Fíni sa tešia z gólu v slovenskej bránke. (zdroj: TASR)
Slovenskí hokejisti odohrali najhoršie majstrovstvá sveta od roku 2017 v Kolíne nad Rýnom. Už pred posledným zápasom s Fínskom bolo jasné, že nepostúpia zo skupiny.
V nej Slovákov predbehli nielen favoriti zo Švédska, Kanady, Fínska, ale aj Lotyšsko a Rakúsko. So všetkými piatimi súpermi prehrali.
Hľadať príčiny zlyhania má hlbšie korene a v dobe, kedy by mal byť slovenský hokej na vzostupe, prišla krutá facka. Stačí sa pozrieť na päť prehier a skóre 9:24. Jedenáste miesto je ešte útechou.
Napriek negatívam si nemyslíme, že slovenský hokej čaká koniec sveta. Za miestami katastrofálnym turnajom je potrebné hľadať objektívne príčiny.
Navyše si kompetentní musia odpovedať, aké zmeny majú nastať.
26 absencií
Celý tím by sa dal poskladať z ospravedlneniek, ktoré realizačnému tímu prišli.
Z lídrov z posledných troch rokov, od bronzovej olympiády cez majstrovstvá sveta vo Fínsku v roku 2022 a vlaňajšieho šampionátu, neprišiel nikto.
Tréner Vladimír Országh zdôrazňoval, že hráči mali adekvátne dôvody, sú dobití, zranení alebo majú niečo v rodine. Lotyši či Česi s absenciami problémy nemajú.
Hráči sa sami pýtajú do reprezentácie. A nemusí to byť len atraktívny domáci turnaj, pre jednych v Rige a pre druhých v Prahe. Najväčší otáznik vznikol pri Jurajovi Slafkovskom.
Ten na začiatku sezóny kritizoval zväz za korupciu. Potom sa síce hovorilo, že si to obe strany vysvetlili, ale na šampionát necestoval.
Pritom sám povedal, že je zdravý. Pri piatich pravidelne hrajúcich hokejistoch v NHL nemá slovenský hokej stále dostatok kvality, ktorú je schopný nahradiť.
K tomu pripočítame pár rozdielových hráčov v európskych súťažiach. Tí prísť nechceli či nemohli a Mariána Studeniča do národného tím ani nezavolali.
Pripomenutie Kolínu 2017
Tak zlé ako pred ôsmimi rokmi v Kolíne nad Rýnom to nebolo. Slováci sa nemuseli báť vypadnutia, ale päť prehier a trápenie sa s outsidermi z Francúzska a Slovinska ukázali svoje.
Po Kolíne nastalo v slovenskom hokeji zemetrasenie.
Skončil realizačný tím, prišli Miroslav Šatan a tréner Craig Ramsay. Uvidíme, čo sa udeje teraz a či vôbec.
Problém s komunikáciou
Ukazuje sa to dlhodobo, off rekord o tom hovoria viacerí hokejisti pôsobiaci v zámorí.
Chýba im nielen väčší záujem zo strany reprezentácie cez sezónu, ale aj vysvetlenie jasných pozícií, aby každý vedel, kam s ním počítajú a kde bude hrať.
Vystihol to v rozhovore pre české médiá manažér tamojších majstrov sveta Jiří Šlégr, ktorý hovoril, že sa mu posťažoval nemenovaný slovenský hokejista zo zámoria, že v tíme nefunguje komunikácia. Akú majú napríklad Česi.
Dnes je iná doba, hráči sú zvyknutí na podrobnejšiu komunikáciu a chcú vedieť, či sa s nimi počíta.
Miroslav Šatan rozpráva s hráčmi, len keď sú voľní pre majstrovstvá.
Hovorí, že ho nechce cez sezónu otravovať. Sám to vraj nemal rád. Aj tento šampionát však ukázal, že to nefunguje a osoh to neprináša.
Nevyriešený nástupca Ramsayho
Kanadský kouč spravil pre slovenský hokej veľa. V roku 2017 však prichádzal aj s tým, že si vychová nástupcu. Tento stav sa za 8 rokov nezmenil.
Naťahovalo sa to až dovtedy, kým nemohol Ramsay pokračovať z vážnych zdravotných dôvodov.
