Čo dnes robia zlatí chlapci? Trénujú, podnikajú a jeden sa vrátil k hokeju!

Od hokejového šampionátu 2002 vo švédskom Göteborgu, na ktorom sa Slováci stali historicky prvý raz majstrami sveta, uplynie už 23 rokov. Čomu sa členovia vtedajšej reprezentácie venujú?

Každému slovenskému športovému fanúšikovi, a nielen tomu hokejovému, sa dátum 11. máj 2002 nezmazateľne vryl do pamäti. Naša reprezentácia sa zapísala zlatými písmenami do dejín Slovenska.

Uplynie už 23 rokov

Na severe Európy si partia okolo kapitána Miroslava Šatana a trénera Jána Filca vybojovala titul majstra sveta, keď vo finále zdolala favorizované Rusko 4:3.

Finálový zápas bol dramatický od prvej do poslednej minúty. Slováci dokázali odolávať tlaku hráčov zbornej a ukázali neuveriteľnú odhodlanosť. Zlom prišiel v tretej tretine, keď Peter Bondra za nerozhodného stavu 3:3 strelil rozhodujúci štvrtý gól, ktorý rozhodol o tom, že zlaté medaily poputujú na Slovensko.

Na ľade žiarili aj ďalšie hviezdy slovenskej „zlatej generácie“: Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel, Ľubomír Višňovský, Richard Lintner či brankár Ján Lašák, ktorý svojimi zákrokmi podržal tím v najťažších chvíľach.

Víťazstvo malo o to väčší význam, že len niekoľko rokov predtým sa Slovensko ešte prebíjalo z nižších divízií a hľadalo svoje miesto medzi elitou na medzinárodnej scéne.

Zlatý Göteborg 2002 nebolo len športovým triumfom. V tom čase predstavovalo silný symbol národnej hrdosti a sebavedomia pre mladú krajinu, ktorá len desať rokov predtým získala nezávislosť.

Oslavy po návrate hokejistov domov boli spontánne a obrovské — fanúšikovia zaplnili námestia hlavne v Bratislave, Košiciach, ale aj v ďalších mestách, aby privítali svojich hrdinov.

Aj po takmer 23 rokoch zostáva spomienka na zlatý švédsky Göteborg 2002 silná. Mnohí hokejisti z tohto tímu dnes pôsobia ako tréneri, manažéri, či ambasádori slovenského hokeja. Aj po takmer štvrťstoročí sú jednoducho vzormi pre mladých hráčov, ktorí snívajú o podobnom úspechu.

Zostali pri hokeji

Samozrejme, že po viac ako dvoch dekádach majú hráči po aktívnych kariérach. Niektorí, a je ich väčšina, však zostali v hokeji. Tých zopár z neho odišlo a stavili na biznis v iných odvetviach a venujú sa podnikaniu.

Tí členovia zlatej generácie, ktorí zostali pri hokeji, sa mu snažia pomôcť v rôznych sférach a pozíciách. Tak ako napríklad Michal Handzuš, ktorý sa vrátil zo zámorskej NHL ako držiteľ dvoch Stanleyho pohárov, domov pod Urpín.

„Spravilo sa veľa dobrých vecí za posledných päť, šesť rokov. Zlepšilo sa prostredie a tréningový proces. Keď som prichádzal z NHL, bolo to úplne inak. Samozrejme podmienky, počet ľadových plôch a financovanie trénerov sme veľmi ďaleko za top krajinami. Čaká nás ešte veľa práce. Vstupoval som do toho, aby sme deťom vytvorili šancu naplniť potenciál. Niektoré roky sme stagnovali, ale posúva sa to,“ povedal Handzuš v rozhovore pre náš denník, ktorý v súčasnej dobe úspešne pracuje ako manažér mládeže v rodnej Banskej Bystrici

Nečakaný návrat na ľad

Väčšinou, keď sa hráči z MS 2002 vracajú na ľad vo výstroji len v partičkovej podobe, aby sa držali v akej takej kondícii. Takým príkladom je aj Peter Smrek, štyridsaťšesťročný obranca, ktorý však prekvapil v tejtop sezóne dokonca návratom ku aktívnej kariére!

Učinil tak a pomohol rodnému Martinu k postupu do prvej ligy.

„Po vyše desiatich rokoch zahltený prácou som prišiel na to, že to prestáva mať zmysel. Berie mi to veľa súkromia a prestalo ma to nenapĺňať. Deväť rokov som nič nerobil a dostal som sa do stavu, že som mal 128 kilogramov. Chalani ma prehovorili na vianočný zápas, aj keď najprv som nechcel. Mal som hokejovú kapitolu uzavretú. Zlomili ma a ako som si na sedemkrát zaväzoval korčule, tak som si rázne povedal, že nemôžem takto vyzerať. Najprv som šiel len raz do týždňa si zahrať hokej, potom dvakrát, niekedy trikrát. Postupne to bolelo menej, dostal som novú chuť sa o seba starať. Hokej ma zas začal baviť. Potom to už išlo ruka v ruke, že som začal trénovať aj hrať za MHA Martin,“ prezradil nám Smrek, ktorý má v pláne v ďalšom ročníku pomôcť Martinu k postupu do extraligy.

Súvisiaci článok

Majster sveta sa vrátil k hokeju po 10 rokoch. Chcem si znovu zahrať extraligu, vraví

Čítajte viac

Žiaľ, príbeh jedného z hrdinov dopadol tragicky. Večne usmiaty stredný útočník, ktorého legendárny pokrik „ciki-caki“ pozná naspamäť každý chlapec na Slovensku, sa rozhodol odísť z tohto sveta. Miroslav Hlinka v septembri 2014 spáchal samovraždu.

Smutná správa prišla pred necelými tromi rokmi aj z spomedzi trojice členov trénerského tímu prišla. Vo veku 77 rokov zomrel v septembri 2022 asistent hlavného trénera Vladimír Šťastný.