Veronika Vadovičová sa raduje zo zisku zlatej medaily vo finále vzduchovej pušky v ľahu na 10m v kategórii R3 počas XVII. paralympijských hier 2024 vo francúzskom Chateauroux. (zdroj: FOTO TASR - Jaroslav Novák)
Už tridsať rokov pomáha na Slovensku plniť ciele a napĺňať život radosťou zdravotne znevýhodneným športovcom. Slovenský paralympijský výbor (SPV) je neodmysliteľným partnerom nielen našich najúspešnejších parašportovcov, ale všetkých, ktorí napriek nepriazni osudu našli potešenie v športovaní.
SPV vznikol v januári 1995. Iniciovali to štyri zväzy zastupujúce telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo znevýhodnených športovcov.
O jeho rozvoj sa od roku 2003 stará Ján Riapoš, ktorý je vo funkcii predsedu SPV najdlhšie – už dvanásť rokov. Podieľa sa na ňom nielen funkcionársky, ale aj športovými výkonmi.
Od paralympijských hier v Atlante 1996 až po minuloročný Paríž nikdy nechýbal na najväčšom športovom sviatku zdravotne znevýhodnených športovcov. Získal na nich sedem cenných kovov (5 – 1 – 1), vrátané zlata z novej disciplíny vo štvorhre (MD4) po boku Petra Lovaša z hier v metropole Francúzska.
Slovenskí reprezentanti v parastolnom tenise Peter Lovaš (vľavo) a Ján Riapoš (vpravo), ktorý plní aj funkciu predsedu SPV. (zdroj: TASR - Jakub Kotian)
„Každé výročie je míľnik, kedy sa pozeráme dopredu aj dozadu. Oslavy 30. výročia sme poňali skôr pozeraním sa dopredu. Spustili sme iniciatívu Spolu bez bariér 2030, ktorá má pomôcť zlepšiť podmienky ľudí so zdravotným znevýhodnením.
SPV začínal v iných podmienkach, ako jeho starší brat Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). Veľa sa spolu učíme. Táto spolupráca prináša obrovské benefity pre rozvoj oboch hnutí.
Už len to, že v posilňovni, či na hrádzi stretnem oveľa viac vozičkárov, či ľudí s hendikepom, je zásluha SPV a projektov, ktoré realizuje. Môžeme byť na to právom hrdí,“ vyjadril sa Ján Riapoš.
Vadovičová: Výkonmi môžem spoločnosti vrátiť, čo dostávam
Slovenskí paralympionici sa počas 30 rokov existencie SPV zúčastnili na šestnástich paralympiádach (8 letných a 8 zimných), z ktorých priviezli 136 medailí. Štyridsaťpäť z nich bolo zlatých.
Najviac úspechov spomedzi všetkých paralympionikov majú dve ženy. Na paralympiáde v Paríži 2024 sa stala najúspešnejšou medzi letnými športovcami parastrelkyňa Veronika Vadovičová. Z najväčších vrcholných podujatí kariéry (7) má už osem medailí (5 – 2 – 1).
V Paríži sa jej zo slovenskej výpravy darilo najviac. Na strelnici vo 270 km vzdialenom Chateauroux si vystrieľala zlato v miešanej disciplíne vzduchová puška v ľahu (SH1), v trojpolohovej malokalibrovke získala striebro.
Veronika Vadovičová pózuje so zlatou a striebornou medailou z XVII. paralympijských hier v Paríži 2024. (zdroj: FOTO TASR - Jaroslav Novák)
„SPV má na mojich úspechoch veľmi veľký podiel. Vytvoril mi životný smer, pretože som do 15 rokov o športe nevedela, bola som oslobodená od telesnej výchovy.
Ako náhle som sa dostala na strednú školu, kde mal SPV svoje projekty, odvtedy môj život nabral iný smer – športový. Zmenilo mi to život v tom, že sa cítim ako plnohodnotný človek, nielen ako niekto, kto žije zo systému a len čaká na niečo od niekoho, ale môžem našej spoločnosti vrátiť to, čo dostávam,“ myslí si 42-ročná parastrelkyňa, ktorá sa narodila s najťažšou formou rázštepu chrbtice.
Za každou medailou je iný osobný príbeh
Absolútnou rekordérkou v počte získaných medailí na paralympijských hrách je dnes už bývalá parazjazdová lyžiarka Henrieta Farkašová. V štyroch účastiach na tomto podujatí v kategórii zrakovo znevýhodnených nazbierala 14 cenných kovov, z toho až jedenásť malo zlatú farbu (11 – 2 – 1)!
Najviac sa jej darilo na hrách v kórejskom Pjongčangu 2018, kde brala zlato v zjazde, super-G, obrovskom slalome a kombinácii, v slalome bola strieborná. Takisto sa môže pýšiť šestnástimi titulmi majsterky sveta.
V roku 2019 dostala „športového Oscara“ ocenenie Laureus World Sports Award a Medzinárodný paralympijský výbor ju vyhlásil za najlepšiu paralympioničku sveta. Po ZPH v Pekingu 2022 ukončila bohatú kariéru.
„Každý z mojich úspechov má pre mňa svoju hodnotu a význam. Najpamätnejšia, najemotívnejšia a najviac špecifická bola prvá paralympijská medaila z Vancouveru 2010. Ale aj posledná, pretože som ju získala s dvomi navádzačmi, čo bolo tiež špecifické.
Za každou je môj osobný príbeh, keďže im predchádzali pády, zranenia a ťažké veci, ktoré som musela prekonať, aby som ich mohla vybojovať,“ skonštatovala 38-ročná bývalá paralyžiarka, ktorej život odmalička komplikuje vysoká krátkozrakosť.
