Generácie Žofčákovcov. Rodičia Igora Žofčáka so synom a vnukmi. (zdroj: TASR)
Pri úspešnej kariére každého futbalistu sa zväčša spomínajú začiatky, a keď je taká veľkolepá rozlúčka ako v prípade Igora Žofčáka, tak aj ukončenie kariéry. Všetko medzitým sa spomenie skôr okrajovo v rámci úspechov a ziskov trofejí. Presne tak sa niesla aj naša krátka debata s rodičmi Igora Žofčáka.
Tí nemohli chýbať na synovom veľkom dni. Pred zápasom prišli za Igorom na trávnik a zagratulovali mu ku krásnej kariére.
Igor začínal s futbalom v rodných Bracovciach a neskôr zakotvil v Michalovciach. Prešiel všetkými kategóriami a debut za seniorov Michaloviec si odkrútil pod vedením Karola Kisela.
Stalo sa tak v rámci III. ligy východ. Krásna zdolala Michalovce 1:0 a o jediný gól sa postaral Marek Sapara. Asi ho tiež netreba bližšie predstavovať…
Inak, práve tu sa zrodil pekný vzťah medzi hráčom a trénerom, pretože neskôr, keď už bol Igor legendou Michaloviec a Trebišov ich farmou, prišiel odohrať tri zápasy za Slavoj, ktorý viedol práve Karol Kisel.
Toho musím mať
Zlom v kariére mladého futbalistu nastal v septembri 2001 v zápase druhej dorasteneckej ligy Ružomberok - Michalovce. Domáci po dvoch góloch Števka vyhrali 2:1.
V hľadisku sedel vtedajší tréner Ružomberka Mikuláš Komanický a vedľa neho funkcionár Liptákov Milan Bezák, ktorému výkon mladého Žofčáka tak imponoval, že neustále na tribúne omieľal: toho musím mať, toho musím mať. A ku koncu roka ho aj mal - za 585 000 korún.
Fotografia staršieho dorastu Michaloviec zo sezóny 2000/01. V dolnom rade druhý sprava je Igor Žofčák, vedľa neho na kraji je Miroslav Božok. Na zábere chýba Maroš Bačík, ktorý s oboma menovanými hrával ligu v Ružomberku. Zaujímavý je aj brankár v červenom. Je ním Jaroslav Čúrny. Odmalička spolu vyrastal s Igorom, chodili spolu na základnú školu a hrali až do dorasteneckej kategórie. O polroka neskôr už Žofčák bol v Ružomberku a Čúrny s ním robil rozhovor ako novinár. V súčasnosti je PR&Média manažér FC Košice a v nedeľu nechýbal na Igorovej rozlúčke. (zdroj: ARCHÍV)
Ružomberčania mali vtedy žatvu na východe Slovenska. Z Košíc prišli Zošák, Kročko, Sapara, Paluba, Ovšianik, z Michaloviec zasa Žofčák, Bačík, Božok.
Bola proti odchodu na Liptov
Vtedy by nik ani nepomyslel, že prakticky 24 sezón bude nepretržite hrávať najvyššiu súťaž! „To by som vtedy nepovedal. Ani by som nepomyslel, že bude mať tak vyšperkovanú kariéru. Naozaj, parádna,” uznanlivo prikyvoval otec Miroslav Žofčák.
„Priznám sa, že vtedy som bola proti tomu, aby prestúpil do Ružomberka. Mladý chlapec odíde z domu a viete ako to chodí. Bála som sa oňho. Prišiel však za nami domov pán Bezák, rozplýval sa o ňom, aký je to hráč, aký potenciál v ňom vidí a hlavne sľúbil, že sa oňho postará.
V Ružomberku sa mu naozaj veľmi darilo a výborne tak odštartoval svoju kariéru. Neustále sme ho podporovali. Rovnako tak, ako v súčasnosti podporujeme vnukov,” povedal Igorova mamka Drahomíra Žofčáková.
Mal krásnu kariéru
V lete 2004 bol Igor už oporou Ružomberka. V jednom z rozhovorov poznamenal, akú radosť mu urobili michalovskí futbalisti postupom do druhej ligy a doslova povedal: „Ak sa raz prebojujú do prvej ligy, vrátim sa domov a budem hrať za Michalovce.”
Čo pred 21 rokmi povedal, to aj splnil. Medzitým mal zastávky v Sparte, Jablonci, Slovane a v Nyíregyháze. Do zbierky mu pribudlo 10 trofejí.
Drahomíra Žofčáková pri rozhovora na trávniku. (zdroj: MFK Zemplín)
„Vybudoval si krásnu kariéru. Igor bol veľmi znaživý a poctivo trénoval. Aj keď mali v klube voľno, sám si zatrénoval. Od začiatku vravel, že sa rozlúči so Slovanom, lebo to bola je srdcovka. Je to nádherný večer. Sme naňho hrdí,” konštatovala pani Drahomíra.
K jej slovám sa pridal aj manžel. „Je to krásne, akú mal Igor kariéru. Vyhýbali sa mu vážne zranenia, takže vydržal na najvyššej úrovni naozaj dlho. Neveril som však, že môže mať rozlúčku pred vypredaným štadiónom. Vidieť, že ľudia ho majú radi,” poznamenal Miroslav Žofčák, ktorý chodil na Igorov každý domáci zápas po príchode do Michaloviec.
