Jeho krédom je nebyť viditeľným, ale v pozadí pracovať tak, aby vytváral viditeľne čo najlepšie podmienky pre rozvoj klubu a mládeže.
Riaditeľ FC Košice a rovnako aj mládežníckej akadémie tohto klubu Ádám Geri prevzal v uplynulých dňoch prestížne ocenenie Osobnosť športu 2025, ktoré udeľovala televízia TA3.
Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali nielen o ocenení, ale aj o blížiacom sa ďalšom medzníku FC Košice.
Vždy ste mali túžbu byť manažérom v športovom klube?
„Nie. Nemal som sen robiť športový manažment, ale v súčasnosti vnímam svoje zamestnanie ako prácu snov. Robím to, čo mám rád a čo ma baví. Chcel by som ju vykonávať čo najdlhšie. Mojou výhodou je, že ako bývalý futbalista dokážem prepojiť zmýšľanie ľudí z hráčskej kabíny a obchodného prostredia.
Od začiatku som nosil v hlave myšlienku obklopiť sa dobrými a šikovnými ľuďmi. Cítim podporu majiteľov a to je dôležité. Menšou zaujímavosťou je, že keď som pred 14 rokmi končil vysokú školu a písal som diplomovú prácu na tému Funkcia a osobnosť manažéra pri riadení športových klubov, mojím externým konzultantom bol pán Štefan Tarkovič.
Vtedy športový riaditeľ MFK Košice. Chodil som k nemu na konzultácie a robil všelijaké analýzy.
Vtedy som netušil, že raz budem aj ja v podobnej pozícii. Popri tom sa neustále vzdelávam. Prednedávnom ma prijali do Vzdelávacieho programu Maďarskej akadémie diplomacie; po úspešnom ukončení by som sa mal stať športovým diplomatom a poznatky z tohto štúdia by som rád preniesol do klubového aj športového života na Slovensku.”
Prekvapilo vás toto ocenenie?
„Potešila ma už nominácia od odbornej poroty do užšieho okruhu. Potom to už bolo na hlasovaní ľudí. Získal som viac ako 3000 hlasov, čo ma veľmi teší.
Priebežne sa dalo sledovať hlasovanie, takže úplne prekvapený som nebol. V tejto súvislosti sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mi dalo svoj hlas. Pre mňa je to veľmi pozitívna odozva a spätná väzba.
Uvedomil som si, koľko ľudí sleduje a vníma našu prácu a celkový rozvoj klubu. Ocenenie totiž nepatrí len mne. Na rozvoji klubu sa podieľa množstvo ľudí a aj oni majú zásluhu, že som mohol prevziať túto cenu.”
Čo si myslíte, že najviac zavážilo vo váš prospech?
„Určite úspechy klubu. Prvá šestka spôsobila futbalový boom v Košiciach. Samozrejme, veľmi dôležitá je práca s mládežou. Čo sa týka mojej podpory, tak si myslím, že práve od mládežníkov a ich rodičov prišla najväčšia podpora. Pred dvoma rokmi sme mládež zachraňovali v poslednom kole.
Naopak, uplynulá sezóna už bola z tohto pohľadu veľmi úspešná. Skladali sme tím a dobre sme ho aj dopĺňali. Myslím si, že máme dobrého odborníka na poste športového riaditeľa mládeže.
Jano Gajdošík, môj bývalý spoluhráč z Podbrezovej, odvádza výbornú prácu. Veľkou hodnotou sú aj tréneri, ktorí sú previazaní s košickým futbalom - Jaro Kolbas, Rado Školník, Gejza Pulen, Rudo Urban, Miro Sovič či Peťo Šinglár.”
Zvykne sa vravieť, že ocenenie zaväzuje. Pociťujete väčšiu zodpovednosť?
„Určite. Ocenenie by som chcel využiť aj na to, aby som možno trochu motivoval mladých ľudí z oblasti, z ktorej pochádzam - Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany.
Na tejto periférii Slovenska je veľa schopných a talentovaných ľudí. Ak budú na sebe pracovať a budú mať šťastie na dobrých ľudí, môžu dokázať veľké veci. Nechcem sa hrať na hrdinu, ale rád by som na nich vplýval ako pozitívny príklad.
Dostal som aj pozvanie do niektorých škôl na besedu, čo je určite príjemný pocit. Čo sa týka klubu, sme pred začiatkom výstavby našej akadémie. Je to pre nás veľký a veľmi dôležitý projekt k napredovaniu. Radi by sme patrili medzi najlepšie akadémie v rámci Slovenska.
