Dnes už 69-ročný chlapec, ktorý z bratislavskej „jamy“ na Kvetnej ulici vykorčuľoval až do Hokejovej siene slávy, pookrial. Spýtavo sa v ich bratislavskom byte otočil k manželke Darinke a položartom sa pohrával s otázkou, či má čerstvé pozvanie významom prirovnať k pápežovi alebo americkému prezidentovi.
Peter Šťastný odpísal najväčšiemu hokejistovi v dejinách Waynovi Gretzkemu, že bude preňho cťou prijať pozvanie na večeru v Bratislave.
„Gretz si u mňa pripísal ďalší bod aj mimo jeho nedostižného kanadského bodovania. Potvrdil, že je extraklasa aj v džentlmenskomsprávaní. Teším sa na stretnutie,“ hovorí Šťastný, o ktorom počas aktívnej kariéry experti neraz písali, že keby na scénu NHL nevstúpil Gretzky, honor najlepšieho by prináležal práve jemu.
S Gretzkym ste sa roky stretávali v NHL. Aký bol hokejista a človek?
„Absolútne výnimočný. Jeho výkony mapujú neprekonané štatistiky a rekordy a najmä neuveriteľne vysoká trvácnosť jeho športovej formy. A ľudsky? Som šťastný, že som ho mal možnosť spoznať. Inteligentný, vnímavý a popri všetkej záplave publicity vždy skromný muž s prívetivým priateľským úsmevom i prístupom. Jeho slovo vždy sedelo a platilo.“
Spomeniete si na prvé stretnutie s ním?
„Iste, ale prelínajú sa vo mne kontakty zo zápasov v NHL či výberov All star NHL, v ktorých sme hrávali v dresoch súperov, s osobnými stretnutiami. Bližšie som si začal všímať jeho prienik na medzinárodnej scéne od svetového šampionátu dvadsiatok v roku 1978, ktorý sa hral v kanadskom Québecu."
Prečo? Vtedy tam získal titul bývalý Sovietsky zväz? Gretzkeho Kanada skončila „až“ bronzová.
„To je pravda, ale Wayne tam naznačil možnosti do budúcnosti. Mal vtedy iba šestnásť rokov a so 17 bodmi bol najproduktívnejší. Do najlepšej päťky turnaja ho vybrali spolu s mojim mladším bratom Antonom a Švédom Matsom Näslundom. V obrane bol vtedy Fetisov. Gretz však zažiaril naplno aj cez neho.“
A čo prvé stretnutie v NHL, v ktorej ste po letnej emigrácii nastúpili v drese Québecu Nordiques prvýkrát v októbri 1980?
„V Gretzkeho Edmontone sme hrali ešte predtým v rámci série prípravných zápasov. Do NHL sme s Nordiques vstúpili prehrami, i keď sme nehrali zle. Spočiatku ma zaskočilo, že pri vstupe na profi scénu som sa stretol aj s „yappingom“, čiže „štekaním“ na niektorých nových či mladých protihráčov. Aj mňa tak skúšali zastrašiť alebo znechutiť, či jednoducho vyviesť z konceptu. Bola to súčasť bizarného hokejového cirkusu, s ktorou som sa ťažko vyrovnával.“
Ako ste to zvládli?
„Pomohol mi práve príklad Gretzkeho. Aj on bol ako mladý po príchode do ligy terčom vulgárnych či obscénnych urážok. Konkurenti v boji o prácu mu tiež bez najmenšej príčiny nadávali. No na druhý deň som v novinách čítal, ako Wayne pochválil hráča, ktorý ho najviac urážal, že si dobre robil svoju robotu. Aj to bol jeden z čriepkov dopĺňajúci mozaiku skvelého hráča. Už vtedy ho oprávnene prezývali The Great, Veľký.“
Vás v začiatkoch tiež nešetrili, v mladosti ste boli v Slovane známy svojou neústupčivou povahou. Čo vás privítalo v NHL?
„Pre mňa špeciálne vymysleli pokrik „fucking commie“, teda niečo ako „poondiaty komunista“. Počúval som to v rôznych cudzích arénach dlhý čas. Nevyrovnával som sa s tým ľahko, pomohol mi aj Gretzkeho nadhľad.“
Kedy ste sa s Gretzkym zblížili osobne?
„Wayne nás pozval po svojej i našej vydarenej sezóne na tenisovo- spoločenskú akciu do svojho rodiska v Brantforde v Ontariu. Prišli sme k Waynovi s bratom Stenlym a manželkami, vzal som aj dnes už nebohú mamu Františku, na stretnutí bola aj slovenská komunita.
