Július Koval, športový manažér HK Poprad. (zdroj: hkpoprad.sk)
Július Koval má stále len 34 rokov, ale patrí medzi najskúsenejších športových manažérov v slovenskom hokeji.
Dlhé roky pracoval v Banskej Bystrici, keď vyhrávala na domácej scéne tituly, potom bol chvíľu v Michalovciach a posledné tri roky manažuje HK Poprad.
V minulej sezóne ste vypadli vo vyrovnanej štvrťfinálovej bitke s Nitrou, ako ste to hodnotili?
„Prevládalo sklamanie, keďže sme vypadli v prvom kole. Nebolo to nič pozitívne. Hokej robíme, aby sme boli úspešní a vyhrali sme titul. Preto robíme profihokej. Mali sme vlani zložitejšie leto, keď sme podpisovali väčšinu kádra z ničoho. Ako bola prvá polovica sezóny ťažká, v druhej sa ukázal charakter mužstva. Pozeralo sa na to veľmi dobre. Verili sme si na Nitru, bolo to vyrovnané, ale nehodnotím to pozitívne. Na druhej strane sme mohli vidieť, že máme veľmi dobrú partiu chalanov, ktorú chceme udržať pokope.“
V čom ste videli najväčšie slabiny pri skladaní terajšieho kádra?
„Dovolím si tvrdiť, že až také veľké zmeny som nepovažoval za dôležité. Cítil som potrebu zlepšiť kvalitu druhej formácie. Na to sme sa zamerali, aby sme mali top šestku rozdielovú a vedeli sa spoľahnúť na ich produktivitu. Snažil som sa doniesť do tímu aj chalanov, ktorí majú dobré parametre. To už u mňa ľudia poznajú, že mám rád, keď je tam v mužstve fyzickosť. Dáva nám to určitú výhodu. Podarilo sa nám to doplniť, aj keď všetko ukážu až najbližšie týždne.“
Neobvyklou vecou je, že suverénnymi lídrami tímu sú na ľade aj mimo neho Kanaďania Andrew Calof s Adamom Cracknellom, ako to vnímate?
„Je to skvelá správa pre náš klub aj pre hokejovú komunitu, že sa nám podarilo udržať takýchto výborných hokejistov v Poprade. Dovolím si tvrdiť, že aj to je vizitka, že si robíme svoju robotu dobre. Je fajn, že takíto hráči sú spokojní v klube a chcú tráviť čas s rodinou v Poprade. Vážime si to. Snažíme sa im vytvoriť podmienky. Potom nám to vracajú na ľade.“
Ďalej sa dočítate
či pomohlo, že kluby dostávajú najviac peňazí v histórii
či majú v kádri hráča, ktorý berie 100 tisíc eur
čo potrebuje klub na titul v extralige
či sa mu ťažko zbavovalo nálepky syna bohatého otca
čo znamená pre kluby návrat baráže
Zvykom býva, že podobní lídri dostanú po výbornej sezóne aspoň o 20-30% viac na plate, ako to je pri nich?
„Vôbec sme im nezvyšovali platy v týchto číslach. Máme šťastie, že sa im tu veľmi páči aj s rodinami. Trošku sa im pridalo, ale bolo to v rámci našich možností. Je to korektná dohoda.“
Robili ste manažéra v Banskej Bystrici, Michalovciach a teraz v Poprade. Dá sa porovnať, kde sa ako zháňali peniaze?
„Nikde to nie je jednoduché. Žiadny klub to na Slovensku nemá ľahké. Vidíme, čo sa stalo tento rok v Košiciach. Ani tak veľký klub to nemá isté. Ekonomická situácia hokeja nie je priaznivá. Firmy sa pozerajú v prvom rade na seba, až po tom rozmýšľajú, ako môžu pomôcť športu. Máme šťastie na majiteľov, ktorí sú ochotní do klubu investovať svoje peniaze. Snažíme sa im vrátiť dôveru a doniesť výsledky do mesta. Vidím však paralelu, že každý bojuje na svojom piesočku. Kluby musia vyvíjať veľké úsilie, aby mali naplnený rozpočet.“
Od hlavného sponzora ligy aj televízneho partnera dostávate najviac peňazí v histórii, ako veľmi to klubom pomohlo?
„Čím viac peňazí vieme dostať, tým je to lepšie. Za posledné roky šlo všetko hore, od hráčov až po hokejový materiál. Inflácia stúpa. Je to priama úmera, čo nás to stojí. Nepomáha nám to extrémne viac, keďže je všetko drahé.“
