Aj keď hráčsku profesionálnu kariéru ukončila už vo veku 28 rokov v sezóne 2008, tenis je stále neodmysliteľnou súčasťou jej života v rôznych podobách.
Bývalá slovenská reprezentantka Martina Suchá tvorila spolu s Danielou Hantuchovou, Jannette Husárovou a Henrietou Nagyovou v roku 2002 skvelý tím, ktorý triumfoval v Pohári federácii. V rebríčku WTA jej v tej sezóne patrilo 37. miesto.
Odchod zo scény
Rodáčka z Nových Zámkov sa rýchlo presadila na ženskom okruhu. V úspešnej kariére si najviac cení práve rok 2002, v ktorom okrem tímového úspechu na Kanárskych ostrovoch získala titul na turnaji v Hobarte a na Australian Open postúpila do 4. kola dvojhry.
Bodku za kariérou dala v roku 2008. „Samozrejme, priemerný vek odchodu do tenisového ,dôchodku´ sa odvtedy predĺžil. Teraz už hráči či hráčky dokážu potiahnuť dlhšie. Začala som však skoro, od 15 rokov som hrala ženské turnaje a keď som mala 28, skončila som.
Mala som pocit, že stagnujem a životný štýl s cestovaním mi prestal vyhovovať. Nemala som už stopercentnú motiváciu absolvovať nabitú sezónu. Pamätám si, že sa mi nechcelo letieť do Austrálie na kvalifikáciu, keďže som už nefigurovala v elitnej stovke rebríčka. Prišli geograficky ďalej situované turnaje, dlhšie šnúry a pocítila som, že mám k tomu nechuť,“ zaspomínala si pre denník Šport Martina Suchá.
Dôležité však je, že pre niekoho možno prirýchly odchod zo športovej scény ona sama nikdy neoľutovala. V danom momente si dôležitý krok dobre premyslela. „Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Dala som si najskôr dvojmesačnú pauzu, či mi nepomôže. Tréningový proces ma stále bavil, ale všetko ostatné okolo, hlavne cestovanie, už nie,“ povedala.
Nové obzory
Dlhoročná reprezentantka sa dostala do situácie ako mnohí iní športovci po ukončení kariéry.
„V prvom momente som nevedela, čo budem robiť. Čakala som, čo ma zaujme. Začala som študovať ekonómiu na Paneurópskej Vysokej Škole. Diaľkovo som dokončila bakalára. Potom ma oslovili mladšie tenistky na spoluprácu a zistila som, že trénovanie ma baví.“
Dlhšie viedla bývalú juniorskú reprezentantku Chantal Škamlovú a niekoľko mesiacov aj súčasnú slovenskú jednotku Rebeccu Šramkovú. Veľké skúsenosti získala v New Yorku, kde sa dostala do akadémie sedemnásobného grandslamového šampióna vo dvojhre Johna McEnroea.
Ako trénerka tam strávila tri roky (2012 – 2014). „Vyšlo to z mojej túžby žiť chvíľu v zahraničí a New York je mesto, ktoré ma lákalo,“ vysvetlila Martina Suchá.
McEnroe bol veľmi vtipný, no hlavne tenisu rozumel. Keď prišiel na kurt, vždy adresoval poznámky k veci. Šla z neho charizma, hráči i tréneri mali pred ním rešpekt.“
Viedla rôzne kategórie od detí, cez juniorov až po dospelých amatérov, ale v akadémii pôsobili aj tenisti, ktorí hrali medzinárodné turnaje.
„Neskôr som ich sledovala a dvaja z nich sa dostali až na grandslamy. John McEnroe dal akadémii okrem mena svoju filozofiu a koncept tréningov. Chcel vytvoriť podmienky prednostne pre deti z mesta a okolia, aby nemuseli v príliš mladom veku vycestovať na Floridu do akadémií, ale aby mali adekvátne podmienky priamo doma a mohli zostať s rodinou či v škole.“
Legendárny tenista sa aktívne zapájal do tréningov, aj si zahral. Na Slovenku urobil pozitívny dojem.
„Často vyzval niekoho z trénerov, aby sme si s ním zahrali. Vedel byť veľmi vtipný, no hlavne tenisu rozumel. Keď prišiel na kurt, vždy adresoval poznámky k veci. Šla z neho charizma, hráči i tréneri mali pred ním rešpekt.
Bol k nám milý, no keď hral, vedel sa rozčúliť. Pri zverencoch netoleroval prehnané reakcie, stanovil striktné pravidlá. Neexistovalo, aby niekto odpálil loptičku, alebo hodil raketu. Potom stíchla celá hala… Hrozilo, že dotyčný pôjde okamžite domov. Hoci sa sám podobným správaním ako hráč preslávil, nepovažoval to za niečo, čo tenistovi vo všeobecnosti pomáha.“
Momentálne len s amatérmi
Pobyt v slávnej akadémii, ktorá každý rok prilákala bývalých elitných hráčov či trénerov vrátane grandslamových víťazov vo dvojhre i štvorhre z celého sveta, vníma Martina stále ako silný profesionálny zážitok. Zo získaných skúseností čerpala aj po návrate domov.