S úsmevom si spomínam, ako som sa preľakol, že mama sa v hlúčiku neznámych ľudí stratila. Moje obavy pramenili z jej chabej znalosti cudzieho jazyka. O to väčšie bolo prekvapenie, keď som ju pristihol pri čulej debate so staršou pani. S novou kamarátkou sa dorozumievali mixom poľštiny a slovenčiny. Po chvíľke vysvitlo, že išlo o starú mamu pohostinného Wayna, ktorá mala poľský pôvod.“
Ako vás Gretzky oslovovoval?
„Ako je v Amerike bežné, skratkou mena „Stas“, podobne aj mojich bratov.“
Šesťkrát ste si zahrali v zápase hviezd NHL. Podľa vtedajšieho formátu ste v nich nastupovali ako súperi – vy v drese Východnej konferencie, Gretzkeho Edmonton patril do Západnej. Vryl sa vám niektorý All star špeciálne do pamäti?
„Sprievodných spoločenských akcií bolo veľa, špeciálnu si nevybavím. Ale dovolím si odhadnúť, že na žiadnej z nich Wayne nechýbal, čo svedčí o zásadnej charakteristike jeho kariéry, ktorá spočíva v úžasnej trvácnosti formy a schopnosti vyhýbať sa zraneniam.
Nebola to náhoda, išlo o zákonitý dôsledok talentu v kombinácii s inteligenciou – hokejovou i ľudskou. Wayna v jeho triumfálnej kariére nebrzdili vážnejšie zranenia, lebo sa im svojou mrštnosťou, šikovnosťou a najmä predvídavosťou dokázal majstrovsky vyhýbať. Každú sezónu dokázal naplniť náročné očakávania fanúšikov i odborníkov. Mal výnimočnú stabilitu a symbiózu výkonnosti s produktívnosťou.“
Na Kanadskom pohári v roku 1976 ste reprezentovali ešte bývalé Československo, no vo víťaznom tíme Kanady Wayne ešte chýbal. Na treťom ročníku tohto turnaja v roku 1984 ste si však zahrali spolu v tíme domácej Kanady, ktorú ako kapitán viedol práve Gretzky. Pred sezónou ste podľa vlastných slov absolvovali tvrdú letnú prípravu ako nikdy. Vo výstupných fyzických testoch kempu Kanady ste mali najlepšie výsledky spolu s Gretzkym, no so svojou formou ste neboli príliš spokojný. Čomu to pripisujete?
„Že som to v príprave prepálil, čo sa v hokeji stáva. Herná pohoda u mňa prišla až v predvianočnom čase. V úvode sezóny mi chýbala výbušnosť, iskra. Možno príliš chcel, čo sa odrazillo na nesúlade koordinácie. “
Aký bol Wayne kapitán tímu Kanady v roku 1984?
„Už vtedy ako 23-ročný bol všeobecne uznávaná autorita, každý ho rešpektoval. V kabíne ho bolo vždy cítiť. Nehovoril síce často, ale keď prehovoril, jeho slová mali váhu, každý ich akceptoval. Hovoril zrozumiteľne, priateľsky, uvážlivo. Nikdy nič nepotreboval druhýkrát zopakovať. Mal cit pre tímovú spoluprácu. Pred turnajom nás v Montreale ako kapitán vzal von, vedel aj počas zábavy vymyslieť zaujímavé veci. Rodený vodca na ľade si mimo neho nepotreboval nič dokazovať. Všetko zvládal prirodzene, neprestával byť džentlmenom.“
Gretzky sa vôbec nepresadzoval tvrdým kanadským štýlom, na hokejistu podľa klasickej predstavy veľmi nevyzeral. Ako sa mohol stať kráľom tohto športu v dvadsiatom storočí?
„Keď sa naňho pozriete, naozaj vôbec nevyzerá na hokejistu. Dokonca ani na korčuliach nevynikal rýchlosťou, tvrdosťou, robustnosťou či explozívnou výbušnosťou. Vysoko nad všetkých sa prepracoval vďaka svojej šikovnosti, mrštnosti a predovšetkým schopnosti čítať hru a predvídať. Pri práci s pukom bol od neho nerozdeliteľný. Skvele ho ovládal, kryl si ho, v pravý čas sa zjavil na vhodnom mieste. Nie náhodou sa túžbou mnohých jeho nasledovníkov stal okrídlený cieľ – nebyť vždy tam, kde puk je, ale tam, kam ešte len príde. Jeho anticipácia ho posúvala o niekoľko krokov pred ostatných.“
V čom spočívalo tajomstvo jeho zázračne produktívnej streľby?
„Málokedy pálil krátkym švihom zápästím, uprednostňoval príklep po rýchlom náprahu, podobne ako zvykol u nás Vinco Lukáč. Základom Waynovej streleckej efektívnosti bolo, že nikdy nepálil stojaci, vždy v jazde, čo udeľovalo puku o dvadsať percent vyššiu rýchlosť. Ak trafil zvnútra streleckého lichobežníka presne, brankári nemávali šancu, často nestíhali ani zareagovať.“
S pribúdajúcim počtom jeho gólových a bodových rekordov sa často spriadal mýtus, že súperi ho zámerne bránia voľnejšie, aby nekazili marketingový ťahák ligy. Čo si o tom myslíte?
