Szilárd Németh (vľavo) preniká cez Angličana Luka Younga v zápase B-skupiny majstrovstiev Európy 2000 futbalistov do 21 rokov. (zdroj: TASR/Miroslava Cibulková)
Spomienka na európsky šampionát hráčov do 21 rokov? „Tá najkrajšia, zažívali sme veľkú eufóriu,“ hovorí 47-ročný Szilárd Németh, niekdajší vychýrený kanonier.
V kvalifikácii na ME hral menej. „Bolo to pre to, že som sa pohyboval na hranici áčka a dvadsaťjednotky. Nastupoval som už za áčko, vtedy som nebol k dispozícii dvadsaťjednotke.
Navyše, mal som problémy so štítnou žľazou, takže jar 1999 som dokonca úplne vynechal. V kvalifikačnej skupine som odohral prvý zápas proti Azerbajdžanu a posledný zápas proti Azerbajdžanu.
Medzitým som dianie sledoval, držal palce chalanom a s nadšením vnímal, ako to v tabuľke vyzerá vynikajúco a stále lepšie,“ spomína vtedajší výborný útočník Szilárd Németh.
Slovensko začalo kvalifikáciu víťazstvom proti Azerbajdžanu (2:1) a ukončilo ju výhrou vonku s týmto súperom (3:0).
Kľúčové bolo ťaženie po prvom zápase, pretože počas neho nasledovalo domáce víťazstvo s Portugalskom (1:0), v Rumunsku (1:0), doma s Maďarskom (4:1). Zverenci Dušana Radolského neprehrali v Portugalsku (1:1), hoci v Maďarsku áno (0:3), s Rumunskom doma remizovali (0:0).
Aj proti ruskej zime
S týmto výsledkovým sumárom sa ako víťaz skupiny kvalifikovali do play-off, spolu s nimi postúpili Portugalci. „Po postupe prišla veľká eufória. Hoci ju trochu schladil žreb. V baráži sme dostali silných Rusov.
V kádri mali niekoľko výborných hráčov, hviezdou bol stredopoliar Dortmundu But, ktorý už pár rokov hrával v bundeslige. Najprv sme hrali v Rusku. Rozhodne sme sa netešili na zimu, čo sa aj potvrdilo. Bola a poriadna.“
Mladých Slovákov však nezastavila, v novembri 1999 na štadióne Dynama Moskva vyhrali senzačne 1:0 po góle Czinegeho. V odvete na štadióne ŠKP Devín zdolali Rusov 3:1, keď skórovali Barčík, Szilárd Németh a Vyskoč.
„Štadión bol vypredaný, vládla na ňom eufória. Keď sa postúpilo, vedeli sme, že šampionát sa bude hrať doma,“ spomína Szilárd Németh. Hráči ostrihali trénera Radolského dohola, čo bola súčasť motivačnej stávky.
„Vtedy sme boli nadšení, bola to dobrá motivácia. Samozrejme, keď sa na to pozriete dnes, tak to nie je až také zvláštne. Ostrihá sa hocikto… Pokiaľ ide o žreb záverečného turnaja, až tak ma nezaujímal.
Okrem nás tam bolo sedem kvalitných tímov, v podstate bolo jedno, koho nám pridelia do skupiny. Je potrebné povedať, že v tom čase ešte internet až tak nefungoval, takže žiadne surfovanie o hviezdach súperov veľmi nehrozilo.“
Forma sa dolaďovala aj za biliardovými stolmi, vľavo Szilárd Németh, vpravo stopér a ďalší rodák z Komárna Peter Lérant. (zdroj: TASR/Pavel Neubauer)
Zhabané mobily
Slovensko dostalo do skupiny Anglicko, Taliansko a Turecko. S kádrami, v ktorých boli Lampard, Carragher, Hendrie, L. King, Robinson, Gattuso, Pirlo, C. Zanetti, Kahveci, Basturk, O. Yilmaz…
„Až neskôr sme si uvedomili, proti komu hráme. Začínali sme proti Turkom a nikdy nezabudnem na to, ako nám tréner Radolský všetkým zobral mobily.
Bolo to vraj preto, aby nám nevyvolávali tureckí novinári. Klobúk dole, že počítal aj s takou vecou a s tým, že Turci sú schopní všetkého, čo som potom aj zažil.“
Hralo sa na bratislavských Pasienkoch, na nich absolvovali Slováci všetky zápasy v skupine. „Boli sme plní očakávania. Z toho, že je to náš prvý zápas, z očakávaní, koľko ľudí príde, aká bude atmosféra.
Potrápili sme sa, ale po dobrom výkone sme vyhrali 2:1. Čišo dal pekný víťazný gól hlavičkou po akcii interistov, pretože v tej akcii som bol ja a Babo,“ spomína Szilárd Németh. Čišo bol už, žiaľ, nebohý Marián Čišovský, Babo zas Peter Babnič.
Na Pasienkoch, na ktorých hrával Szilárd Németh aj v lige ako hráč Interu, bolo 6000 divákov. „Urobili výbornú atmosféru. Pokiaľ išlo o samotný štadión, s tým, že som na ňom hrával za Inter, som si to nespájal.