„Bolo skvelé byť toho súčasť a vidieť, ako pracujú. Samozrejme, s fungovaním klubov na Slovensku sa to nedá porovnať, ale vždy som sa chcela vrátiť.“
V Bratislave najskôr využila ponuku od Janette Husárovej pôsobiť v jej akadémii a potom už začala pracovať na voľnej nohe v Bratislave. Trénovala tenistov z mládežníckych kategórií aj dospelých amatérov. Aktuálne sa im venuje v bratislavskom Slovane, výkonnostných tenistov pod dohľadom nemá.
„Rozbehli sme to už celkom dobre a vo veľkom, vytvorili sa viaceré skupiny. Vyplynulo to aj z rodinnej situácie, keď sa mi narodil syn. Z časového hľadiska by bolo náročné cestovať s profesionálom a navyše ma súčasná práca baví. Bolo to niečo, čo v Bratislave chýbalo. Zverenci sa z toho tešia, napredujú. Máme hráčov, ktorí začínajú od nuly, taktiež skúsenejších.“
Tréningy organizuje individuálne aj skupinové. Tie lákajú viac ženy a dievčatá. „Teším sa z toho, pretože v globále hrajú amatérsky tenis viac muži. Pre ženy je to skvelá platforma, kde môžu získať základy a tiež kontakty, aby si dohodli sparingy. Zatiaľ raz ročne organizujem kempy a niekedy aj zápasy neformálneho typu. Snažím sa vymýšľať rôzne akcie na spestrenie programu,“ vysvetlila svoju filozofiu.
Športovci aj manažéri
Profesný záber Martiny Suchej je však oveľa širší. Už niekoľko rokov sa venuje aj koučingu. Konkrétne v troch kategóriách - športový, biznis, life.
„Samozrejme, športový koučing je zameraný na športovcov. Hlavne súťažných, ktorí chcú napredovať a zlepšiť svoju výkonnosť. Pri druhom ide o koučovanie manažérov, zamestnancov, prípadne celých tímov v rámci spoločnosti. A life koučing zahŕňa rôzne situácie či potreby ľudí, ktoré sa týkajú bežného života. Záležitosti, ktoré by si chceli vyriešiť, v ktorých sa cítia zacyklení a potrebujú pomôcť. Pracujem formou individuálnych stretnutí jeden na jedného. Existuje však aj tímový koučing, ktorý sa využíva hlavne v športe. Tomu sa zatiaľ nevenujem. Uprednostňujem osobný.“
Aj pri tejto profesnej činnosti Martina čerpá skúsenosti z kariéry tenistky. Už vtedy ju mentálna stránka a spôsoby, ako pracovať so psychikou, zaujímali. Uvedomovala si, že v športe aj v ďalších odvetviach zohráva dôležitú rolu.
„Počas kariéry som spolupracovala so športovými psychológmi. Považovala som to za prospešné. Postupne som si chcela rozšíriť vedomosti a venovať sa tomu tiež. Vychádzam zo športu, ale rovnaké princípy fungujú aj v ďalších sférach. Spôsob práce zostáva podobný, mení sa len téma. Naštartoval ma tiež projekt ,život po športe´, ktorý sme robili s Klaudiou Rusnák Malenovskou pred pandémiou. Dovtedy sa o tom u nás príliš nehovorilo.
Športovci po kariére čelia rôznym výzvam a často zostávajú na to sami. Poznáme rôzne príbehy a situácie, neraz aj negatívne. Je však veľký priestor, ako si to uľahčiť. Organizovali sme diskusie a workshopy pre širšiu verejnosť i tímy. Koučing je jeden zo spôsobov, ako pomôcť, či predísť problémom.
Bola to naša srdcovka, robili sme to vo voľnom čase. Postupne sa tomu začali venovať aj kluby so zväzmi. V rámci workshopov sme preberali rôzne témy, ako napríklad finančnú gramotnosť, networking, duálnu kariéru či prácu so sociálnymi médiami. V diskusiách sme mali bratov Velitsovcov, Dominika Hrbatého, Dušana Tittela či Oľgu Beständigovú,“ doplnila Martina Suchá.
Kto je Martina Suchá
Rodáčka z Nových Zámkov (1980) začala hrať tenis ako osemročná.
Vo svetovom rebríčku bola najvyššie v apríli 2002 na 37. priečke.
V tom istom roku vyhrala svoj prvý turnaj na okruhu WTA v austrálskou Hobarte, o dva roky neskôr triumfovala v Quebecu. Na ďalších štyroch postúpila do finále.
V roku 2002 bola členkou víťazného tímu Slovenska v Pohári federácie.
Najlepší grandslamový výsledok dosiahla na Australian Open 2002, keď postúpila do osemfinále.
Slovensko reprezentovala na OH 2004 v Aténach, kariéru ukončila v roku 2008.
V roku 2023 ju uviedli do Siene slávy slovenského tenisu.