Parastrelec Radoslav Malenovský zažil minulý rok v septembri na paralympiáde v Paríži najkrajší okamih kariéry – konečne sa mu podarilo na najväčšom podujatí získať vysnívanú medailu.
Vďaka striebru zo vzduchovej pušky v ľahu sa z neho stal úplne iný strelec. A prejavilo sa to už v tomto roku. Na majstrovstvách sveta v Osijeku si 38-ročný rodák zo Skalice vystrieľal dve zlaté medaily a jedno striebro.
Pochopiteľne po takomto výkone žiaril náš úspešný parastrelec šťastím.
„Výkony hodnotím výborne, som nadmieru spokojný,“ konštatoval pre náš denník.
„Úprimne, nečakal som až takúto medailovú žatvu. Spolu s Veronikou Vadovičovou sme sa vďaka týmto výsledkom dostali na prvé miesto v medailovej bilancii spomedzi všetkých krajín, čo je pre Slovensko historický úspech.
Cítil som sa veľmi dobre, pripravený a veľmi pokojný, a som rád, že sa to odzrkadlilo aj na výsledkoch. Súťaž som si vyslovene užil.“
Úplná paráda
Individuálne sa Radoslav Malenovský zaskvel v súťaži zo vzduchovej pušky v stoji, v ktorej získal zlato napriek tomu, že sa jej roky nevenoval. Európsky titul si v nej vybojoval premiérovo.
„Áno, to bola úplná paráda. Priznám sa, že až takýto výsledok v tejto disciplíne bol pre mňa trochu prekvapením, pretože som ju niekoľko rokov nestrieľal.
Posledné tréningy pred odchodom sa mi v nej výsledky stupňovali a práve na týchto ME som strelil najvyšší počet za posledné obdobie. Ukazuje mi to, že spôsob aj načasovanie prípravy boli ideálne.
Pred paralympiádou v Paríži som si musel vybrať len tri disciplíny a túto som vynechal. Vtedy sa mi v nej nedarilo podľa predstáv. Ale po výsledkoch zo Srbska a teraz aj z majstrovstiev Európy začínam premýšľať, či to predsa len nebola chyba," zamyslel sa Malenovský.
Čerešničkou bol aj finálový svetový rekord (251,0 bodov), ktorý si tak povediac vzal späť.
„Nebol to môj primárny cieľ, ale je to úžasný bonus. Už v minulosti som ho držal päť rokov a keď mi ho môj kórejský kamarát Jinho Park zobral o desatinu bodu, tak ma to trochu mrzelo.
Teraz som ho nielen získal späť, ale ešte aj vcelku slušne vylepšil. Som zvedavý, ako dlho to tam vydrží, kým ho niekto opäť prekoná. Avšak prekonávať ho bude zase o kus ťažšie. Pre všetkých, aj pre mňa,“ vravel ďalej Malenovský.
Uznal kvality súpera
Do individuálnej zbierky doplnil aj striebro v trojpolohovej malokalibrovke. Na zlato ale v daný deň podľa vlastných slov nemal slovenský parastrelec nárok.
„Jean-Louis Michaud mal fantastický deň a v polohe v stoji strieľal tak skvelo, že bol prakticky nezdolateľný. Som veľmi rád, že som dokázal prekonať všetkých ostatných a odniesť si striebro.
Aj keby som mal sebavedomie veľkosti Eiffelovej veže, musím s pokorou priznať, že Francúz bol výrazne lepší ako my všetci ostatní. K tomu mu treba zložiť poklonu a pogratulovať,“ uznal férovo parašportovec, ktorému v šestnástich rokoch jeden nešťastný skok do vody zmenil život.
Zlato v tejto disciplíne vôbec nebolo v hlave Radoslava Malenovského, navyše podmienky v Osijeku boli ďaleko od ideálu.
„Keby sa ma pred súťažou niekto spýtal, či si trúfam na zlato, asi by povedal, že nie. Tá konkurencia je tam obrovská a ja mám rešpekt voči všetkým, ktorí sa tam postavia na líniu. Už som to spomenul, ale mal som v hlave obrovský pokoj a aj napriek hroznému počasiu som si užíval každý výstrel.
Keď to napokon vyšlo na najlepšiu trojku, urobilo mi to deň. Bola dosť zima. Neznášam strieľať v zime. Radšej nech potím litre potu a omdlievam od dehydratácie.“
Veronika je vzor a inšpirácia
K individuálnym úspechom pridali spoločnú zlatú radosť s Veronikou Vadovičovou v tímovej súťaži vo vzduchovej puške. Obaja sa netaja, že majú aj mimo strelnice skvelý vzťah. Aj na paralympiáde v Paríži ste zvyčajne natrafili na oboch.