Ďalším bodom je zlepšenie komunikácie s fanúšikmi. V tomto smere vidím veľké nedostatky. Chcem byť viac prospešný pre slovenský aj maďarský futbal - prepájať ľudí, skúsenosti a dobré projekty v prospech oboch komunít.”
Futbalová akadémia bude ďalším medzníkom v krátkej histórii klubu, ktorá ho výrazne posunie vpred.
„Je to tak. Doteraz nemáme žiadne vlastné ihrisko. Štvrtý rok riešime logistiku pri tréningovom a zápasovom procese pre všetky družstvá. Hlavne trénerom neustále presúvanie sa za ihriskami uberá veľmi veľa energie a síl. Ďakujem aj rodičom za trpezlivosť.
Často nám aj oni pomáhajú s presunmi. Verím, že po dobudovaní akadémie sa posunieme aj kvalitatívne. Energiu, ktorú teraz vydávame do logistiky, môžeme neskôr vynaložiť do väčšieho napredovania detí.”
Skúste predstaviť akadémiu, čo všetko ju bude tvoriť a na čo všetko sa môžu tešiť hráči.
„Bude to jeden moderný osemhektárový komplex, v ktorom bude šesť veľkých ihrísk klasických rozmerov, z ktorých budú dve s umelým povrchom. Jedno z tých šiestich ihrísk bude centrálne, ktoré bude spĺňať prísnejšie parametre, bude mať i malé hľadisko. Svoje majstrovské zápasy na ňom bude hrať aj naša juniorka.
Na konci pozemku sme museli nechať 50-metrový takzvaný biokoridor. Tvoria ho vysoké stromy, ktoré nemôžeme vyrúbať. Chceli by sme tam postaviť bežecký okruh, na ktorom by sme sa mohli venovať kondičnej príprave.
Samozrejme, centrom bude štvorposchodová budova s kompletným zázemím.
To znamená šatne, medicínska miestnosť, priestor pre videoanalýzy, nebude chýbať reštaurácia i ubytovanie s kapacitou do 70 lôžok. Podstatné však je, že konečne tam budeme všetci spolu.
Veľmi ťažko sa dostáva klubizmus deťom do žíl, keď všade sme v nájme a nevidia naše logo, farby a absentuje celková vizibilita. Všade sa musíme prispôsobovať. Aj v tomto smere očakávam, že budeme ešte viac súdržnejší.”
Teraz to najdôležitejšie. Kedy sa začne s výstavbou, ako dlho bude trvať a koľko bude stáť?
„S prácami by sa malo začať v decembri. Zhotoviteľ nám sľúbil a aj zmluva je postavená tak, že výstavba by mala trvať maximálne 14 mesiacov. Stavať sa bude v dvoch etapách.
Najprv budova a tri ihriská a potom ďalšie tri ihriská. Výstavba ráta s rozpočtom do 12 miliónov eur. Stavba je v stopercentnej výške dotovaná zo zdrojov vlády Maďarskej republiky.”
Kto je Ádám Geri
Narodil sa 6. januára 1981.
Má slovenské i maďarské občianstvo.
S futbalom začínal v rodnom Kráľovskom Chlmci.
V 16 rokoch zamieril do Trebišova, za ktorý hral dorasteneckú ligu. Trochu skúšal šťastie v Maďarsku, kde to však nevyšlo, tak sa vrátil na Slovensko - do Lokomotívy Košice.
Ako rýchly pravý záložník hral rok pod vedením Andreja Daňka tretiu ligu. Nasledoval návrat do Trebišova, s ktorým sa po sezóne tešil z postupu do II. ligy. Tú si aj zahral v drese Slavoja. Z Trebišova zamieril na polrok do Podbrezovej a ďalší polrok strávil v Michalovciach. Hosťovanie sa mu skončilo, no Podbrezová oňho neprejavila záujem a v Michalovciach sa nedohodol na nových podmienkach. Ponuku z Dunajskej Stredy, ktorá sa vtedy iba potácala na konci tabuľky a bola bez financií, odmietol.
Keďže reálne zhodnotil, že prvú ligu si nezahrá a začal externe študovať, zo dňa na deň sa rozhodol v 27 rokoch ukončiť profesionálnu kariéru.
Vyštudoval regionálny rozvoj.
Do FC Košice prišiel z biznis prostredia. Pracoval vo firmách na Slovensku i Maďarsku.
Od 1. septembra 2021 nastúpil na manažérsky post ako riaditeľ akadémie.
Jeho starší brat Gergely bol bývalý futbalista a v súčasnosti je tréner. V apríli 2022 ho vymenovali za riaditeľa klubu.
Je ženatý, má manželku Katerynu, je otcom dvoch dcér - 7-ročnej Rózy a 2-ročnej Lianky.
