Tri zlaté medaily, jeden bronz a ako bonus kvalifikačný svetový rekord. Takú skvelú bilanciu predviedla parastrelkyňa Veronika Vadovičová na majstrovstvách Európy v Chorvátskom Osijeku.
Najúspešnejšia slovenská letná paralympionička uspela individuálne v mixe vzduchová puška v ľahu a v malokalibrovke 3 x 20.
K tomu pridala tímové zlato po boku Radoslava Malenovského v miešanej tímovej súťaži zo vzduchovej pušky. Zverenka Milana Goleňu získala i bronz vo vzduchovej puške v stoji a v kvalifikácii súťaže dokonca utvorila nový svetový rekord 629,4 bodu.
S medailovou bilanciou z ME zrejme nemôžete byť nič iné než spokojná. Súhlasíte?
„Som veľmi spokojná, pretože príprava na ME bola dosť náročná hlavne mám trochu problémy s ramenom a tak sme tréningy museli upraviť na stav, aby sme ho príliš nepreťažovali. Z medailí sa veľmi teším. S trénerom sme dúfali aspoň v jednu. To, že by to mohlo dopadnúť takto výborne sme ani netušili. Je to super pocit, že ešte stále patrím do európskej špičky.“
Okrem medailí ste utvorili aj nový svetový rekord. Boli to vaše ciele?
„Cieľ nikdy nie je utvoriť svetový rekord alebo získať medailu. Cieľom je odstrieľať to, čo mám natrénované doma. Myšlienky na rekordy či cenné kovy by častokrát mohli zmariť celú snahu. Som veľmi rada aj za svetový rekord. Bežne sa na tréningu doma hýbem v číslach 628 - 631 a tak streliť takmer 630 bodov na vrcholovom podujatí je veľký úspech.
Zároveň si potom vo finále sama na seba utváram tlak, pretože chcem obhájiť výkon z kvalifikácie. Finále sa ale strieľa úplne inak. Hala je odlišná, s iným osvetlením a podmienkami oproti kvalifikácii. Preto som tretiemu miestu veľmi rada, pretože po kvalifikácii ide prvých osem športovcov vo finále opäť od nuly.
Víťazstvo v kvalifikácii vám nedáva takmer žiadnu výhodu oproti ostatným športovcom. Ukazuje to iba to, že som dobre zmapovala kvalifikačnú halu počas voľných tréningov. Bohužiaľ, trénovať vo finálovej hale nemáme dovolené.“
Ktorá súťaž bola pre vás najťažšia a ktorú ste si naopak najviac užili?
„To sa ťažko hovorí. Súťaž nie je veľmi o užívaní si, skôr o predvedení výkonu, na ktorý sa musím zakaždým pripravovať. Je to dosť náročné, keďže často mám po finále hneď povinný tréning na disciplínu, ktorá ma čaká ďalší deň.
Myslím si, že spoločná disciplína s Radoslavom Malenovským R10 - vzduchová puška v stoji mix, kde strieľame spolu proti iným krajinám je skôr tá, ktorá je v pohode a uvoľnená, pretože sme tam spolu. Pri zvyšných sú moje pocity skôr nepríjemnejšie a sama seba sa častokrát pýtam, čo tu robím.“
S Radoslavom Malenovským ste veľkí kamaráti, rozumiete si aj mimo strelnice. Ako sa vám strieľa spoločne v súťaži?
„S Radkom absolvujeme rôzne sústredenia, dovolenky aj mimo súťaž. Myslím si, že sme sa veľmi dobre skamarátili. Tvoríme veľmi dobrý tím a navzájom sa podporujeme. Aj náš realizačný tím si veľmi dobre rozumie, čo prináša veľkú pohodu pre naše výsledky.
Spoločne sa nám strieľa určite dobre, pretože vieme, čo môžeme jeden od druhého čakať a myslím si, že nejaká rivalita ani v ostatných súťažiach medzi nami nie je. Vždy si navzájom držíme palce, aj keď strieľame proti sebe.“
U strelcov je veľmi dôležité aj to, ako im sadne strelnica. Ako sa vám strieľalo v Osijeku?
„Organizačne to bolo pripravené veľmi dobre. Jediný problém bolo počasie, ktoré nám komplikovalo prípravu na päťdesiatmetrovej strelnici, kde sa strieľa vonku. Ráno bolo šesť až desať stupňov Celzia, vietor, dážď a zima.
Nie sme na to veľmi zvyknutí. Od roku 2012 som asi nezažila súťaž, ktorá by sa strieľala v takomto chlade. Vždy sme zvyknutí na pravý opak, teda skôr na veľmi teplé počasie s teplotami nad 30 stupňov, keď sa musíme chladiť.
Tu sme si museli kúpiť termo oblečenie, aby sme neprechladli. Nehýbať sa viac ako hodinu na jednom mieste v týchto teplotách je skôr na prechladnutie, ako na dobrý výsledok. Taktiež jemná motorika, ktorá je pri strieľaní veľmi precízna, sa chladom zhoršuje.“
Počas šampionátu ste spomínali problémy s ramenom. Môžete nám prezradiť viac?
„Neviem k tomu veľa povedať. Viac-menej som nešťastne spadla a zrejme sa tam ukázalo aj jednostranné zaťaženie, ktoré streľba so sebou prináša. Keďže na Slovensku funguje zdravotníctvo ako funguje a na MRI som sa dostala až tesne pred odchodom na ME, tak konzultácia s lekármi bude až v polke októbra.“
Vaša zbierka úspechov je už dosť preplnená. Dá sa povedať, že pravidelne z veľkých podujatí nosíte domov medailu, na čo sa dá veľmi rýchlo zvyknúť. Neberiete to už ako akúsi povinnosť?
„Ako som už spomínala, nevytváram si na seba tlaky. Vždy chodím na súťaž predviesť čo najlepší výkon. V rámci pracovného zaradenia je ale dobré, aby som získala medailu a urobila tak čo najlepšie meno Športovému centru polície, v ktorom som zaradená na základe výsledkov.
Práve preto sa snažím nič nezanedbať a vždy sa pripraviť čo najlepšie. Uvedomujem si, že moja športová kariéra je už viac pri konci, ako pri začiatku, preto ma o to viac teší každý úspech. Súperiť s mladými športovcami je čoraz ťažšie, ale mojim plusom sú skúsenosti.“
Čo vám ukázali majstrovstvá Európy smerom do budúcna?
„Hlavne si všímam svoju konkurenciu. Ako sú na tom výkonnostne, aké majú prednosti a aké slabiny. Je to dobré k taktike.
Všimla som si tentokrát aj nových strelcov, ktorí keď pôjdu správnym smerom, tak konkurencia sa opäť zvýši. Skôr si po každej takejto súťaži hovorím, že ak budem chcieť udržať špičku, musím sa na to vždy dôkladne pripraviť.“
Čaká vás ešte do konca roka nejaká súťaž?
„Čakajú ma hry Word Abilitysport Games, ktoré sa uskutočnia od 17. do 24. novembra v Thajsku. Na podujatí sa zúčastní viac športovcov z rôznych športových odvetví. Som veľmi rada, že opätovne bola zaradená aj streľba.“
