Tomáš Tatar začal sezónu v Zugu výborne. Drží si bod na zápas vo švajčiarskej lige aj v Lige majstrov.
Zvládol aj prechod na pozíciu centra a znova si hokej užíva. V decembri by sa k tomu mal stať otcom.
Sezóna vám vychádza, ako ste si predstavovali, nemýlime sa?
„Nešiel som do sezóny s predstavami, čo sa týka osobných štatistík. Z mojej strany išlo najmä o to, aby som sa dobre cítil. Viem, že môžem zvládnuť väčšie minúty na ľade. Cítil som sa dobre aj v NHL, keď som dostal priestor. Povedal som si, že si chcem ku koncu kariéry hokej užiť. Stále mám čo ponúknuť.
Rozprával som sa o tom aj s Miroslavom Šatanom a Ľubomírom Višňovským a zhodnotil som to, že bude pre mňa lepší odchod do Švajčiarska, ktorý neľutujem. Je iné hrať dvadsať minút ako desať. Nemal som v Amerike z toho radosť, bral som to len ako prácu. Už som nechcel ísť ešte skúšať niekde do ďalšieho klubu NHL, predsa len sme mali svadbu a mám tehotnú manželku. Neľutujem rozhodnutie odísť. Cítim sa výborne, telo sa cíti skvele. Nemám pocit, že by som spomaľoval.“
Beriete ako zadosťučinenie, že ste sa zvládli vrátiť v 34 rokoch na post centra?
„Mojím štýlom hokeja, keď sa snažím čítať hru a mať puk na hokejke, mi post centra vyhovuje. Dávalo mi to od začiatku zmysel, ako mi to v Zugu navrhli. Vyrastal som ako center a som typ hráča, ktorý chce hru tvoriť. Samozrejme, na začiatku som si nebol istý a nechcel som nič garantovať. Hovorili, že by im to veľmi ako tímu pomohlo, tak som to skúsil. Musím povedať, že sa cítim na centri veľmi dobre. Bál som sa trošku vhadzovaní, ale držím sa tam v štandarde. Tým, že v lige môže byť len šesť importov, tak sa to mení, raz hrám centra, raz krídlo, ale väčšinu stretnutí som odohral v strede.“
Držíte sa s tímom v prvej šestke švajčiarskej ligy, ako ste spokojný s výsledkami?
„Očakávania sú vyššie, ale trápia nás zranenia. Chýba nám osem, deväť hráčov zo základnej zostavy. Je to veľmi náročné. Program je nahustený, keďže sa hrá vo februári olympijský turnaj. Do toho máme aj Ligu majstrov. Doplácame na to, chýbajú nám dôležití hráči. Musíme toto obdobie prežiť. Vzhľadom na okolnosti je šiesta priečka fajn a je to dosť tesné. Na to čo sa nám deje, stojíme obstojne, aj keď ciele máme vyššie. Dúfam, že sa chalani čoskoro vrátia. Naposledy hrali dvaja šestnásťroční mladíci a bolo to cítiť. Musíme sa však s tým vysporiadať.“
Čo hovoríte na kvalitu švajčiarskej NL?
„Je to korčuliarsky veľmi náročná súťaž. Importi sú väčšinou bývalí hráči z NHL alebo sú to najlepší hokejisti, ktorí pôsobia v Európe. Neprekvapuje ma, že sem idú tí najlepší. Je to finančne veľmi zaujímavá liga. Je tu dobré zázemie a máte krátke cestovanie. Hráč má k dispozícii všetko a život vo Švajčiarsku je úžasný. Neprekvapuje ma, že najlepší Švédi, Fíni chcú hrať radšej tu ako doma. Veľa vecí je tu jednoduchších ako v ich krajinách. Veľa sa korčuľuje a bojuje, má to úroveň. Len mi to potvrdilo, prečo švajčiarske výkony na medzinárodnej úrovni stúpajú."
O Zugu sa hovorí, že je hokejovým laboratóriom, keď vás sledujú cez rozličné technológie, máte k dispozícii vlastnú kuchyňu s bio stravou, čo k tomu môžete povedať?
„Je to fakt laboratórium. Zmapujú vám za pomoci rozličných prístrojov celé telo. Neviem, či je to všetko úplne najlepšie. S týmto programom, ktorý máme, to je náročné všetko zvládnuť. Maká sa tu a pracuje. Veci, ktoré máme k dispozícii, prevyšujú NHL. Tam je to biznis, viac sa hrá ako trénuje. Tu máme neskutočné zázemie v obrovskom niekoľko poschodovom komplexe.“
Neobjavili vám intoleranciu alebo alergiu?
