Určite to poznáte. Venujete pozornosť tomu, čo práve robíte, keď na zápästí pocítite vibráciu. Sú to vaše chytré hodinky, ktoré vás upozorňujú, že už príliš dlho sedíte a že by bolo fajn, ak by ste sa na chvíľu postavili.
Súdiac podľa vlastnej skúsenosti vieme povedať, že v sobotu večer nebola táto moderná technológia potrebná. Návštevníkov Tehelného poľa totiž vo finále ME do 21 rokov na nohy opakovane dvíhali anglickí a nemeckí futbalisti.
Už žiadna nuda
V minulosti bolo zvykom, že finálové zápasy prinášali tie najnudnejšie konfrontácie. Hralo sa veľmi opatrne a na mužstvách bolo vidno, že za žiadnu cenu nechcú inkasovať prvý gól.
Lenže tento rok sa niečo zmenilo. A musíme skonštatovať, že táto zmena sa nám náramne pozdáva.
Najprv finále Ligy majstrov, v ktorom Parížania predviedli futbalovú krasojazdu a vyprášili Inter 5:0, teraz zápas o zlato na turnaji dvadsaťjednotiek, v ktorom padlo taktiež päť gólov.
Počet presných zásahov je ale druhoradý. Najpodstatnejšie je to, že európsky šampionát vyvrcholil skvelým futbalovým predstavením.
Zápas mal vysokú úroveň už od prvých minút a na tejto vlne sa napokon viezol až do posledných momentov predĺženia.

Neviditeľný Woltemade
No a to bolo celkom solídne prekvapenie, ak vezmeme do úvahy, že za stavu 2:0 pre Anglicko sa stretnutie zdalo ako rozhodnuté.
Nemecko sa ale brilantne dokázalo vrátiť a vyrovnať skóre. Obdivuhodné je na tom najmä to, že sa to Nemcom podarilo aj napriek tomu, že ich najväčšia hviezda sa jednoducho nedostavila na finále.
Nick Woltemade mal byť vzhľadom na svoje doterajšie výkony pánom záverečného zápasu. Woltemade bol však neviditeľný. No nie preto, že by sa z neho zrazu stal babrák.
Udialo sa to preto, lebo ho Angličania fenomenálne bránili. Nikomu nevenovali takú pozornosť ako jemu.
Šikovne z toho vyťažil postavou nevysoký Paul Nebel, ktorý vo finále ukázal, že by z neho jedného dňa mohol byť výkonmi obrovitý hráč.
Je nám ľúto, že šampionát sa už skončil, pretože nám priniesol hneď niekoľko výborných zápasov. Ten najlepší prišiel na koniec.