Martina Moravcová. (zdroj: TASR)
Autorka je najúspešnejšia slovenská plavkyňa v histórii, dvojnásobná strieborná olympijská medailistka.
Krátke, 50-metrové trate v jednotlivých plaveckých spôsoboch (motýlik, znak, prsia, voľný spôsob) sú dnes pevná súčasť programu majstrovstiev sveta i kontinentálnych šampionátov. Ich zaradenie do vrcholných podujatí však nebolo okamžité, bol to dlhý proces.
Šprinty na 50 m sa dlho považovali skôr za doplnkové či exhibičné, najmä pre ich krátke trvanie a úzku špecializáciu.
Zlom nastal až v 90. rokoch, keď tieto disciplíny začali získavať čoraz väčšiu popularitu. Ich atraktívnosť spočíva v rýchlosti, výbušnosti a technickej precíznosti – rozhodujú stotiny sekundy, reakcia na štarte, podvodná fáza, jediný nádych.
Ľudia chcú vidieť rýchlosť
Prvým významným medzníkom boli majstrovstvá sveta FINA v roku 2001 v japonskej Fukuoke, kde do súťažného programu premiérovo zaradili všetky štyri 50-metrové disciplíny.
Odvtedy neodmysliteľne patria na vrcholné šampionáty. Ich prítomnosť dnes odráža špecializáciu moderného plávania, kde sa plavci cielene pripravujú na úzku škálu disciplín.
Zaradenie 50-metrových disciplín vo všetkých plaveckých spôsoboch na OH je len prirodzený krok dnešnej doby a dopytu – ľudia chcú vidieť rýchlosť a zažiť napätie v kratšom čase.
Nikto nie je na sociálnej sieti ochotný sledovať niekoľkominútové videá, chce sa za pár sekúnd zabaviť. Ich začlenenie navyše prispeje k vnímaniu všetkých plaveckých disciplín i samotných plavcov za rovnocenných.
Otázne však zostáva, ako k ich zaradeniu pristúpi Medzinárodný olympijský výbor a svetová plavecká federácia World Aquatics – najmä z hľadiska kvalifikačných kritérií a účastníckych kvót. Tie sa v poslednom období značne znižovali, čo negatívne ovplyvnilo kvalitu niektorých disciplín už na úrovni semifinále.
Výzvou bude udržanie kvality
Nastaviť férový a zároveň funkčný systém nie je jednoduché. Pri takom počte disciplín a s dôrazom na tzv. univerzality miestenky, garantujúce zastúpenie pre každú krajinu, je veľká výzva udržať vyrovnanú kvalitu a dostatočnú hĺbku štartového poľa.
Plávanie na olympijských hrách musí napĺňať aj symbolickú hodnotu – reprezentáciu všetkých 209 členských krajín World Aquatics. Olympijská solidarita je dôležitá, ale nemala by ísť na úkor kvality.
V mnohých prípadoch štartujú slabší plavci len preto, že zastupujú krajinu, ktorá má garantované miesta. Na druhej strane, konkurencieschopní športovci sa na hry nedostanú – ich olympijský sen zhasne, hoci by mohli v náročných disciplínach výrazne zvýšiť úroveň súťaže.
Problém sú aj samotné kritériá. Napríklad, bodové výkony v ťažkých disciplínach ako 200 m motýlik alebo 400 m polohové preteky, ktoré sa rovnali veľmi tvrdému olympijskému A-limitu (čas na 16. mieste z predošlých OH), zodpovedali len priemernému bodovému výkonu na 100 m voľný spôsob (30.-40. miestu). A čo je ešte závažnejšie, v minulosti boli z výberu vyradení aj kvalitní 30-roční plavci, len na základe veku. Taký prístup nemožno nazvať inak ako diskriminačný.
Verím, že do budúcnosti budú kvóty veľkorysejšie a kritériá nastavené tak, aby na olympijské hry mohli prísť tí najlepší. Bez ohľadu na vek, krajinu alebo bodový systém. Lebo len vtedy sa môžu olympijské sny zmeniť na skutočnosť – to je napokon zmysel tohto podujatia.