Vladimír Országh. (zdroj: TASR)
Vladimír Országh prichádzal ako z núdze cnosť. Pomohlo, že jeho Banská Bystrica vypadla už vo štvrťfinále so Žilinou a tímy s asistentami boli ešte v play-off.
Počuli sme, že Országh nebol prvou voľbou ako náhrada za Ramsayho, ale sú to len špekulácie.
Každopádne aj teraz nastáva otázka, čo ďalej.
Országh má platnú zmluvu v Banskej Bystrici a budúci rok je v národnom tíme extrémne náročný, keď sú na programe zimné olympijské hry v Miláne a šampionát vo Švajčiarsku.
Chýbajúci líder
Matúš Sukeľ sa snažil, bojoval, ale tiež robil chyby a nedokázal tím strhnúť ako kapitáni v minulosti, ktorí boli lídrami v šatni a šli príkladom na ľade.
Nemôžeme to však hádzať len na neho. Sukeľovi aj iným hráčom sa nedá uprieť snaha, ale žiaľ ukázalo sa, že nebol v tíme ani jediný starší rozdielový hráč, ktorý by zostavu strhol.
Tak, aby sa aj podceňovaná zostava zomkla, podala lepšie výkony a nevybuchla posledný víkend v skupine.
Impotentný útok
Slovenskí hokejisti mali najhorší útok na turnaji. Ich úspešnosť streľby bola na úrovni 4.5%, čo je katastrofálne číslo.
V siedmich zápasoch strelili podpriemerných deväť gólov. Menej dali na aktuálnom šampionáte len Maďari a vypadávajúci Francúzi.
Viac gólov strelili slovenskí hokejisti dokonca aj na MS 2017. Vtedy ich bolo 12.
Dva góly strelil na MS iba zástupca extraligy Sebastián Čederle.
Hráči z KHL
Michal Krištof, Mário Grman, Patrik Rybár či Mislav Rosandič nepatrili k ťahúňom tímu.
Práve naopak, miestami zaostávali a napriek výraznému priestoru, líderské výkony nepriniesli. Tréneri ich však vždy podržali, nechali im priestor, v presilovkách, na oslabeniach. Skrátka hrali veľa.
Rybár zas dostal možnosť proti favoritom zo Švédska a Kanady, druhý duel nedochytal. Hokejistov, ktorí boli v ruskej lige po začatí vojny, tréneri podržali.
Niektorí slovenskí fanúšikovia blúznia o druhej najlepšej lige sveta, ale to už roky neplatí.
KHL nie je lepšia ako napríklad česká extraliga, z ktorej lídri sú majstri sveta.
Dôkazom je napríklad Kazachstan, ktorý mal kompletnú zostavu z ruskej ligy a vypadol do prvej divízie pri konkurencii podpriemerných Maďarov.
Trestaní mladíci
Samotné posadenie Dalibora Dvorského a Samuela Honzeka na tribúnu, či zaradenie Martina Chromiaka ako trinásteho útočníka by nebolo úplne zlé, ak by to nebolo na úkor hráčov, ktorí nemajú perspektívu v reprezentácii.
Na rozdiel od spomínaných mladíkov. Tí to zobrali ako profesionáli.
Plus ich posadenie pozitívne výsledky neprinieslo, práve naopak.
Štvrťfinále nie je samozrejmosť
Druhý sled sa vyrovnal, ale ani nie z hľadiska toho, že by Rakúsko a Lotyšsko malo parádne generácie.
Problémom je skôr chýbajúca šírka kádra a počet kvalitných hráčov v slovenskom národnom tíme.
Fanúšikovia často žijú v ilúzii, že štvrťfinále ja samozrejmosť. Nie je, tím na to potrebuje takmer plnú silu, aby sa mu podarilo.
Preto postúpili slovenskí hokejisti od roku 2018 zo skupiny len trikrát zo siedmich šampionátov. A to na posledných štyroch majstrovstach kvôli vojne na Ukrajine nehrali na turnaji Rusi a Bielorusi.
Skvelý Hlavaj
Najväčšiu zásluhu na tom, že slovenskí hokejisti sa nemuseli strachovať ešte o horší turnaj, má brankár Samuel Hlavaj.
Podobne ako na letnej olympijskej kvalifikácii bol najlepším hráčom tímu a vytiahol viacero rozdielových zákrokov.
