Slovenský národný tím vstúpil do kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá sveta najlepším možným spôsobom, keď na Tehelnom poli zdolal favorita skupiny Nemecko 2:0.
Súboj, ktorý sa uskutočnil 4. septembra, priniesol nielen historický výsledok, ale aj vynikajúci výkon. Problém však spočíva v tom, že od tohto bodu začala výkonnosť reprezentácie kontinuálne klesať.
Futbalisti spod Tatier sa trápili už v Luxembursku, kde napokon zvíťazili gólom z poslednej minúty riadneho hracieho času 1:0.
V piatok sa výber trénera Francesca Calzonu predstavil v Severnom Írsku, kde nedokázal ani raz rozvlniť sieť. Zaslúžene prehral 0:2.
Výkon z Belfastu nehodný uchádzača
Naši reprezentanti sa vôbec netaja túžbou predstaviť sa na záverečnom turnaji, ktorý budú hostiť Kanada, Mexiko a USA. Niet sa čo čudovať, pre skúsenejších hráčov po tridsiatke je to možno posledná šanca v ich kariére.
Bola by to obrovská udalosť, ak by sa Slovensko druhýkrát v ére samostatnosti predstavilo na svetovom šampionáte. Sme si istí, že všetci by to našim futbalistom priali.
Lenže výkon z Belfastu nebol hodný uchádzača o turnajovú miestenku. Mužstvá, ktoré hrajú takto, skrátka nemajú na majstrovstvách sveta čo hľadať.
Iste, na tomto mieste môžete namietať, že posledné tvrdenie je až príliš prísne, ak vezmeme do úvahy, že na turnaji sa predstavia napríklad Uzbekistan či Jordánsko.
Áno, na šampionáte bude po novom až 48 národných tímov, čiže v akcii sa predstaví naozaj kdekto. Počet účastníkov by však nemal mať žiaden vplyv na to, aké očakávania máme od seba samých.
To, čo náš národný tím predviedol vo Windsor Parku, jednoducho nestačí. A to bez ohľadu na to, kto v daný deň bol či nebol na ihrisku.
Čistá hlava ako základný predpoklad
Dobrá správa je, že zápas proti Severnému Írsku patrí do minulosti. Teraz však budeme nutne potrebovať, aby v nej aj zostal. Je tu totiž nový deň.
A s ním další kvalifikačný zápas proti Luxembursku, ktorý má úvodný výkop naplánovaný na 20.45 h na Štadióne Antona Malatinského v Trnave.
V pondelok večer to bude nielen previerka futbalových schopností, ale aj mentálnej odolnosti. Uplynie len niekoľko posledných hodín, a my sa dozvieme, ako rýchlo dokážu naši reprezentanti pretočiť list.
Čistá hlava. To bude v stretnutí s Luxemburskom základný predpoklad k úspechu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že luxemburský národný tím sa na území Slovenskej republiky predstaví po viac ako dvoch rokoch.
Keď sa tak stalo naposledy, písal sa 23. marec 2023. A aj vtedy sa hralo v Trnave. Na štadión Spartaka si našlo cestu 3523 divákov, ktorí napokon sledovali bezgólovú remízu.
Pre kouča Francesca Calzonu to bol celkovo piaty zápas na slovenskej lavičke, no tento bol premiérový, kvalifikačný.
Stretnutie utkvelo mnohým fanúšikom v pamäti aj z toho dôvodu, že práve po tomto výsledku odštartoval Francesco Calzona svoju sériu nešťastných výrokov, v ktorých sa síce dal nájsť kus pravdy, no v konečnom dôsledku nemala táto rétorika absolútne žiaden význam.
„Som si istý, že keby sme hrali s týmto súperom v septembri, prehráme 0:4,“ vyhlásil taliansky odborník po súboji s Luxemburskom.
Na arbitra nemajú dobré spomienky
Kuriózne je, že rovnako ako v marci 2023, aj v pondelok večer bude kvalifikačné stretnutie riadiť slovinský arbiter Rade Obrenovič. Tomu budú aj v tomto prípade asistovať Jure Praprotnik a Grega Kordež.
Na túto trojicu nemajú slovenskí futbalisti príliš dobré spomienky. Len nedávno pískal 35-ročný Slovinec zápas Feyenoord Rotterdam - Aston Villa (0:2), v ktorom sa na strane domácich predstavil Leo Sauer.
Koncom augusta zas rozhodoval odvetu Young Boys Bern - ŠK Slovan Bratislava (3:2), ktorá sa týkala Davida Strelca a Dominika Takáča. No rozhodcovské obsadenie je iba detail.
V pondelňajšom súboji s Luxemburskom bude podstatné to, ako budú hrať naši futbalisti. No a v piatok hrali presne tak, ako to vyhovovalo súperovi. Toto sa druhýkrát po sebe nesmie zopakovať.
Sami sme zvedaví na to, ako sa (ne)zmení základná zostava slovenského národného tímu. Fanúšikovia skloňujú vo všetkých pádoch meno Tomáša Riga, ktorý v Luxembursku strelil víťazný gól a v Severnom Írsku vytvoril jedinú veľkú šancu nášho mužstva.
Popradský rodák ukázal, že vie byť dobrý žolík z lavičky. Ale je pripravený na to, aby bol aj dobrý člen základnej zostavy? To nikto z nás zatiaľ netuší.
V prípade Lukáša Haraslína je to úplne iný príbeh. O jeho kvalitách a skúsenostiach nepochybuje nikto, no otázne je, koľko minút dokáže 29-ročný Bratislavčan zvládnuť po poslednom zranení.
Dôležitú úlohumôže zohrať aj publikum, ktoré by malo dať slovenským futbalistom jasne najavo, že pri nich stále stojí, a verí im. Samozrejme, za predpokladu, že to tak ľudia naozaj cítia.
Po zápase vo Windsor Parku síce nebol dôvod na radosť, ale už po najbližšom zápase na štadióne Antona Malatinského môže byť všetko inak.
