsilnejšiu stránku slovenskej reprezentácie.
Ktorý duel vyšiel Neapolu doteraz v novej sezóne najlepšie?
„Bolo ich viac. Aj v Miláne sme na začiatku hrali veľmi dobre. Z pohľadu výsledku to najviac do seba zapadlo vo Florencii. Tam sme už viedli o tri góly a až v závere domáci situáciu mierne zdramatizovali. Na chvíľu sme poľavili v koncentrácii a hneď prišiel trest, takže zároveň s tromi bodmi sme dostali aj varovný signál. Veľmi dobre sme hrali proti Sportingu Lisabon. V podstate väčšinou máme v zápasoch navrch, akurát ide o to, či a kedy premeníme šance.“
Čím si okrem nahusteného programu vysvetľujete herný výkyv, konkrétne, že zvíťazíte nad Sportingom Lisabon 2:1 a o štyri dni sa trápite s FC Janov?
„Talianska liga je ťažká a vyrovnaná. Vždy záleží aj na priebehu. Ak dáme šance ako prví, veci si zjednodušíme. V opačnom prípade sa zase zamotajú. Obhajujeme majstrovský titul, každý nás chce zdolať, alebo prinajmenšom aspoň čo najviac potrápiť.
