Kapitán Žiliny Tomáš Hubočan v súboji o loptu s futbalistom Trnavy Philipom Azangom. (zdroj: TASR)
Viac ako 20 rokov v profesionálnom futbale. Kariéra veľkej slovenskej futbalovej osobnosti sa chýli k svojmu záveru. Posledný duel absolvuje Tomáš Hubočan v sobotu v zápase proti Dunajskej Strede.
Muž, ktorý s reprezentačným tímom dvakrát absolvoval európsky šampionát a zodvihol nad hlavu ligové tituly v Rusku, na Cypre i doma na Slovensku po ňom definitívne zavesí kopačky na klinec.
Legendárny obranca s číslom 15 si tak naposledy užije potlesk fanúšikov na štadióne pod Dubňom.
Sám nevie, ako to celé vypáli
Hoci sa na trávniku mení na neľútostného defenzívneho špecialistu, v súkromí je známy svoju flegmatickou povahou a povestnou pohodou. Očakáva tak samotný hráč emotívnu rozlúčku?
„Sám neviem, ako to napokon celé vypáli. Pripravujem sa ako na každý iný duel, len s tým rozdielom, že je to pre mňa posledný prípravný predzápasový cyklus v profesionálnej kariére. Je možné, že sa emócie dostavia. Budem mať pri sebe veľa známych, rodinu a kamarátov. Netuším, ako to celé napokon dopadne. Chcem si to však užiť a možno z toho bude cítiť aj moju povahu,“ zamyslel sa na tlačovej konferencii Tomáš Hubočan.
Legenda žilinského futbalu sa na posledný ligový duel špeciálne nepripravuje. „Nerobím nič špeciálne. Možno to na mňa celé doľahne až po zápase,“ doplnil na margo plánovaného konca kariéry 39-ročný obranca.
V poslednom zápase kariéry by mal absolvovať viac, ako len symbolických 15 minút na trávniku.
Všetko mu absolútne vyhovovalo
Keď „šošoni“ na jeseň 2023 ohlásili príchod známeho futbalového mena, všetkým bolo jasné, že niekdajší slovenský reprezentant ukončí kariéru v klube, v ktorom ju odštartoval. Hubočan ju však neprišiel len dohrať.
Hoci to v minulej sezóne Žilinčanom nevydalo ani na pohárovú Európu, v tomto ročníku je z toho vicemajstrovská pozícia. Výrazne k nej prispeli aj výkony najstaršieho muža v kabíne, ktorý však do letných bojov na európskej scéne už nezasiahne.
Tomáš Hubočan pózuje s klubovým dresom s číslom 15 počas predstavenia v Žiline v roku 2023. (zdroj: TASR)
Možno ani sám skúsený obranca neočakával, že jeho rozlúčková sezóna bude až tak vydarená. „V prvom rade musím povedať, že mi absolútne všetko vyhovovalo. Od zázemia klubu, cez trénerov až po partiu v šatni. Jedinou mojou úlohou bolo prichystať samého seba na jednotlivé zápasy.“
„V tomto veku to možno stálo trochu viacej síl, no snažil som sa pomôcť tímu k úspechu. Ten sa v určitom stupni podarilo naplniť. Pripravoval som sa najmä tak, aby som bol zodpovedný za svoj osobný výkon a to bola asi najväčšia výzva,“ skonštatoval na margo končiacej sa sezóny i kariéry 73-násobný slovenský reprezentant.
Generačný rozdiel v kabíne
Keď žilinský rodák v roku 2007 opúšťal Slovensko, hrali v najvyššej súťaži podstatne starší hráči, ako je tomu dnes. Pri svojom návrate, v pokročilom futbalovom veku zažil ligový návrat do podstatne omladenej súťaže.
„Je to celosvetový trend, nie je to len u nás. Vidíme, že kluby sa postupne omladzujú a pracujú s podstatne mladšími hráčmi ako tomu bolo v minulosti. MŠK Žilina je toho jasným príkladom. Nebolo to pre mňa jednoduché, to musím priznať.“
„Aby som sa dokázal vyrovnať podstatne mladším chalanom, musel som rýchlosť nahradiť kvalitnou pozičnou hrou. Verím, že to tak aj naoko vyzeralo. Snažil som sa pripraviť čo najlepšie a odovzdávať na ihrisku výkony v prospech tímu,“ povedal Tomáš Hubočan, ktorý patril aj po svojom návrate k najlepším hráčom v žilinskom kádri.
