MARTIN POSPÍŠIL dokončil druhú sezónu v NHL. Tím Calgary Flames však do play-off nepostúpil. Dvadsaťpäťročný útočník mal ešte chuť posilniť národný tím na svetovom šampionáte. Na turnaji si chcel zahrať. Zastavil ho však tímový lekár a pre zdravotný stav mu účasť neodporučil.
Pred veľkonočnými sviatkami ste hovorili, že by ste chceli posilniť reprezentáciu na majstrovstvách sveta, prečo sa to napokon zmenilo?
„Mal som mítingy s doktorom a fyzioterapeutom, nakoniec dospeli k tomu, že na majstrovstvá sveta by som nemal ísť. Je to veľká škoda. Bojoval som v sezóne so zranením, posledný mesiac a pol som ani netrénoval. Na magnetickej rezonancii som mal nález, čo sa týka priťahovača brušného svalu.
Dosť som to cítil od februárovej prestávky. Najprv potrebujem dlhšiu rehabilitáciu, volal som aj so špecialistom z New Yorku, ktorý povedal, že je veľká šanca, aby som sa vyhol operácii. Mohlo by sa to dať dokopy samo. Ak by sa to nepodarilo, čaká ma operácia. Nie je to vážne, dva či dva a pol mesiaca by ma čakala pauza. Pomôcť by však predovšetkým mala šesťtýždňová rehabilitácia.“
Chceli by ste nastúpiť napriek bolestiam?
„Určite áno. Volal som aj so zástupcami reprezentácie, že by som prišiel aj so zlomenou rukou. Dalo by sa možno hrať aj s tým, išiel by som cez bolesť, ale musím brať ohľad na to, že Calgary ma platí a majú takýto názor. Musím sa pozerať na veci z dlhodobého hľadiska, aby som mal poriadnu letnú prípravu, dlhú ďalšiu sezónu a zahral si na olympiáde v Miláne, čo je môj sen.“
Vlani vás trápil počas svetového šampionátu hamstring, mohlo to mať súvis?
„Možné to je, bolo to na rovnakej nohe. Aj preto sa potrebujem dať dokopy. K tomu mi teraz trhali tri zuby múdrosti, čo tiež nepridáva na pohode. Mám dosť bolesti. Dúfam, že so zubami to bude za pár dní v pohode.“
V rozhovore sa ďalej dozviete:
či sa Pospíšil nebojí o tím bez toľkých lídrov na MS.
či ho čaká nová zmluva v Calgary Flames.
čo mu najviac vyčíta vedenie klubu.
ku ktorému víťazovi Stanley Cupu ho prirovnáva tréner Ryan Huska.
čo odporúča Samuelovi Honzekovi, aby hral NHL.
Vášho staršieho brata Kristiána trafil kolenom vo finále českej extraligy Lukáš Sedlák z Pardubíc, ovplyvnilo jeho zranenie možno trochu vaše rozhodnutie?
„Dúfam, že Kristián stihne šampionát a bude v poriadku. S ním to nesúvisí, aj keď určite by som si rád znova s bratom zahral. Mám neskutočné spomienky na olympijskú kvalifikáciu, kde sme hrali spolu a takisto vlaňajšie majstrovstvá sveta, ktoré boli pre mňa premiérové.
Chcel som si s Kristiánom prvýkrát zahrať spolu aj na šampionáte. Hádam sa to podarí o rok. Vážim si, že je o mňa záujem. Bolo to teraz náročné rozhodnutie. Veľmi som sa na šampionát tešil. Viem, že by som mal aj iné postavenie ako v klube, o to viac som chcel prísť. Zahral by som si viac. Mrzí ma to.“
Okrem vás budú absentovať v národnom tíme aj lídri ako Marek Hrivík, Peter Cehlárik, Libor Hudáček či Marián Studenič, neobávate sa o výsledok tímu na MS?
„Verím, že dostanú šancu chalani z AHL a chopia sa jej. Veľa ľudí ani nečakalo, že ja budem mať také vydarené majstrovstvá sveta ako vlani. Niekedy je dobré, keď dostanú príležitosť nečakané mená a chopia sa jej. Verím, že máme stále dostatok mladých chalanov, ktorí sa ukážu.“
Ako sme sa naposledy rozprávali v polovici sezóny, boli ste s výsledkami Calgary Flames spokojný, nakoniec ste s tímom získali viac bodov ako niektorí postupujúci do play-off z Východnej konferencie, ale vášmu klubu to na postup nestačilo. Čo na to vravíte?
„Je to určite sklamanie. Ak sa aj pozriete na tabuľku, chýbalo nám málo, aby sme spravili play-off. Mrzí ma to, lebo počúvam, aké to tu býva skvelé cez play-off. Tešil som sa, som sklamaný. Verím, že budúcu sezónu sa nám to podarí.“
Napriek zraneniu ste odohrali 81 zápasov v základnej časti, nemrzí, že vás tím šetril na posledný duel, keď ste mohli mať za sebou kompletný ročník?
