Po dvanástich rokoch v zámorí sa útočník MATÚŠ SPODNIAK rozhodol pre návrat na Slovensko, kde si oblieka dres Michaloviec. Po minuloročnom pôsobení na farme Chicaga Blackhawks v tíme Rockford IceHogs priznáva, že adaptácia na európsky štýl hry mu ešte chvíľu potrvá, no po osobnej stránke s novým začiatkom je spokojný.
Po dvanástich rokoch strávených v Amerike ste sa vrátili na Slovensko. Aký je to pre vás pocit opäť hrať doma?
Mal som určité obavy, predsa len som sa vracal na Slovensko po dlhých rokoch. Teraz sa to už ustálilo, máme za sebou osem kôl a musím povedať, že som v Michalovciach veľmi spokojný — so starostlivosťou aj so všetkým, čo sa týka hokeja.
Čo vás viedlo k rozhodnutiu vrátiť sa späť na Slovensko?
Minulý rok som si ešte vyskúšal pôsobenie v AHL, ale tento rok som už nechcel pokračovať v lige ECHL. Chcel som spraviť krok dopredu a skúsiť niečo nové. Každý z nás má svoje ciele a pre mňa už ECHL nedávala veľký zmysel — mojím cieľom bolo dostať sa do AHL tímu, no napokon sme sa nedohodli.
Komunikoval som s viacerými klubmi, ale nakoniec sme sa dohodli s Jurajom Faithom, ktorý mi dal príležitosť a ukázal dôveru. Začiatok sezóny síce nevyšiel podľa predstáv a udiali sa aj nejaké zmeny, čo ma trochu mrzí, ale verím, že sa tím rozbehne a výsledky sa dostavia.
Môžete nám prezradiť, s ktorými tímami ste boli pred podpisom zmluvy v kontakte?
Riešiť návrat na Slovensko som začal pomerne neskoro, pretože ešte v júni som mal na stole ponuku z AHL a stále som veril, že to tam vyjde. Ešte aj v júli som sa sústredil hlavne na Ameriku, takže až koncom júla som začal komunikovať so slovenskými klubmi.
Najviac som bol v kontakte so Spišskou Novou Vsou a Michalovcami. Záujem prejavili aj iné tímy, ale keďže som stále čakal na vyjadrenie z AHL, nechcel som nič unáhliť. Väčšina klubov už mala v tom čase podpísaných hráčov — zmluvy sa totiž riešia hneď po sezóne, v máji či júni.
Napokon som si však veľmi vážil, že Michalovce na mňa počkali až dovtedy, kým som mal jasno ohľadom AHL. Ostatné tímy medzitým angažovali iných hráčov, no práve vďaka trpezlivosti Michaloviec som sa rozhodol pre nich.
Ktoré tímy z AHL o vás prejavili záujem?
Najviac som komunikoval s klubmi Rockford a Bakersfield, ktorý sídli v Kalifornii a patrí pod organizáciu Edmontonu. Veril som, že Rockford ma napokon podpíše, pretože sezóna, ktorú som odohral, nebola vôbec zlá.
Bohužiaľ, aj to je súčasť hokeja — niekedy sa jednoducho tréner s hráčom alebo manažment s hráčom nedohodnú.
Prečo ste sa rozhodli vybrať nakoniec Michalovce?
Michalovce mi vo viacerých smeroch lepšie vyhovovali. Klub mi vyšiel v ústrety vo všetkých podmienkach, ktoré som si stanovil, čo bolo pre mňa rozhodujúce.
Košice majú takmer čisto slovenský tím. Oni nemali o vás, ako košického rodáka, záujem?
Nie, ako som už spomenul, riešiť zmluvu som začal pomerne neskoro. V Európe sa hráči podpisujú oveľa skôr, takže už nebolo veľa voľných miest. Napríklad Košice mali svoj káder uzavretý veľmi rýchlo.
Myslím si, že keby som dal skôr vedieť, že sa po sezóne vraciam domov, šanca by možno bola aj tam. Keďže sa to však začalo riešiť až neskoro, možnosti boli obmedzené.
Michalovce nemali dokonalý štart do sezóny. V čom vidíte najväčší problém?
Ťažko presne povedať, ale v úvode sezóny sme robili veľa drobných chýb. Niektoré situácie sme riešili zvláštne a neefektívne, čo sa odrazilo na výsledkoch.
Napríklad proti Spišskej sme mali počas zápasu až 9–10 vylúčených hráčov, čo je veľmi veľa, a to ovplyvnilo zápas. Boli tu aj individuálne chyby a nedisciplinovanosť, ktoré nás stáli body.
Na druhej strane, posledné dva zápasy proti Bystrici a Žiline už ukázali, že vieme hrať vyrovnanú hru aj s poprednými tímami. Verím, že z týchto skúseností sa odrazíme a budeme napredovať, aj keď začiatok sezóny nám trošku ušiel.
Pred dvomi týždňami v piatok, prišiel bývalý tréner Juraj Faith na tlačovku a komentoval celú situáciu — ako sa momentálne darí Michalovciam. Následne bol odvolaný. Aký máte na to názor?
Neviem, či sa k tomu chcem nejako vyjadrovať, ale bol som mu vďačný. Na začiatku sezóny dodržal to, na čom sme sa dohodli, a robil, čo bolo v jeho silách. Ako som však už spomenul, hokej nie vždy ide podľa plánu.
Začiatok nám nevyšiel, prehrali sme šesť zápasov za sebou, a bolo jasné, že je potrebná zmena.