„S Veronikou sa mi strieľa výborne, ale musím priznať, že v tejto disciplíne cítim predsa väčší tlak. Už tam nie som len za seba. Keď človek súťaží v tíme, nechce nič pokaziť, lebo by to ovplyvnilo aj Veroniku. A ja si uvedomujem, že tam odvádza náročnú prácu. Nechcem pokaziť aj jej snaženie,“ vysvetľuje Radoslav Malenovský.
Vzájomný rešpekt medzi obomi parastrelcami ilustrujú aj jeho ďalšie slová.
„Veronika je dlhodobo mojim veľkým vzorom a inšpiráciou. Jej výsledky ma ťahajú dopredu. Ukazuje mi, čo je v športe možné a ja sa snažím jej priblížiť.
Dúfam, že nám to vydrží čo najdlhšie a kto vie, možno raz spolu nastúpime v tejto disciplíne aj na paralympijských hrách. To by bola pre mňa veľká motivácia a priorita v príprave.“
Užíva si to
Radoslava Malenovského možno niektorí súperi v Osijeku ani nespoznali. Nie nie, na výzore nášho parastrelca sa nezmenilo vôbec nič. Ale na jeho strieľaní áno. Za všetkým je vytúžený paralympijský medailový úspech.
„Po Paríži sa mi strieľa fantasticky. Z mojich pliec spadol obrovský tlak, ktorý som cítil celé roky. Tou medailou som si splnil môj vlastný veľký sen a bol som sám zvedavý, ako sa mi bude súťažiť ďalej – či príde útlm alebo pokoj. No a zdá sa, že prišiel práve ten pokoj.
Na prvých dvoch súťažiach sezóny sa mi darilo, cítim sa vyrovnane a užívam si to. Verím, že tento pocit vydrží, pretože na budúci rok nás čakajú majstrovstvá sveta v Južnej Kórei.
Tam by som veľmi rád nadviazal na tieto výkony aj mentálne nastavenie. Ale uvidíme, šport je taký, že raz ste hore, raz dole,“ upozorňuje Radoslav Malenovský.
Paríž pomohol aj inak
Výnimočná paralympiáda v Paríži nesňala len tlak z pliec, ale pomohla aj inak.
„Výsledky na ME mi ukázali, že príprava na Paríž bola extrémne intenzívna, najmä posledné dva roky. A myslím si, že práve z tej ,zotrvačnosti‘ teraz čerpám. Telo aj myseľ si zapamätali ten režim, tréning, koncentráciu, tempo a výkony to ukazujú.
Mne to dáva signály, že mám dobre nastavenú prípravu. Ťažím z množstva skúseností. Som rád, že sa potvrdzuje, že nastavený systém mi funguje. Budeme sa ho snažiť ďalej vylepšovať a udržať, pokiaľ to pôjde.
Momentálne teda prežívam tú príjemnú časť cyklov športového života a ja si to veľmi vážim,“ hovorí s pokorou Radoslav Malenovský.
Po majstrovstvách Európy si naši parastrelci ešte zďaleka nevydýchnu. Malenovský má ešte plný kalendár.
„Na oddych to zatiaľ vôbec nevyzerá. Presne o dva týždne odlietam na ďalší Svetový pohár do Spojených arabských emirátov a hneď po návrate smerujem do Thajska na World Abilitysport Games. Takže až do decembra mám kalendár plný,“ konštatuje dvojnásobný majster sveta.
Vymaže kalendár
Na oddych Radoslavovi Malenovskému zostane až záverečný mesiac roka.
„Oddýchnem si teda až od polovice decembra. Odmietnem všetky podujatia, stretnutia, vymažem si aplikáciu kalendár a doprajem si konečne voľno. A ktovie, možno ak mi zostanú nejaké financie z prípravy, doprajem si niekde nejakú regeneráciu.
To sa mi často nedarí a regeneráciu mám skôr výnimočne. Takmer nikdy mi na ňu neostane. Uvidíme, ako to bude ku koncu roka,“ nádeja sa člen Športového centra polície.
Ale ani následne nebude oddychovať dlho.
„Teším sa na Vianoce s rodinou, pohodu doma na Slovensku a trochu ticha. Ale len na chvíľu, lebo hneď po novom roku sa začneme pripravovať na ďalšiu sezónu.
V športe to ide rýchlo, ale keď človek robí to, čo miluje, ani ten kolotoč mu neprekáža,“ dodal Radoslav Malenovský.