Rozhovor s Erikom Gemzickým, hlavným arbitrom najväčšieho slovenského derby Spartak Trnava – Slovan Bratislava. Hovorí o napätí na ihrisku, zákulisí, emóciách, ktoré derby prinieslo, aj o tom, ako sa vyrovnáva s urážkami a tlakom, ktorý s touto profesiou neodmysliteľne prichádza.
Zvládnuté derby
Ako ste videli zápas v City aréne medzi Spartakom a Slovanom?
„Určite sa všetci zhodneme, že ide o najväčšie slovenské derby. Prípravy zo strany rozhodcov, hráčov a celej športovej rodiny sú veľké, prikladá sa tomu vážnosť. Naposledy hlásili v Trnave vypredané, hoci sa dva sektory pre bezpečnostné opatrenia neotvorili.
Atmosféra bola výborná. Z tohto pohľadu splnil zápas svoj účet. Čo sa týka pohľadu rozhodcu, boli tam ostrejšie zákroky, vylúčenia a po druhom góle aj roztržka na hracej ploche, do ktorej sa pridali lavičky. Povedal by som, že derby bolo emočne vypäté, ale zvládnuté.“
Mikovič išiel od začiatku ostro, vravel som mu, aby sa derby nieslo v určitých mantineloch.“
Niekoľko dní vopred poznáme delegáciu na zápas. Prispôsobujete tomu prípravu, keďže nešlo o „tuctový“ ligový zápas?
„Fanúšikovia oboch táborov a futbalová verejnosť sú upätí na derby. Dá sa povedať, že sa rozoberá každý detail najmä po stretnutí. Samozrejme, v každom tíme nájdeme hráčov, ktorí sú emotívnejší, potrebujú viac rozprávať, prezentujú tvrdší spôsob hry, alebo častejšie filmujú.
Tieto veci si pred každým zápasom osobne prejdem s kolegami, ale aj s kapitánmi mužstiev. Nerobím rozdiel, či ide o ligu, pohár alebo prípravný zápas.“
Na ktoré mená zo Spartaka a Slovana, ste si, v úvodzovkách, dávali väčší pozor?
„Určite sú to kapitáni Martin Mikovič a Vladimír Weiss. Obaja dávajú do hry emócie. Lídri, ktorí dokážu strhnúť ostatných. Rovnako do zápasov nastupujú Roman Procházka či na druhej strane Kyriakos Savvidis, ktorý pôsobil v Spartaku.“
Prekvapil vás začiatok zápasu, keď zo strany Spartaka prišli tvrdé zákroky? Po necelej minúte dostal žltú kartu Libor Holík a následne Abdulrahman Taiwo.
„No, zo strany domácich išlo o ostrý vstup do zápasu, hosťom nič nedarovali. Nabehli od podlahy a je otázne, či si tým chceli zjednať rešpekt alebo ešte viac strhnúť fanúšikov na tribúnach. Zo strany hráčov Spartaka išlo o nedovolené zákroky, preto som vytiahol žlté karty.“
Boli to aj jediné karty až do záveru prvého polčasu, keď prišlo k vylúčeniu Martina Mikoviča, ktorý rukou zasiahol do tváre Cesara Blackmana.
„Situáciu som nevidel, keďže sa odohrala za mojím chrbtom. Ale druhý asistent mi signalizoval, že došlo k porušeniu pravidiel. Daný okamih vyhodnotil, že to je žltá karta. Následne prišla intervencia VAR.
Na základe toho som žltú kartu pre trnavského hráča zrušil a rovno ho vylúčil. Takýto obdobný moment som mal v Prešove proti Ružomberku, kde po zásahu do tváre dostal kapitán Tatrana Patrik Šimko červenú kartu.“
Stihli ste si s Martinom Mikovičom na ihrisku niečo povedať?
„Samotný hráč si bol istý, že zasiahol protihráča rukou. Údajne, mu mal obranca Slovana niečo predtým povedať, to ho zrejme vyprovokovalo, ale to súdiť nebudem. Martin Mikovič išiel od začiatku ostro, vravel som mu, aby sa derby nieslo v určitých mantineloch. Po vylúčení odovzdal kapitánsku pásku Romanovi Procházkovi a pokračovalo sa pár sekúnd do konca prvého polčasu.“
Gól, gesto a chaos na ihrisku
Na asistenta rozhodcu bol počas zápasu hodený plastový pohár piva, ale vášne vzbudilo v samom závere najmä oslavné gesto Nina Marcelliho po druhom góle, keď si dal vztýčený prst pred pery.
„Po presnom zásahu hráča hostí nastala strkanica na ihrisku, do ktorej sa zapojil lavičky, fyzioterapeuti na oboch stranách, tréner Vladimír Weiss či Martin Škrtel, športový riaditeľ Spartaka. Bola to posledná vsuvka derby, ale nie preexponovaná. Vytiahol som žlté karty a vylúčil oboch fyzioterapeutov.“
Dlhšie ako zvyčajne ste po zápase čakali v kabíne kolegov z vozidla VAR. Čo sa stalo?
„Zaznamenali sme určité „technické problémy“, keď fanúšikovia vytrhli káble z vozidla VAR. Vznikli problémy, ale prenos nevypadol, pripravený bol záložný agregát.“
Na VAR sú názory rôzne. Aký je ten váš?
„Sme tu trochu zvláštna spoločnosť. Všetko nové vnímame skôr negatívne. Ale Únia ligových klubov či Komisia rozhodcov SFZ to berie pozitívne.
Niekedy o presnom zásahu, neuznanom góle či postavení hráča v ofsajdovej pozícii rozhodujú detaily, doslova centimetre, keďže máme kalibrovaný systém. Podmienky pre všetky kluby sú v tomto rovnaké a VAR na našich štadiónoch vítam. Je dobré, že ním máme nejaký čas pokryté všetky zápasy Niké ligy.“
Sledujete sociálne siete? Vyhodnocujete si zápas aj osobne?
„Vždy sa vraciam vo videách k zápasu, pozriem si herné situácie, ktoré boli nejakým spôsobom zásadné. A sociálne siete? Snažím sa od nich odosobniť. Neraz je to však veľmi náročné, keď vás niekto častuje hrubými nadávkami a úplne za hranou je, keď sa spomína zabitie.“
Máte spočítané, koľko za zápas nabeháte kilometrov?
„No, mám určitý vek, skúsenosti a už nebehám na ihrisku ako odtrhnutý vagón. Za zápas urobím v priemere okolo desať kilometrov, záleží na jeho priebehu.“
V minulosti ste nastupovali ako hráč za Podbrezovú. Čo vám prináša rozhodovanie?
„Prišli zranenia, iné smerovanie klubu a zvažoval som, ktorou cestou sa následne vydám. Rozhodovaniu sa venujem od roku 2008 a derby bol môj 99. zápas v prvoligovej súťaži v pozícii rozhodcu na hracej ploche. Rozhodovanie je niečo, čo ma baví. Najmä mám rád zápasy, ktoré sú pred plným štadiónom a s emóciou, ale korektné.
Mám zamestnanie, do toho zápasy a voľný čas, ktorého mám menej, venujem rodine. Rád chodím do prírody, so synom na huby. Mám rád príjemné posedenie doma, keď je vonku jesenné počasie. Vychutnávam si všetko, čo navarí manželka. Tá je skutočne perfektná kuchárka. Navyše, ohľadom futbalu všetko sleduje, rovnako ako naši dvaja synovia.“
99
zápasov v prvoligovej súťaži v pozícii rozhodcu na hracej ploche má na konte Erik Gemzický.