„Nezmysel. Kombinácia závisti či nedostatok odborného pohľadu. Gretzky ťažil zo svojej obratnosti a schopnosti prečítať zámersúpera. Vonkoncom to neznamená, že by ho niekto šetril. Keď si pozriete analýzu situácií, ako mnohí jeho protivníci skončili po snahe o fyzickú elimináciu nacapení nosom na plexiskle, jasne to dokazuje jeho umenie vyhýbať sa zraneniam. On radšej otvoril priestor spoluhráčom, vytváral prečíslenia.“
Mnohým tiež prekážalo to, že Gretzky sa nezvykol zapájať do bitiek, niekedy pôsobil až placho.
„Nepotreboval bitky, čo neznamená, že by sa ich bál. I keď je pravda, že na ľade sa vždy rýchlo objavili jeho ochrancovia – spoluhráči, vedel zvládať aj provokácie.“
Lebo bol džentlmen?
„To môžem len potvrdiť. Navyše ho zdobila skromnosť, čo je vzácna kombinácia. Nepoznal som prostredie, kde by ho nemali radi. Záujem tímu bol uňho vždy vyššie než jeho individuálne ciele. Mal prirodzený, kamarátsky prístup.“
Roky sa polemizovalo, že jediný hráč, ktorý mohol ohroziť či zatieniť Gretzkeho, nebyť jeho zdravotných problémov, bol center Pittsburghu Mario Lemieux. Mal štyri sezóny s náberom vyše dvesto bodov. Mohol?
„Mohol asi iba práve on, ale rozhodla spomínaná trvácnosť formy a hráčska dlhovekosť Wayna spolu s jeho odolnosťou voči zraneniam, ale aj schopnosť zvládať mediálnu záťaž. Mario bol vyšší, robustnejší typ, no jeho kreativita dosahovala Gretzkeho úroveň. Škoda, že ho zastavila choroba, ktorá mu zabránil potiahnuť ďalej jeho úžasné dvestsobodové sezóny.“
Gretzky pri svojej rozlúčke s kariérou v drese Rangers v newyorskej Madison Square Garden prevzal symbolicky poctu pre najlepšieho hokejistu storočia od Gordieho Howa, ktorý bol jeho vzorom a hral profesionálny hokej do 51 rokov. Za 26 sezón odohral Howe v NHL 1767 zápasov a nazbieral v nich 1850 bodov, čo zďaleka nestačí na Waynov bodový súčet 3239. Gretzky mal len počet prihrávok (2223) vyšší než ktokoľvek pred ním súčet bodov. Čo si myslíte o jeho rekordoch?
„Že sú na to, aby sa prekonávali, i keď dnes sú, ako sa hovorí „jeho grafy“ nedostihnuteľné. Možno však niekto príde a prekoná ho. Nie som si istý či sa však už niekto taký narodil. Veď Gretzkému stačila na bodový rekord takmer polovica duelov, ako potreboval Howe. Všetci spomínaní si zaslúžia obdiv a úctu, rovnako ako Mario.“
Ste spokojný s tým, ako sa uberá vývoj v hokeji a NHL?
„Som ním nadšený. Kľúčové je, že rastie záujem o hokej, čo sa odráža na jeho ekonomickej výkonnosti, prosperity, hoci pre spotrebiteľov sa na druhej strane šplhajú hore aj ceny vstupeniek. Motorom vývoja je, že záujem o živý šport neklesá a nemôže ho zastaviť či ohroziť napríklad filmový priemysel.“
Nie je vám nostalgicky ľúto, že NHL sa zatiaľ nedarí prinavrátiť Québecu?
„Veľmi. Verím, že hokej sa vráti do tohto frankofónneho regiónu. Poznám dobre úsilie ľudí, čo za to neúnavne bojujú, i lásku Quebečanov k hokeju. Aj to, že rozhodujúca býva finančná sila podporujúcich korporácií. Viem i to, že o NHL má znovu záujem Atlanta aj Houston. No tiež si myslím, že v Québecu by bola NHL určite vítanejšia než vo Winnipegu či Minnesote.“
Peter Šťastný
Narodil sa 18. 9. 1956 v Bratislave, dvojnásobný majster sveta s tímom Československa (1976 a 1977).
Reprezentoval Kanadu pri jej víťazstve na Kanadskom pohári v roku 1984.
V NHL odohral v základnej časti 977 zápasov, nazbieral 1239 bodov.
Po skončení aktívnej kariéry bol generálnym manažérom Slovenska pri jeho troch medailových štartoch na MS v rokoch 2000 až 2003.
Je člen Siene slávy NHL.
