Bezgólový stav na trávniku City arény – štadióna Antona Malatinského odklial obranca Adam Obert. Bol to nielen prvý gól v zápase, ale aj prvý v podaní urasteného beka.
„Keď sa dá gól za reprezentáciu, tak sú to krásne pocity. Najmä, keď dáte prvý gól v nej. Som veľmi rád, že som mohol pomôcť mužstvu k víťazstvu,“ hovoril po zápase spokojný Adam Obert, ktorý sa gólu v najcennejšom drese dočkal vo svojom pätnástom zápase v seniorskej reprezentácii.
Slabšou nohou
Gól strelil pravačkou, teda svojou slabšou nohou. „My sme si nacvičovali nejaké schémy. Nebola to úplne tá, ako sme chceli, pretože lopta mala ísť na Šula Haraslína. Ja som tam pribehol, pretože som si myslel, že to je druhá schéma. Nakoniec môžem povedať, že som rád, že som tam bol a že to padlo do bránky. Ani som to nevidel, ale chalani začali oslavovať,“ opísal svoj moment 23-ročný Adam Obert. Debutový gól rodáka z Bratislavy v reprezentácii bol z jej pohľadu jubilejný päťstý.
„Som veľmi rád, že som mohol pomôcť k tomu, aby tento tím dal 500. gól. Ja osobne som sa to dozvedel teraz pred chvíľou. Teším sa z toho, ale ideme ďalej,“ pokračoval obranca talianskeho Cagliari, ktorý je vnukom bývalého výborného útočníka Slovana, ČH Bratislava či Prešova Jozefa Oberta. Vnuk ho v jednom smere prekonal, starý otec totiž v reprezentácii gól nedal.
Zlepšenie v druhom polčase
Po prvom polčase boli na svetelnej tabuli dve nuly a fanúšikovia neboli z diania na trávniku nadšení. „Bol to veľmi ťažký zápas. Prvý polčas nebol ideálny. Bol ťažký, komplikovaný, nedarili sa nám nejaké veci. Pred druhým sme si povedali, čo treba zlepšiť a už to bolo lepšie. Povedali sme si, že predovšetkým musíme mať hlavu stále hore. Nejaké veci sme zlepšili, išlo o hru s loptou a veci, ktoré by na Luxembursko mohli fungovať. Išlo o pressing, nejaké nábehy a podobne… Skutočne sa nám už potom hralo lepšie. Po prvom góle nás fanúšikovia nabudili, dali nám väčšiu silu. Už sa nám hralo lepšie. Potom sme dali druhý gól a už to išlo samo,“ povedal Adam Obert. Ten si po zápase pochvaľoval spoluprácu s Dávidom Hanckom.
„Som rád, keď môžem hrať po jeho boku na jeho strane. Pomáhame si navzájom, a to aj v tréningoch. Je to tak od začiatku ako som prišiel do reprezentácie.“ Pristavil sa aj pri vklade Ivana Schranza. „Pomohol nám svojim gólom. Je mi ľúto, že sa zranil, ale verím, že bude pripravený na ďalší zraz.“
Pripraviť sa na november
Kým Luxembursko po štvrtej prehre stratilo aj teoretickú nádej na postup na MS 2026, šance Slovenska sa posilnili. „Vedeli sme, že to bude kľúčový zápas po tom, ktorý sme nezvládli. Bolo dôležité, aby sme ho zvládli a vyhrali. To sa nám podarilo. Zanalyzujeme si veci, negatívne i pozitívne a pripravíme sa na posledné dva zápasy.“
Tempo kvalifikácie je rýchle. Vôbec najrýchlejšie, veď rozpätie medzi prvým a posledným kvalifikačným zápasom Slovenska je dva mesiace, jeden týždeň a šesť dní. V novembri hráme v Košiciach so Severným Írskom a končíme v Lipsku s Nemeckom., Zdá sa, že už ten prvý duel bude mať zas už ošúchaný prívlastok kľúčový.
„Bude, tak ako také boli doteraz všetky zápasy. Musíme sa čo najlepšie pripraviť a zmeniť tie veci, ktoré sa nám proti nim nepodarili v prvom zápase,“ dodal Adam Obert.
