Peter Krištofovič počas jedného zo svojich vystúpení. (zdroj: archív Petra Krištofoviča)
Autor je úspešný podnikateľ, známy odborník na osobný rozvoj, či motivačný spíker alebo biznisový mentor.
V športe, biznise aj v každodennom živote existuje istota, že skôr či neskôr narazíme na prekážku. Neúspech nie je výnimka, je to pravidlo. To, čo odlišuje víťazov od ostatných, nie je počet pádov, ale to, ako sa po nich dokážu postaviť.
Keď človek vie, kam chce v živote ísť, aj prípadný pád „na nos“ ho posunie o dĺžku tela bližšie k cieľu.
Psychológovia už dávno hovoria, že neúspech nepredstavuje koniec cesty, ale dôležitý bod obratu. Je to moment, ktorý nás núti zastaviť sa, prehodnotiť svoj prístup a učiť sa.
Z prehry môže byť najcennejší tréner
Nie je to príjemné, ale práve táto nepríjemnosť nás posúva dopredu. Pri prehre dostávame spätnú väzbu, ktorá je často bolestivá, no úprimná. Ukáže nám, čo nefungovalo, a dáva nám šancu nájsť lepší spôsob. Ak sme schopní ju prijať bez zbytočnej sebaľútosti, stáva sa z nej najcennejší tréner, akého môžeme mať.
Z psychologického pohľadu je reakcia na neúspech úzko spojená s nastavením mysle. Carol Dwecková, profesorka psychológie na Stanforde, rozlišuje medzi „fixným“ a „rastovým“ nastavením. Ľudia s fixným nastavením vnímajú chyby ako dôkaz, že na niečo nemajú.
Tí s rastovým nastavením ich chápu ako výzvu a možnosť zlepšiť sa. V športe toto delí hráčov, ktorí po chybe sklonia hlavu, od tých, ktorí ešte viac zatnú zuby.
Našťastie, takéto nastavenie nie je nemenné. Dá sa pestovať tréningom, skúsenosťami, ale aj vedením od trénerov, ktorí vedia pracovať s chybou konštruktívne, nie deštruktívne.
Bod zlomu
Práve mentálna príprava sa v posledných rokoch stáva rovnako dôležitou ako fyzická. Mentálna odolnosť nie je niečo, s čím sa narodíme. Je to sval, ktorý posilňujú práve prekážky. Čím viac rán sme schopní ustáť, tým silnejšou sa stáva naša psychika.
Sám som zažil pred piatimi rokmi tvrdú ranu a s odstupom času to vnímam ako bod zlomu. Bod zlomu v smere zvýšenia vnútornej odolnosti. Toto sa dá získať jedine vlastným prežitkom.
Keď bolí, tak rastieme. Psychológia opisuje aj takzvaný posttraumatický rast. Jav, pri ktorom ľudia po ťažkých obdobiach nájdu novú vnútornú silu, zmysel alebo iný pohľad na svet.
Nie je to jednoduchý proces, ale často sa deje práve vtedy, keď sa zdá, že všetko ide proti nám. Úspešní ľudia často nie sú tí, ktorí mali ľahkú cestu.
Práveže sú to tí, ktorí sa naučili nevzdať sa, keď sa veci začali kaziť. Ich výnimočnosť nespočíva v dokonalosti, ale v schopnosti znova vstať, prehodnotiť smer a ísť ďalej. Šport ponúka množstvo príkladov, keď prehra nebola koniec, ale odrazový mostík.
Prehra je nový začiatok
Michael Jordan, legenda NBA, bol ako tínedžer vyradený zo stredoškolského tímu. Namiesto rezignácie začal trénovať tvrdšie ako ostatní. Výsledok bol šesť titulov, nekonečná séria úspechov a odkaz, ktorý presahuje samotný šport.
Serena Williamsová čelila zdravotným problémom, prerušeniu kariéry aj náročnému návratu po materstve. Napriek tomu sa dokázala vrátiť medzi elitu svetového tenisu a inšpirovať milióny ľudí.
Aj Rafael Nadal je príklad bojovníka, ktorý napriek chronickým zraneniam a pochybnostiam verejnosti opakovane potvrdzuje, že vnútorná sila je často silnejšia než tá fyzická.
Podobné príbehy poznáme aj mimo športového sveta. Steve Jobs bol vyhodený z vlastnej firmy. O pár rokov neskôr sa vrátil a premenil Apple na technologický gigant.
J.K. Rowlingová, autorka príbehov o Harrym Potterovi, bola nezamestnaná, žila z podpory a čelila sérii odmietnutí zo strany vydavateľstiev. Dnes je jedna z najčítanejších autoriek na svete.
Tieto príbehy spája jedno, schopnosť premeniť prehru na nový začiatok. Nestačí veriť v návrat. Treba ho svedomito odpracovať. V športe to znamená tréning, analýzu chýb, mentálnu prípravu.
V živote to znamená ochotu učiť sa, prehodnotiť ciele, niekedy dokonca úplne zmeniť smer. Neúspech nie je stopka. Je to výhybka, ktorá nás často nasmeruje tam, kam sme sa ani neodvážili pôvodne ísť.
Ak práve prehrávaš, nezúfaj. Si len v jednej kapitole svojho príbehu, nie na jeho konci. Prekážky sú súčasť každej cesty, ktorá stojí za to.
Dôležité je nevzdať sa pri prvom a ani pri piatom páde. Lebo ako povedal Muhammad Ali: „Nerátaj dni. Urob dni, ktoré sa rátajú.“
A presne tie sa často začínajú tam, kde sa ostatní rozhodnú skončiť - pri prehre.