Vždy to začína u trénera a odtiaľ sa to prenáša na hráčov, ale bohužiaľ s tým už nič nespravíme.
Novým trénerom je pán Ivan Boržík. Zmenilo sa niečo pod jeho vedením?
Musím povedať, že pán tréner Boržík to zvládol veľmi profesionálne. Systém sa prakticky nezmenil, stále hráme to isté, len sme sa viac zamerali a dolaďovali detaily.
Prišiel k nám aj skúsený útočník Marek Bartánus, ktorý má stovky odohratých zápasov v našej extralige. Takže celkovo sa veľa nezmenilo, len sme sa viac zosúladili.
Teraz si viac uvedomujeme, že musíme držať pokope a hrať hokej, ktorý chceme. A veriť, že ak budeme hrať takto, prídu aj víťazstvá.
Máme prakticky nový tím – veľa hráčov je nových a ja som doteraz nehral s nikým z tohto kádra. Len pár hráčov ostalo z minulého roka. Je to náročné. Košice majú základ skúsených slovenských hráčov, ktorí už hrali minulú sezónu, majú toho istého trénera a tým pádom im je hra o niečo jednoduchšia. My začíname takmer od nuly.
Potrebujeme čas, ale verím, že ak všetko dáme dokopy a budeme hrať podľa našich predstáv, prídu aj góly a body, ktoré potrebujeme.
Michalovce posledné dva zápasy odohrali veľmi kvalitne – porazili ste Banskú Bystricu a tesne prehrali so Žilinou. Naznačujú tieto výsledky nejaké zlepšenie vo výkonnosti alebo tímovej hre?
Určite áno. Posledný víkend bol pre nás výnimočný. Osobne si myslím, že sme podali náš doteraz najlepší výkon. Výhra nad Bystricou nám veľmi pomohla nakopnúť sa.
Proti Žiline nám to síce nevyšlo, prehrali sme tesne 2:1, keď sme pár minút pred koncom inkasovali rozhodujúci gól, ale aj tak sme mali šancu získať aspoň bod, keby sme sa dostali do predĺženia.
Tento víkend nás čakajú zápasy v Trenčíne a proti Slovanu. Ak budeme hrať podobne ako minulý týždeň, s malým zlepšením, môžeme podávať ešte lepšie výkony. Najbližšie dni sa chceme zamerať na taktiku, presilovky aj oslabenia a som presvedčený, že budeme ešte lepší.
V posledných troch zápasoch ste vy osobne skórovali päťkrát. Ste vo forme, v ktorej si želáte?
Som naozaj šťastný, že sa mi podarilo skórovať a pomôcť tímu v Bystrici. Ako som však spomenul, mojím hlavným želaním je, aby sme víťazili ako kolektív. Ak prispejem gólom, beriem to ako bonus.
Kľúčové je, aby sme hrali správne a držali sa taktiky, ktorú si dohodneme v šatni. Verím, že ak budeme pokračovať v tomto duchu, začneme vyhrávať zápasy. Nezáleží, či o jeden gól, alebo o dva – podstatné je víťazstvo.
Proti Prešovu a Banskej Bystrici ste siahali na hattrick...
Z individuálneho hľadiska som spokojný s poslednými zápasmi. Hral som v troch zápasoch, najprv s Royom a Martelom proti Prešovu, a potom s Virtanenom. Cítim, že medzi nami sa buduje chémia, a verím, že naša formácia môže byť úspešná.
Dúfam, že tento víkend opäť prispejeme a strelíme nejaký gól, možno jeden alebo dva. S chalanmi sa mi hrá výborne, ale ako som už spomínal, musíme hrať zodpovedne v obrane.
Len tak môžeme myslieť na útok a góly. Ak budeme dodržiavať to, čo si povieme v šatni, a hrať disciplinovane, výsledky prídu samy. Góly a úspech sa dostavia, ak budeme hrať správne. Ak však niekto začne vymýšľať, nebude to fungovať.
Ako ste si zvykli na európsky štýl hokeja po vyše dekáde strávenej v Amerike?
Slovenský hokej je trochu iný ako americký, hlavne pre širšie klzisko a iné detaily, ktoré to prináša. Stále si na to zvykám. Občas si uvedomím, že tu mám viac času na rozhodnutia, než by som mal na užšom americkom klzisku., ale pomaly si zvykám.
Síce ste minulý rok v Michalovciach nepôsobili, ale Dukla mala kauzu, že vedenie hráčom dlhovalo peniaze a nechodili im výplaty. Teraz je už všetko v poriadku?
Všetko je zatiaľ super. Náš generálny manažér a riaditeľ plnia, čo sľúbili, všetko funguje, ako má. Nemám žiadny problém a myslím, že ani chalani v tíme nemajú žiadne sťažnosti. Všetci sú spokojní, výplaty chodia načas, žiadne komplikácie. Všetko je v poriadku.
Čo vás najviac prekvapilo na slovenskej extralige?
Musím povedať, že všetky tímy sú oveľa vyrovnanejšie, než som očakával. Každý tím má svoju kvalitu a svojich importovaných hráčov. Hra tu je menej fyzická v porovnaní s Amerikou, čo súvisí aj s väčším klziskom – súboje sa tu nedohrávajú tak tvrdo.
Zatiaľ sme odohrali osem kôl, pár prípravných zápasov, a stále si zvykám. Štýl hry, ktorý som zažil v Amerike, je trochu iný, ale ide o drobné detaily, ktoré som do istej miery očakával. Najväčší rozdiel je jednoznačne šírka klziska – už dlho som na takom veľkom nehral.
