Na snímke zľava Samuel Kňažko (Slovensko) a Hannes Björninen (Fínsko) bojujú o puk počas zápasu A-skupiny Fínsko - Slovensko na 88. majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Štokholme 20. mája 2025. (zdroj: TASR - Jakub Kotian)
Samuel Kňažko odohral v 22. rokoch svoje tretie majstrovstvá sveta. Neváhal po skončení sezóny v AHL a pricestoval na turnaj po prvom zápase reprezentácie. Nepomohol však k lepším výsledkom.
Výkon proti Fínsku si pýtal body?
„Áno. Bol to už posledný zápas na šampionáte. Ak by sme hrali takto niektoré predošlé duely, tak by sme uhrali aj lepšie výsledky. Bola to aspoň trochu pozitívna bodka za týmto turnajom.“
Fíni mali v nohách ťažký zápas s Kanadou. Ako to, že ste s nimi dokázali hrať vyrovnaný zápas a s inými papierovo slabšími súpermi neboli až také dobré?
„Neviem povedať. Možno mali Fíni trochu v nohách zápas s Kanadou, ale myslím si, že sme neboli dobre pripravení na tie zápasy, ktoré sme mali zvládnuť mentálne. Tým pádom sme nespravili štvrťfinále. To je asi možno aj preto, že sme veľmi mladé mužstvo. Je tu veľa mladých chalanov. Musíme sa z toho poučiť do ďalších rokov, aby sme boli skúsenejší."
Bolo to aj tým, že ste boli možno uvoľnenejší, keďže vám už o nič nešlo?
„Každý zápas na tomto turnaji sa hrá o niečo. Či už niektorí chalani sa chcú ukázať, alebo niekto nemá zmluvu na ďalšiu sezónu. Nikto nechce vypustiť žiadny zápas, keďže je to medzinárodná úroveň. Nechceme si spraviť hanbu my, ale nechceme ju urobiť ani nášmu národu či fanúšikom. Nemôžeme vypustiť ani jeden duel. Do tohto sme ani nešli s tým, že ideme si to iba odpinkať alebo podobne.“
Vyzeralo to v posledných rokoch, že sa slovenský hokej dvíha. Bronz na ZOH v Pekingu 2022, trikrát štvrťfinále na MS. Beriete tento turnaj ako facku?
„Je to aj o tom, že keď je sezóna dlhá a my nemáme na výber hráčov v zahraničných ligách, a najmä, v NHL nemáme toľko hráčov ako Česi či Švajčiari alebo Kanaďania, USA. Keď chalani odmietnu, že sú buď zranení alebo nie je niečo v poriadku, tak veľa toho na výber nemáme. Potom musíme zobrať niektorých iných hráčov a tí sa tu môžu ukázať, ale niekedy to nestačí na špičkové tímy ako je Kanada, Fínsko a možno aj Lotyšsko.“
Vždy ste rád prišli. Treba obnoviť česť reprezentovať? Čechom chodí Pastrňák a ostatným tímom ďalší borci. Čo si o tom myslíte?
„S veľa chalanmi som nekomunikoval. Či už z NHL ako Juro (Slafkovský, pozn. autora), či Šimon (Nemec, pozn. autora). Je to ich vec prečo neprišli. Myslím si, že reprezentovať je česť. Ako my sme dostali tú možnosť reprezentovať ako mladí, ja ako 18-ročný, tak keď budem zdravý, nikdy neodmietnem. Keď ma budú chcieť a potrebovať, tak u mňa je odpoveď vždy áno.“
O dva-tri roky, keď sa stretne tento mladý výber, asi z toho bude profitovať, čo poviete?
„Dúfam, že áno. Keďže máme 22-ročných, či 19-ročných. O päť rokov sa na to môžeme pozerať úplne inak, že môžeme možno pomýšľať aj na medailové priečky. Bohužiaľ, teraz sa na to ešte pozerať nemôžeme. Keď sme hrali proti Kanade, videli sme, kde sú medailové priečky, kde je výkonnosť.“
Máte povzbudivé slová pre chalanov, že prvý turnaj možno býva najťažší?
„Určite áno. Najmä veľké ihrisko je veľmi odlišné. Tri zápasy za štyri či päť dní je veľmi veľa. Mám 22, sú tu aj starší chalani, ktorí hovoria viac. Snažil som sa im pomôcť, čo od toho čakať a podobné veci. Ešte som aj prišiel neskôr na tento turnaj, takže som nemal šancu sa so všetkými ani pobaviť a podobne. Pomáhal som skôr v súkromí.“
Smerom k olympiáde, čo si z toho zoberiete?
„Olympiáda bude o niečom inom, ako tento turnaj, keďže tam už budú iba striktne z najlepších krajín len hráči NHL. To už asi bude trochu vyššia úroveň ako toto, a každý, kto sa chce na ňu budúci rok dostať, tak do februára musí podávať určité výkony. Kto sa tam nedostane, tak asi bude iba pozerať z gauča, alebo neviem. Bude to asi najväčšia méta na budúcu sezónu pre každého slovenského hráča, tým pádom sa na to treba cez leto aj dobre pripraviť. Kto pozeral Four Nations, tak vie, ako to bude vyzerať.
