Tomáš Rigo hral na turnaji výborne, no za istých okolností mohol vyletieť ešte vyššie. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Slovenský národný tím do 21 rokov sa na európsky šampionát nekvalifikoval. Reprezentačný výber sa na ňom predstavil preto, lebo naša krajina získala organizačné práva.
Možno si v tejto chvíli kladiete otázku, či je správne, aby si tím, ktorý sa na turnaj nekvalifikoval, dával za cieľ postup do vyraďovacej fázy.
Odpoveď je jednoduchá, je to správne.
Aj keď prvoradá úloha dvadsaťjednotky nie je dosahovanie výsledkov, ale výchova hráčov pre seniorský národný tím, pri krátkodobom turnaji je výsledkový cieľ úplne v poriadku.
Stále je to len šport, v ktorom ide o to, aby ste zdolali svojho súpera.
Mladí Slováci túžili postúpiť zo skupiny, ale už pred posledným zápasom proti Rumunsku vedeli, že sa im to nepodarí.
Denník Šport vybral päť aspektov, ktoré nášmu tímu na šampionáte najviac chýbali a mohli mu eventuálne pomôcť k postupu. Uvedená pätica je zoradená podľa dôležitosti.
1. Defenzívny stredopoliar
Je až neuveriteľné, ako dobre hral slovenský tím bez toho, aby mal na ihrisku čistokrvného defenzívneho stredopoliara, čiže „šestku“.
Oficiálne túto pozíciu zastával Sebastian Nebyla, ale všetci dobre vieme, že tento futbalista sa cíti najlepšie na inej pozícii.
Ak chcete, aby bol váš tím úspešný, musíte mať kvalitného defenzívneho stredopoliara, ktorý dodáva hre rovnováhu. Ak ho nemáte, nastáva improvizácia a s ňou logicky prichádzajú problémy.
Jeden z problémov nášho tímu bol fakt, že Nebylovi musel v strede poľa vypomáhať s defenzívnymi povinnosťami Tomáš Rigo. Samozrejme, že to ochotne spravil, lenže sám seba tým obral o energiu, ktorú mohol na ihrisku využiť inak.
Všimli sme si, že fanúšikovia viedli debaty o tom, kto bol najlepší hráč našich. Či Tomáš Suslov, alebo Tomáš Rigo.
No je to nespravodlivá súťaž, pretože zatiaľ čo Tomáš Suslov mohol hrať na svojej pozícii bez akýchkoľvek obmedzení, v prípade Riga to nemôžeme povedať.
Absencia defenzívneho stredopoliara nás teda okrem rovnováhy obrala aj o kus Riga.
2. Stredný útočník
Bez stredného útočníka sa dá prežiť, ale nedá sa bez neho plnohodnotne fungovať. Na turnaji sa o tom presvedčila aj naša dvadsaťjednotka, ktorá vpredu musela hľadať alternatívy.
Keď sa povie stredný útočník, bežnému fanúšikovi príde na rozum hráč, ktorý dostane prihrávku a pošle loptu do bránky. Iste, toto sa od neho očakáva, lenže stredný útočník toho dokáže oveľa viac.
Je schopný podržať loptu a vďaka tomu sa celý tím vie efektívnejšie presunúť dopredu. Okrem toho sa agresívne snaží atakovať šestnástku súpera, kde sa z neho stáva cieľový objekt.
Najmä zápas s Talianskom ukázal, ako veľmi nám chýbala „deviatka“. Nielen pri otvorenej hre, ale aj pri štandardných situáciách, ktorých bolo dosť.
Ak by aj tento útočník nebol špičkový hlavičkár, aktivitou vo vzduchu by zamestnával obrancov a tým by vznikla možnosť odrazených lôpt.
Tento hráč by skrátka pred bránkou súpera vytváral chaos, z ktorého mohli profitovať krídelníci alebo tvorca hry Tomáš Suslov.
Ak by sa nezranil, na tejto pozícii by hral Adam Griger.
3. Centimetre a kilogramy
Na turnaji naživo sledujeme nielen našu reprezentáciu, ale aj zápasy českého národného tímu, ktorý hral v Dunajskej Strede.
Už na prvý pohľad sa dalo všimnúť, že medzi mladými Slovákmi a Čechmi je jeden veľký rozdiel.
Zatiaľ čo českú základnú zostavu tvorilo jedenásť mužov, v tej našej bolo mužov len niekoľko, pričom zvyšok tvorili chlapci.
Inými slovami, v našom tíme chýbali centimetre, ale okrem toho aj kilogramy. Chýbali predovšetkým v súboji s Talianskom a konkrétne našim stredopoliarom.