„Áno, bol to jeden z mojich cieľov odohrať 82 zápasov. Trochu ma to mrzí. Chápem však doktora a fyzioterapeuta, že rozhodli o mojej pauze, keď sme už nemohli postúpiť do play-off. Posledné dva týždne toho bolo veľa, keď sme hrali každý druhý deň a aj veľa cestovali. Po tejto stránke to chápem.“
Máte ešte na rok platnú zmluvu, ale podľa pravidiel môžu Flames s vami predĺžiť spoluprácu, rozprávali ste sa už o novom kontrakte?
„Komunikácia tam prebehne. Uvidíme, ako to bude. Agent bude s tímom v kontakte. Uvidíme, s čím príde vedenie Flames. Nechcem sa na to zameriavať, lebo viem, že mám na viac, ako som ukázal v sezóne. Najmä z gólového hľadiska. Je ešte dosť času, až od prvého júla sa môžu podpisovať nové zmluvy.“
Štyri góly v sezóne sú jediná výraznejšia výčitka smerom k vašej hre, aj rozšírené štatistiky ukázali, že k pomeru vytvorených šancí máte málo presných zásahov, čo potrebujete zmeniť?
„Musím viac strieľať, hlavne v prvej polovici sezóny mi chýbali. Odmalička som hrával centra, tvoril hru. Zo dňa na deň som mal byť strelec, ktorý sa len bude tlačiť do bránky. Musím byť viac sebec a zmeniť štýl hry. Posnažím sa na tom pracovať aj po mentálnej stránke.“
Tréner Ryan Huska vás prirovnáva k jednému z dnešných lídrov obhajcov Stanleyho pohára z Floridy Panthers Samovi Bennettovi. Aj ten mával podobné bodové zisky ako vy, kým začal byť produktívnejší a dostal sa až do nabitého tímu Kanady, čo hovoríte na také prirovnanie?
„Sam Bennett, keď hral za Calgary, mával okolo 26 bodov ako ja. Zrazu prišiel do iného tímu a rozbehol sa. Možno mu to pomohlo, tým však nechcem povedať, že by som chcel zmeniť dres. Je tam niekedy viac okolností. Na Bennettovi vidno, že zmenil štýl hry. Snaží sa ísť viac do bránky, strieľať a prišla odmena. Vždy hovorím, že pokiaľ si vytvárate šance, je to dobré, horšie je, ak sa vám to nedarí.“
Na druhej strane najväčšími pozitívami je, že ste najrýchlejším korčuliarom zostavy Calgary Flames a v NHL patríte do top5 tabuľky v počte bodyčekov, to vás musí tešiť...
„Očakáva sa odo mňa tvrdá hra, mám aj takú pozíciu. Snažím sa priniesť, čo tím potrebuje. Hlavne rýchlosť a fyzickosť, ktorá možno trochu chýbala. Chcel som to každý zápas prinášať, aj keď si myslím, že nie som len fyzickým hráčom. Je to len veľké plus.
Chcem ukázať, že viem tvoriť hru, byť dobrý v obrane. Verím, že ešte dostanem šancu na centri. Odohral som v strede útoku len sedem zápasov. Bavil som sa s trénerom, že by som si chcel ešte zahrať stredného útočníka. Boli sme v situácii, kedy ma potrebovali na inú robotu. Zoberiem to, čo potrebuje tím a to je pre mňa prvoradé.“
Ak hokejista nie je áčkový talent, musí sa v NHL najprv etablovať poctivou robotou. Príkladom je Martin Fehérváry, ktorý sa stal najprv príkladným defenzívnym obrancom a teraz začal pridávať ofenzívu, cítite, že potrebujete niečo podobné?
„Určite to tak je. Musíte byť v NHL trpezlivý. Viem, že od dorastu, juniorky to trvalo, kým som ukázal a predral sa hore. Nebolo to hneď. Som v profilige druhú sezónu, ale viem, že mám na viac. Chcem si vybojovať minúty na oslabovke aj v presilovke. Často prídem po zápase domov a štve ma, že som mohol predviesť viac a pomôcť talentom a zručnosťami tímu. Treba však ostať trpezlivý.“
Trpezlivosť zrejme opakujete aj spoluhráčovi Samuelovi Honzekovi, ktorý začal sezónu v NHL, ale potom sa bodovo trochu zasekol v AHL, čo vravíte na jeho výkony?
„Pri Samovi trpezlivosť určite platí. Napríklad aj Matt Coronato bol prvokolový draft, potreboval dve sezóny, kým sa prebojoval natrvalo do NHL. Potom však mal výbornú sezónu s vyše 20 gólmi. Treba tvrdo pracovať, vedieť, čo chce od vás tím a tréner.“