Aj keď sa nám vtedy darilo, na tribúnach bolo tak tisíc fanúšikov. Toto bolo niečo úplne iné.“
Mohli sme byť odvážnejší
Na zápas proti Taliansku prišlo o dva dni už 7500 divákov. „Ľudia chodili. Bol by som zvedavý, či by toľko chodilo aj na Tehelné pole a či by sme ho dokázali vypredať.“
Zápas sa vyvíjal dobre pre Talianov. Ich úvodný gól dal defenzívny stredopoliar Baronio, o ktorom nám talianski novinári hovorili, že bude najväčšou hviezdou talianskeho futbalu v najbližších rokoch.
S Laziom už mal na konte víťazstvo v Pohári víťazov pohárov (1999), ale potom sa niečo zlomilo a ďalších desať rokov chodil po hosťovaniach po malých kluboch. V 54. min bol vylúčený Andrea Pirlo, z ktorého sa potom stala superhviezda. O necelých 20 minút vyrovnal Babnič.
„S odstupom času a vlastne aj hneď po šampionáte mrzelo, že z lavičky prišli pokyny, aby sme neotvárali hru a skôr udržali 1:1, ako ísť za výsledkom 2:1.
Myslím si, že sme boli takí kvalitní, že sme mohli ísť za víťazstvom. Ale chápem to, pretože v hre bola aj miestenka na olympiádu. Bez ohľadu na to, v ďalšom zápase proti Angličanom by sme tak či tak museli hrať na víťazstvo.“
Slovensko na šampionáte v roku 2000:
B-SKUPINA: Slovensko – Turecko 2:1 (1:0), góly: 6. Greško, 67. Čišovský – 63. Dursun. Taliansko – Slovensko 1:1 (1:0), 17. Baronio – 73. Babnič, ČK: 54. Pirlo (po 2. ŽK), Slovensko – Anglicko 2:0 (0:0), 67. Babnič, 74. Sz. Németh.
ZÁPAS O 3. MIESTO: Španielsko – Slovensko 1:0 (0:0), 54. Ferron.
Triumf nad Albiónom
Angličania vyprášili Turkov po výsledku 6:0 a chceli víťazstvo. Na Pasienky prišlo 11 400 divákov.
„Vedeli sme, že nemôžeme príliš kalkulovať a musíme hrať na víťazstvo. Aj preto, že sme ešte chceli vyhrať skupinu. Formát bol celkom iný ako v ďalších rokoch. Keď ste chceli hrať finále, museli ste ju vyhrať. Odohrali sme vynikajúci zápas. Vyhrali sme 2:0, prvý gól dal Babo, druhý ja.
Žiaľ, pri rovnosti bodov s Talianmi nám chýbal na postup jeden gól. O ten mali Taliani lepšie skóre. Ako sme to vtedy vnímali? Prevládala eufória nad tým, že sme postúpili na olympiádu do Sydney. Ten formát bol taký, aký bol…
Nepovedal by som, že tam bolo sklamanie. To, čo sme chceli, sme splnili. Odohrali sme tri veľmi dobré zápasy a postúpili na olympiádu,“ spomína Szilárd Németh.
Istotu postupu na OH 2000 mali prvé dva tímy z oboch skupín, konkrétne Taliansko, Slovensko, Česko a Španielsko.
Káder Slovenska na šampionáte v roku 2000:
Brankári Kamil Čontofalský, Ján Mucha st., obrancovia Marián Čišovský, Vratislav Greško, Eduard Hrnčár, Radoslav Zabavník, Peter Lérant, Martin Petráš, Andrej Šupka, stredopoliari Miroslav Barčík, Peter Hlinka, Miroslav Drobňák, Juraj Czinege, Karol Kisel, Pavol Sedlák, útočníci Peter Babnič, Marek Mintál, Szilárd Németh, Ľubomír Meszároš a Martin Vyskoč. Tréner Dušan Radolský.
Bolí to aj dnes
Taliansko išlo do finále, Slovensko do zápasu o bronz proti Španielom so Xavim, Puyolom či Capdevilom v zostave. Loptu nášmu tímu nepožičiavali, vyhrali 1:0.
„Boli sme po eufórii, mali sme už prefarbené vlasy a celkovo si myslím, že nám už chýbala stopercentná koncentrácia. To, čo nás zdobilo predtým,“ spomína Szilárd Németh.
Na európsky šampionát má skvelú spomienku. Horšia bola na to, čo prišlo potom. Na olympiáde si nezahral. Nebola v asociačnom termíne, Inter a Slovan nepustili Babnič a jeho, resp. Sedláka a Meszároša.
„Bolelo to veľmi. A bolí to aj teraz… Boli sme prvá reprezentácia, ktorá v ére samostatného Slovenska uspela na veľkom turnaji a prebila sa na ďalší. Jediná futbalová, ktorá postúpila na olympiádu.
Pre všetky krajiny je to veľmi dôležité. Aj teraz. Veď ako veľmi chcel hrať Messi na olympiáde? Mali sme tam poslať najlepší výber,“ hovorí aj s odstupom štvrťstoročia Szilárd Németh.