Brankár Sebastiano Desplanches (Taliansko)v súboji so striedajúcim Adriánom Kaprálikom (Slovensko) počas zápasu základnej A-skupiny Slovensko - Taliansko na majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov v Trnave. (zdroj: TASR/Lukáš Grinaj)
Veľa si na ihrisku vytrpel krehučký Mário Sauer, ktorý prichádzal do kontaktu s fyzicky zdatnými chlapmi ako Ndour (190 cm), Casadei (192 cm) a Fabbian (190 cm).
Pri otvorenej hre by sme to bez centimetrov a kilogramov ako tak zvládli, ale pri štandardných situáciách nám brutálne chýbali. Nielen vpredu, ale aj vzadu.
Ktovie, možno ak by sme mali v zostave pevnejších hráčov, víťazný gól Španielska po rohovom kope nemusel vôbec prísť. No v tejto chvíli je to už len domnienka.
4. Pripravený Sebastian Kóša
Ak by sme na šampionáte hrali s ideálnou základnou jedenástkou, Jakub Jakubko by v nej nefiguroval.
Na pozícii pravého stredného obrancu by sa totiž predstavil Sebastian Kóša, ktorému táto pozícia patrila dlhodobo.
Ten sa však v Zaragoze na jeseň zranil a následne vôbec nehrával, takže nebol pripravený vydať zo seba maximum. To bol hlavný dôvod, prečo sa napokon nedostal na súpisku pre záverečný turnaj.
Slovenskému tímu chýbal primárne v defenzívnej činnosti, ale tým to ani zďaleka nekončí. Sebastian Kóša je prirodzený líder, ktorých nie je nikdy dosť. Dupľom v kritických momentoch, keď sa láme chlieb.
No je tu ešte jedna vec, na ktorú možno ľudia zabúdajú. Stredný obranca by Slovákom významne pomohol pri ofenzívnych štandardných situáciách.
Ak by bol Sebastian Kóša na ihrisku, Adam Obert by zrazu nebol jediný cieľ vysokých lôpt smerujúcich do šestnástky.
Na prvý pohľad sa to nezdá, ale mať jedného, alebo dvoch schopných hlavičkárov je vo výsledku obrovský rozdiel.
Je to škoda, že Sebastian Kóša nemohol zasiahnuť do hry.
5. Podpora pre Lea Sauera
Dvadsaťjednotka získala pred turnajom štvoritú posilu zo seniorskej reprezentácie. Okrem tria Adam Obert, Tomáš Suslov a Tomáš Rigo sa k tímu pripojil aj krídelný útočník Leo Sauer.
No a práve mladší z bratskej dvojice dal spomedzi kvarteta tímu najmenej. Je to prekvapenie? V žiadnom prípade!
Ak niekto pred začiatkom turnaja očakával, že najmladší člen v nominácii bude herný líder tímu, ten bol na veľkom omyle.
Z Lea Sauera sa jedného dňa stane fantastický futbalista, ale ten deň ešte len príde. Tu si bežný fanúšik musí uvedomiť, že to, ako hral na turnaji, je do veľkej miery determinované podporou, ktorú (ne)mal.
Leo Sauer v prvom rade doplatil na to, že „jeho“ krajný obranca Dominik Javorček nebol v optimálnej forme a futbalovo sa hľadal.
Aby toho nebolo málo, slovenskému tímu chýbal stredný útočník, ktorý by pútal pozornosť a vytváral väčší priestor pre mladého krídelného útočníka.
Ak porovnáme prvé dva zápasy, lepší výkon predviedol proti Španielom. Vtedy mal totiž k sebe bližšie tvorivého Suslova, ktorý proti Talianom hral na opačnom krídle.
Záver
V rozbore, ktorý ste práve dočítali, sme sa zamerali na päť rôznych elementov.
Ak by ich slovenský národný tím do 21 rokov mal k dispozícii, určite by sa to odrazilo na jeho kvalite. Z dvadsaťjednotky by bol lepší a efektívnejší tím.
Znamená to však, že by za daných okolností naši reprezentanti postúpili do vyraďovacej fázy? Nie.
Niečo také sa totiž vo futbale nedá zagarantovať. Mladí Slováci by mali bezpochyby vyššiu šancu na postup, ale proti súperom ako Španielsko a Taliansko by boli z objektívnych príčin aj tak v pozícii outsidera.
Po zápasoch sa v mixzóne často spomína šťastie, no pokým ho nedokážeme uchopiť a zadefinovať, vo vedeckej disciplíne, akou sa futbal stal, sa naňho nemôžete spoliehať ako na pomocnú silu.
