Vystriedal spoluhráča, dal gól, zranil sa a musel byť vystriedaný. To všetko v extrémne krátkom čase. Útočník Ivan Schranz prišiel na trávnik trnavského štadióna v 70. minúte zápasu Slovensko – Luxembursko (2:0).
Presnejšie, na časomiere bol čas 69:56. V 72. min dal gól. Opäť presnejší údaj – 71:22. Pri šprinte za šancou na zadnú žrď sa zranil. V 74. min – na svetelnej tabuli svietili v tom čase čísla 73:53 - musel byť vystriedaný.
Premenené na sekundy – gól dal po 86 sekundách na trávniku. Poviete si, kus šťastia. Dole schádzal po 237 sekundách, v ktorých už bola započítaná gólová oslava. Kus smoly, žiada sa dodať.
Na prstoch jednej ruky
Pohľad samotného hráča?
„Gól padol po našej dobrej akcii. Pretočili sme hru z jednej strany na druhú. Dávid Hancko sa dostal do dobrého úniku a dával loptu svojou skvelou ľavačkou pred bránkou. Vedel som, že tam musím nabehnúť a nájsť si to. Chvalabohu, vyšlo to tak, že sa tam našla nejaká skulinka a skončilo to v bránke,“ povedal Ivan Schranz. Práve pri tejto situácii sa však aj zranil.
„Harmstring,“ lakonicky konštatoval. Zadný stehenný sval. Na reprezentačný zraz prišiel Ivan Schranz po problémoch s členkom, do Slavie sa vráti s inými.
„Cítil som sa pritom fajn a super, ale, žiaľ, minutáž bola extrémne malá. Bolo to doslova pár sekúnd a dotykov s loptou. Asi by som ich spočítal na prstoch jednej ruky. Som šťastný za gól a naše víťazstvo. Mrzí ma však, že prišlo zranenie a že ma to na istý čas vyradí z hry. Ide o svalové zranenie, čo nie je niečo extrémne vážne, ale nejaký čas si budem musieť oddýchnuť a potom sa dostať späť.“
Ocenenie Hancka
Faktom je, že bez ohľadu na negatívny podtón, Ivanovi Schranzovi sa podarilo v dôležitom zápase ovplyvniť jeho výsledok v rekordne krátkom čase.
„Bol som v správnom čase na správnom mieste. Bolo to v podstate jednoduché, už len dobre nadstaviť nohu a trafiť to,“ povedal ďalej Ivan Schranz. Ocenil autora gólovej prihrávky Dávida Hancka. Nielen za ňu, ale za celkový vklad do zápasu.
„Bolo ho cítiť. On má extrémne kvality, pokiaľ ide o útočenie. Sme radi, že nám prišiel pomôcť. Mám k nemu veľký rešpekt. V takej chvíli, keď mohol ostať so svojou rodinou, prišiel za nami – v podstate za druhou rodinou,“ pohral sa so slovami Ivan Schranz.
Spoločná oslava
Prvý polčas nebol vydarený, skončil bez gólov. V druhom však už slovenský tím kráčal za víťazstvom.
„Mali sme plán a myslím si, že sa nám ho podarilo do bodky plniť. Luxemburčanov sa nám podarilo unaviť. Hrýzli možno prvých pätnásť – dvadsať minút. Potom to opadlo a oveľa viac sme začali hrať my. Nakoniec vyšlo všetko tak, ako sme chceli,“ pokračoval Ivan Schranz.
Hralo sa pred slušnou kulisou, na tribúnach bolo viac ako 13 tisíc divákov.
„Užili sme si to, som rád. Ku koncu sme už fanúšikov chytili a bolo ich počuť. Som rád, že sa nám nakoniec podarilo spolu osláviť víťazstvo,“ dodal hráč, ktorý pôsobil v Trnave v rokoch 2012-2017 s výnimkou krátkeho obdobia v roku 2015, keď bol na hosťovaní v pražskej Sparte.
Slovensko hrá o ďalej o postup na MS 2026 a ešte stále aj o prvé miesto v skupine.
„Nič iné ako víťazstvo nepripadalo do úvahy. Po prehre v Severnom Írsku sme ho potrebovali. Chceme sa dostať na svetový šampionát, je to, samozrejme, sen každého hráča. Pokračujeme, rozhodne sa na poslednom zraze,“ dodal Ivan Schranz.
