Peter Ziemba bol v priebehu troch mesiacov pri rozlúčkach dvoch velikánov. (zdroj: MFK Zemplín)
Špecifický zápas na Zemplíne to bol aj pre hlavného rozhodcu Petra Ziembu. Rodák z Prešova bol totiž v máji na Tehelnom poli pri rozlúčke Juraja Kucku a po troch mesiacoch zažil znova slávnostný scenár ďalšej veľkolepej rozlúčky.
Za Michalovce si zahral
„Na jednej strane je to pre mňa pocta, ale na druhej strane si takéto stretnutia a slávnostné chvíle aj užívam, lebo takýchto hráčov si človek váži. ‚Kuco‘ i ‚Žofa' sú veľké osobnosti slovenského futbalu,” povedal 36-ročný rozhodca, ktorý s futbalom začínal v Tatrane Prešov.
Málo ľudí už vie, že úspešné trištvrťročné obdobie absolvoval svojho času aj v Michalovciach pod vedením Vlastimila Petrželu. Až kým neprišlo zranenie. To už však hlavný protagonista nedeľňajšieho večera nebol v michalovskom tíme.
Spoluhráč s Weissom
„Igor je fantastický futbalista, ale z pohľadu rozhodcu i fantastický človek. Vždy bol mojou predĺženou rukou, pokiaľ som mal s niekým nejaký problém, vedel dať spoluhráča hneď dokopy. Z môjho pohľadu mal jeden z najlepších vzťahov k rozhodcom.
Rešpektoval vysvetlenie i emóciu. Veľmi si vážim, že som mohol byť pri tejto rozlúčke. Na jednej strane plačem, na druhej som mu prial, nech si tie okamihy užije,” priznal Peter Ziemba, ktorý bol reprezentantom Slovenska do 17 i 19 rokov a na zrazoch sa stretával s Martinom Dúbravkom, Erikom Pačindom, ale i s Vladimírom Weissom ml.
Kto bude do tretice?
V poslednom čase, keď už bol Igor Žofčák zväčša na lavičke ho mal pod palcom aj ako štvrtý rozhodca. Je potrebné ho viac upokojovať ako na ihrisku? „Na trávniku sa musí viac venovať hre. Keď je na lavičke, vie, že chcem mať poriadok v technickej zóne a rešpektuje to.
Hoci aj tu by sa našla povestná výnimka z pravidla. Po zápase s Podbrezovou aj sám pochopil, že musel byť vylúčený, lebo to, čo urobil, už presahovalo všetky medze pravidiel futbalu. Po zápase sme si však podali ruky, nič sa nedeje. Myslím si, že aj keď sa stretneme mimo hracej plochy na nejakej akcii, bez problémov si vieme pozrieť do očí a porozprávať sa.”
Ozaj, akú ďalšiu rozlúčku ma do tretice vo výhľade? „Fúúú, to ešte neviem. Nechám sa prekvapiť. Dúfam, že najbližšia nebude moja,” zasmial sa arbiter, ktorý je v civilnom povolaní policajtom.
