Keď by ste sa bližšie pozreli na zostavy finále druhej ligy (tretej najvyššej súťaže), narazili by ste na zaujímavé mená s bohatou hráčskou minulosťou. Jaroslav Markovič na strane Martina alebo René Jarolín v Senici. Najviac však vyčnieval Peter Smrek.
Dnes štyridsaťšesťročný majster sveta z Göteborgu sa vrátil v hokejovej kariére po desiatich rokoch a rodnému klubu pomohol k postupu do prvej ligy (druhej najvyššej súťaže).
„Ako Jaro Markovič s Tomášom Pokrivčákom prebrali klub, ktorý nebol v uspokojivom stave, oslovili ma, či by som im neprišiel pomôcť. Porozprávali mi svoju víziu a zobral som si istý čas na premyslenie.
Ako som skončil v roku 2014, tak som nezavítal na štadión. Zamýšľal som sa, či to bude mať zmysel hlavne pre mňa, ale plány Jara ma oslovili. Vážim si to, aký je srdciar. Napokon sme sa dohodli na spolupráci,“ rozhovoril sa niekdajší reprezentačný obranca.
Skvelé je, že v Martine sa im podarilo splniť všetky ciele, ktoré si zadali pred sezónou.
„S mužmi sme postúpili do prvej ligy. Dorast sa udržal v extralige a juniorka postúpila do extraligy juniorov, čiže najvyššej juniorskej súťaže. Sú to príjemné pocity, za ktorými vidím kus roboty, čo sa v prvej sezóne odpracovala,“ vravel hokejista, ktorý v 28 zápasoch okúsil NHL.
Hokejový boom
Finálovej sérii môžu závidieť aj niektoré extraligové kluby. Do Senice zavítalo vyše 2600 ľudí na oba zápasy a v Martine bolo vypredané. Postup videlo v hľadisku vyše 4000 fanúšikov.
„Zaspomínal som si na tínedžerské časy v extralige. Dodnes si pamätám, keď prišli Košice, Slovan, Trenčín, tak to vyzeralo rovnako. V Martine máme úžasných fanúšikov, vždy to bolo hokejové mesto. Rovnako chcem pochváliť Senicu, ako robia hokej. Toto nám môžu závidieť prvoligové aj extraligové kluby, akú máme podporu,“ zamyslel sa Smrek.
Väčšinou, keď sa hokejisti vracajú na ľad, úplne z toho nevypadnú. Hrávajú partičky a držia sa v akej-takej kondícii. Skúsený obranca však išiel do všetkého vo vyššom športovom veku nanovo.
„Hovoril som si, že keby som aspoň predtým hrával tenis či partičkový hokej, ale tak to nebolo. Ako som končil kariéru, tak som mal už rozbehnuté podnikanie v gastro sektore. Odstupom času prevádzky pribúdali. Po vyše desiatich rokoch zahltený prácou som prišiel na to, že to prestáva mať zmysel. Berie mi to veľa súkromia a prestalo ma to napĺňať. Deväť rokov som nič nerobil a dostal som sa do stavu, že som mal 128 kilogramov," hovoril urastený obranca.
Najskôr chcel schudnúť
„Chalani ma prehovorili na vianočný zápas, aj keď najprv som nechcel. Mal som hokejovú kapitolu uzavretú.