Prvý viceprezident Slovenského futbalového zväzu Richard Havrilla. (zdroj: TASR)
Delegátom finále Superpohára UEFA v Udine medzi Parížom St. Germain a Tottenhamom Hotspur (2:2, 4:3 na pok. kopy) bol Slovák Richard Havrilla.
Prvý viceprezident Slovenského futbalového zväzu a zároveň predseda Východoslovenského futbalového zväzu sa s nami po návrate podelil o dojmy a zážitky.
Gratulujeme k finále. Aké sú vaše pocity?
„V prvom rade je to pre mňa veľká pocta. Rovnako tak i pre slovenský futbal. Nikdy v živote som o niečom takom nesníval a ani nerozmýšľal. Bolo to pre mňa obrovské prekvapenie. Som veľmi rád, že som dostal takúto dôveru a možnosť byť na takom stretnutí, akým je finále Superpohára.”
Kedy ste ste sa dozvedeli o svojej nominácii?
„Dva týždne pred zápasom som dostal oznámenie o tom, že som nominovaný na toto stretnutie ako delegát UEFA. V prvom momente som tomu ani nechcel uveriť. Postupne som to vstrebával do seba a presviedčal sám seba, že je to pravda a nie nejaký žart. Bezprostredné pocity boli úžasné. Delegátom UEFA som od roku 2011 a po 14 rokoch som dostal nomináciu na takýto prestížny zápas. Opakujem ešte raz, je to pre mňa veľká pocta. Nemám presné počty, ale je nás viac ako 300 delegátov na listine UEFA. Z tohto pohľadu je to pre mňa veľké osobné vyznamenanie.”
O mužstvo PSG sa napríklad na tomto zápase staral realizačný tím pozostávajúci zo 40 osôb!“
V dejisku Superpohára v Udine ste boli už od nedele. Aký ste mali program?
„Musel som cestovať tri dni pred zápasom, lebo už v pondelok sme mali na štadióne bezpečnostný a medicínsky míting. Keďže som bol ubytovaný v hoteli v Trieste a cesta na štadión trvala hodinu a štvrť, tak to bolo trochu zložitejšie. Deň pred zápasom som absolvoval inšpekciu medicínskeho servisu pre hráčov, divákov a všetkých zúčastnených. V deň zápasu bol o 10.30 klasický organizačný míting. Na samotnom štadióne som bol od 17. hodiny. Výkop stretnutia bol o 21. hodine. Mal som dosť času si užiť celú atmosféru okolo Superpohára.”
Samotný zápas sa javil ako bezproblémový. Ako ste ho vnímali priamo na štadióne?
„UEFA má veľmi dobre informácie, čo sa deje mimo hracích plôch a v táboroch fanúšikov oboch tímov. Boli určité signály, o ktorých nás informovali, ale v podstate nedošlo k žiadnym incidentom, a ani k xenofóbnemu, či nebodaj rasistickému správaniu sa.”
Samotné finále nakoniec vyvrcholilo jedenástkovým rozstrelom.
„Myslím si, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie od UEFA, že sa takýto zápas nepredlžoval, ale rovno nasledoval rozstrel zo značky pokutového kopu. Predsa len, je začiatok sezóny a predĺženie by bolo zbytočné. Zápas mal svoju gradáciu aj bez neho.”
Ako sa vám javil samotný zápas?
„Podľa môjho názoru bol zo začiatku herne dominantnejší Tottenham, Neskôr prevzal iniciatívu PSG a v samom závere sa mu podarilo zmazať dvojgólový náskok súpera.”
„Kohúti” si vypili kalich horkosti až do dna. V zápase viedli 2:0, rovnako 2:0 viedli i v penaltovom rozstrele, no nakoniec ani v jednom prípade nedokázali dotiahnuť zápas do víťaznej koncovky.
„To je pravda. V zápase boli veľmi blízko k víťazstvu, veď Parížania vyrovnali až v nadstavenom čase. Čo sa týka jedenástkového rozstrelu, tak ten neprekvapil. Už je tradičným zvykom, že anglické kluby ho prehrávajú. Hráči Tottenhamu boli po stretnutí mimoriadne sklamaní a smutní. Svoju miestnosť na štadióne som mal hneď vedľa ich šatne. Po zápase bolo počuť len muchu lietať. Obrovské ticho a sklamanie. Nejde o to, že prehrali, ale ako prehrali. Ako ste spomínali, dvakrát mali súpera doslova na lopate. O to bolestivejšie sa vstrebáva takáto prehra.”
Tréner PSG Luis Enrique mal šťastnú ruku pri striedaniach. (zdroj: TASR/AP)
Tréner PSG mal šťastnú ruku pri striedaniach, keďže obaja strelci prišli na ihrisko až v druhom polčase a navyše sa obaja presadili aj v jedenástkovom rozstrele.
„Luis Enrique je starý trénerský mág. V tomto smere mal naozaj šťastnú ruku.”
Pod palcom ste mali celé stretnutie. Ako bývalý rozhodca ste si všímali aj výkon hlavného rozhodcu Joaoa Pinheira z Portugalska?
„Je potrebné vyzdvihnúť skutočnosť, že v takýchto finálových stretnutiach je pre delegáta UEFA obrovská podpora zo strany UEFA. Na všetky jednotlivé súčasti prípravy, riadenia a vedenia stretnutia, sú vyčlenené samostatné osoby a skupiny ľudí, ktoré majú na starosti jednotlivé úseky. To isté platí i z medicínskeho, bezpečnostného či protipožiarneho pohľadu.
Pre samotného delegáta je tak o niečo menej práce. Takýto zápas musí byť dokonale pripravený po všetkých stránkach. Čo sa týka rozhodcov, sedel som vedľa observera stretnutia Vladimira Šajna zo Slovinska a predsededu komisie rozhodcov UEFA Taliana Roberta Rosettiho. Na výkony rozhodcov sa už pozerám pomenej. Skôr si všímam okolností, ktoré sa dejú okolo hracej plochy a na tribúnach. Myslím si však, že portugalskí rozhodcovia nemali nejakú ťažkú situáciu a zápas zvládli na požadovanej úrovni.”
Možno prekvapilo, že sa hralo iba na 25-tisícovom štadióne. Ako na vás pôsobil?
„Aj v minulosti UEFA vyberala na zápasy Superpohára menšie štadióny. Keď som bol v pozícii náhradného rozhodcu, mal som to šťastie byť na oveľa väčších štadiónoch. Aj tento v Udine však musel spĺňať prísnejšie kritériá. Vybavenie tímov v súčasnosti je na obrovskej úrovni. O mužstvo PSG sa napríklad na tomto zápase staral realizačný tím pozostávajúci zo 40 osôb!”
Čo vám bude pripomínať finále Superpohára?
„Dostal som pamätnú plaketu mojej účasti na finále. Samozrejme aj nejaké fotografie. Hlavne sa mi však do pamäte vryje fakt, že som takýto zápas mohol absolvovať ako delegát.”