„Intoleranciu nie, ale podľa meraní som zistil, ktorú končatinu mám slabšiu a na čo sa mám viac zamerať. Ako budovať svalovú hmotu. Čo sa týka vzdelávacích vecí, majú to tu zmáknuté. Leto bolo pre mňa krátke, lebo som odchádzal z Ameriky do Európy. Ďalšie leto budem viac času pracovať podľa tohto programu a môžem sa ešte zlepšiť. Fyzicky môžem byť ešte silnejší. Priestor a zázemie na to sú. Teším sa, je to výzva.“
Môže vám to predĺžiť kariéru?
„Uvidíme, všetko záleží odo mňa, či sa mi bude chcieť. Trochu som uvažoval po minulej sezóne, že končím, ak sa mi nepodarí ostať v NHL. Veľa ľudí ma od toho odhováralo. Nakoniec som rád, ako som sa rozhodol, lebo ma hokej znova veľmi baví. Myslím aj na iné veci, na rodinu, tehotnú manželku a čo bude. Uvidíme, ako sa budem cítiť po dvoch rokoch v Zugu. Baví ma však stále vrcholovo športovať.“
Vy ste známy vtipkár, rovnako ako viacero českých hokejistov, ktorých máte v tíme štyroch, nepodpichujú vás?
„Máme dobrú partiu, chalani sú super. Určite sa podpichujeme najmä pri slovách, ktoré sú v slovenčine a češtine iné. Mal som to tak už v USA, že som českého spoluhráča bral ako nášho. Náturou sme rovnakí."
Mimo hokeja aj podnikáte, v Zugu má zázemie viacero veľkých firiem, je to tam cítiť?
„Áno je, keďže tento kantón má najnižšie zdanenie, čo sa týka príjmov. Je tu cítiť, že ľudia majú peniaze. Je tu draho. Firmy s obrovskými obratmi tu chcú mať zázemie. Sme 20 minút od Luzernu či Zurichu. Máme dobrú polohu, sme v strede Švajčiarska. Cestovania nie je náročné. Je pre mňa obrovský šok, že som doma každý deň v mesiaci a aj keď hráme u súperov, tak som o polnoci doma. Jedine sme cestovali na zápasy Ligy majstrov.“
Máte možnosť si zahrať aj Ligu majstrov, herne má súťaž kvalitu, ale pre fanúšikov nie je až taká zaujímavá ani v hokeji nemá taký cveng ako futbalová. Ako to vnímate?
„Úroveň a kvalita je veľmi dobrá, keď môžete vidieť najlepšie mužstvá z Európy. Je cítiť, že hrajú proti sebe najlepší. Ľudí to ale veľmi neláka, nepoznajú asi hráčov z ostatných európskych klubov. Poviem príklad, že príde Frölunda a ľudí to tak nezaujíma ako rivality s Zürichom a Davosom. Všetky zápasy švajčiarskej ligy máme vypredané. Fanúšikov Liga majstrov neťahá. Neviem, či nerobia dobrý marketing, ale je to pre mňa sklamanie. Pri futbale má Liga majstrov cveng, tu to nie je ono.“
Vyriešili by to väčšie finančné odmeny?
„Asi áno, veľa tímov na to nadáva, lebo cestovanie do ostatných krajín je drahé. Myslel som si, že budem mať viac času na oddych, ale spomínaným nahusteným programom a Ligou majstrov hráme tri zápasy za týždeň, čo je rovnaké ako rozpis v NHL. Je toho veľa, ale peňazí v Lige majstrov nie je zrejme toľko. Nechcem povedať, že by hráči nemali motiváciu, keď už ste na ľade, neodfláknete to.“
Mali ste už čas sa rozprávať pri nabitom programe s reprezentačným trénerom Vladimírom Országhom?
„Áno, robí to veľmi dobre, ako komunikuje s hráčmi. Čo sa týka novembrového Nemeckého pohára, tak to nie je možné z mojej strany, lebo máme zápasy Ligy majstrov. Uvidíme, čo decembrový turnaj doma. Neviem, čo dovtedy bude. V akom budem stave, ako na tom bude manželka, keďže by mala rodiť. Všetko vyhodnotím až predtým. Zhovárali sme sa s Vladom, ako to vidí on a ja. Páči sa mi, ako to robí.“
Do olympiády je ešte veľa času, ale máte to niekde v hlave?
„Je to určite česť zúčastniť sa najväčšieho možného podujatia v našom športe, aj keď hokejista to ma iné ako športovci zo zimných športov, ktorí sa celý rok pripravujú najmä na olympiádu ako vrchol. My sme predsa len zamestnanci klubov. Musíme sa sústrediť na to. S tým, že stať sa môže čokoľvek. Vnímam, že sa vracajú hráči NHL, a ak budem zdravým, rád by som bol pri tom.“
