Obrovské sklamanie, ale aj hrdosť a pocit z dobre odvedenej práce. Futbalisti Nemecka neuspeli vo finále Eura 2025 hráčov do 21 rokov. Už krátko po prehre s Anglickom si však uvedomovali, že aj tak dosiahli pekný úspech.
Rozlúčková párty
Potvrdila nám to bývalá reprezentantka Slovenska vo vodnom slalome Gabriela Stacherová, ktorá bola súčasť nemeckého tímu počas celých ME.
Dvojnásobná majsterka Európy v hliadkach (K1) pôsobila vo funkcii „Team Liaison Officer“, čo v presnom preklade znamená „styčná dôstojníčka tímu“, ale lepšie označenie znie „sprievodkyňa tímu“.
„Išlo najmä o pomoc s lokálnym prostredím. Bezpečnostné zložky, stewardi na tréningoch, komunikácia s hotelom, koordinácia dopravy...
Zariaďovala som vyšetrenia v nemocnici, keď to bolo potrebné. Občas som bola aj taxikárka, ale v dobrom zmysle slova, keďže bolo jednoduchšie, keď niekam išiel miestny človek.
Riešila som všetko, čo bolo z pohľadu jazykovej bariéry potrebné,“ povedala pre Šport 45-ročná bývalá úspešná kajakárka.

Zhovárali sme sa pár hodín po finále, v ktorom museli Nemci stráviť prehru 2:3 po predĺžení s úspešným obhajcom titulu Anglickom.
„Nálada bola skleslá, chlapci však vedeli, že tam nechali dušu. Aj nemecký tím uznal, že Angličania hrali naozaj dobre. Nemci to napokon zobrali tak, že aj účasť vo finále je obrovský úspech, hoci sklamanie bolo veľké,“ pokračovala Stacherová.
Po finále sa tak skoro nešlo spať. „Keďže na Slovensko prišli rodiny a priatelia, tím zorganizoval veľkú rozlúčkovú párty. Ďakovnú reč mal prezident zväzu, takisto tréner poďakoval hráčom aj realizačnému tímu. Bolo to príjemné posedenie.“
Veľmi sme fandili
Dvojnásobná účastníčka olympijských hier si počas uplynulých týždňov vytvorila k nemeckému tímu kladný vzťah.
„Pocity po finále som mala rovnaké ako mužstvo. Z ľudského hľadiska bol celý tím úžasný, veľmi rýchlo ma zobrali medzi seba. Nielen ku mne, ale napríklad aj k vodičom autobusov sa od začiatku správali veľmi milo.
Celý čas sme od nich cítili vďačnosť za prácu, ktorú sme pre nich robili. Brali nás ako súčasť tímu, aj preto také emócie. Veľmi sme im fandili…“
Gabriela Stacherová bola súčasť organizačného výboru majstrovstiev sveta vo vodnom slalome v roku 2021 na Slovensku.
„Potom som ešte robila dva EYOF-y (Európsky olympijský festival mládeže, pozn.), už som teda bola vyškolená. Na začiatku som sa vyjadrila, že ak by to bolo možné, rada by som mala nemecký tím. Podarilo sa,“ usmiala sa.
K dispozícii musela byť prakticky neustále. „Nebol to však až taký veľký stres. Náročný bol presun celej logistiky zo západu krajiny na východ a späť, ale inak to bolo celkom v pohode.“
Od Woltemadeho po brankárov
Veľké hviezdy zvyknú mať aj veľké maniere, v tomto prípade to však neplatilo.
„Nemali vlastne žiadne špeciálne požiadavky. Potrebovali akurát veľký hotel, pretože ich je veľa. Prekvapili ma dokonale obrandované priestory.
Vyzeralo to ako múzeum nemeckého futbalu, ale opäť v dobrom slova zmysle. Chceli vytvoriť tímové prostredie, aby sa cítili dobre a aby to bolo zároveň motivačné,“ pokračovala víťazka pretekov Svetového pohára kajakárok v roku 2003 v Bratislave-Čunove.

S kým z tímu si najviac rozumela?
„Mám pocit, že tam nebol nikto, s kým by som si nesadla. Realizačný tím je veľmi široký, pracuje v ňom štyridsať ľudí. Moje prvé kontaktné osoby boli dvaja tímoví manažéri, teda ľudia, ktorí riešia celú logistiku mužstva.
Veľa som bola v kontakte s fyzioterapeutmi či doktormi. Jeden z nich mi vyberal kliešťa…
Bolo vidieť, že celý tím bol dobre vedený, aj vďaka hlavnému manažérovi Timovi Fliessovi.
Hlavný tréner Antonio Di Salvo vedel stmeliť celý realizačný tím aj všetkých mladých chalanov z mužstva tak, že všetko fungovalo. Bol to tím za odmenu.“
Najmä počas pobytu v príjemnom prostredí Zochovej chaty sa denne stretávala aj s hráčmi.
„Keď sme spolu vonku sedeli, bavili sme sa o krajine, o športe, ale aj o iných veciach. Dalo sa tam porozprávať úplne so všetkými, od Nicka Woltemadeho až po brankárov.
Keďže to bolo celé takéto priateľské, chodila som pred zápasom do kabíny, na posledné slová od trénera pred výkopom, či potom na ihrisko na hymnu, keď už boli hráči nastúpení.
Všetci ma brali ako súčasť tímu. Aj finále som si teda vychutnala z prvého radu,“ dodala Gabika Stacherová.