Generačný rozdiel nezažíval len vo výkonnosti na ihrisku, ale i v kabíne, ktorú zdieľal s podstatne mladšími spoluhráčmi. „Sú tu sedemnásťroční hráči, čo je dosť veľký vekový rozdiel. Niektoré veci by nemuseli robiť a mohli by fungovať inak. No to je možno len môj pohľad, ktorý som im aj povedal.“
„Napriek tomu sú tu skvelí a inteligentní chalani, dajú si povedať. Hoci bol medzi nami výrazný vekový rozdiel, cítil som sa medzi nimi veľmi dobre,“ pochvaľoval si na margo spolunažívania v žilinskej šatni skúsený futbalista.
Následne ponúkol aj svoj recept na futbalovú dlhovekosť a úspešnú kariéru, ktorú sám absolvoval. „Je to najmä o mentalite. Veľkú úlohu tu zohráva pozitívna nálada. Mnoho vecí závisí od toho, ako je človek nastavený v hlave. Ďalej musíte ukázať aj chcenie a odhodlanie niečo dokázať. Rovnako aj cieľavedomosť. Sám za seba musím povedať, že som mal od mala veľkú túžbu hrať futbal profesionálne.“
„Bola možno väčšia ako samotný talent. Každý deň som sa snažil robiť niečo navyše, pretože som veľmi chcel byť futbalista. Keď sa k tomu pridá aj šťastie, môže sa to podariť tak, ako v mojom prípade. Napokon moja kariéra trvala 20 rokov. Cieľavedomosť, chcenie a láska k futbalu ma dostali na najvyššiu úroveň.“
Reprezentácia nad Ligou majstrov
Počas dlhoročnej reprezentačnej kariéry zvádzal Tomáš Hubočan množstvo súbojov na ľavej strane defenzívy či v strede obrany. S reprezentačným tímom dosiahol niekoľko veľkých víťazstiev a zahral si aj na dvoch majstrovstvách Európy (2016, 2020).
Medzi jedno z najpamätnejších víťazstiev radí triumf 2:1 nad Španielskom v kvalifikácii Eura 2016. „Z pohľadu duelov na žilinskom štadióne určite. Tým výsledkom sme sa nakopli k úspešnému ťaženiu v kvalifikácii a napokon sme postúpili na európsky šampionát. V tej dobe to bolo jedno z najväčších víťazstiev v mojej kariére. Za dvadsať rokov sa ich však nazbieralo veľmi veľa.“
„Vysoko si cením určite reprezentačné zápasy a postupy na záverečné turnaje Eura. Reprezentoval som Slovensko na najvyššej úrovni. Verím tomu, že ďalším nezabudnuteľným momentom bude aj sobotňajší duel. Rovnako tak si spomínam aj na svoj prvý ligový štart tu v Žiline,“ vrátil sa v spomienkach k míľnikom svojej končiacej sa kariéry legendárny „Hubko“.
Tomáš Hubočan (Slovensko) počas zápasu B-skupiny na ME vo futbale medzi Slovenskom a Anglickom.
Azda najúspešnejšie obdobie na klubovej úrovni zažil v ruskom Petrohrade pod vedením talianskeho kouča Luciana Spallettiho. „V začiatkoch si ma vybral tréner Pavel Vrba, ktorý mi dal šancu. Nemôžem ho opomenúť, získali sme v Žiline titul, boli to pekné začiatky. Keď som prestúpil do zahraničia, bol pre mňa z pohľadu odbornosti veľkým trénerom určite Spalletti. Pod ním som sa ďalej rozvíjal. Hral som pod ním zápasy na najvyššej úrovni, v Lige majstrov. Bolo to úžasné.“
„Ešte kúsok nad tým je pre mňa reprezentácia, no na klubovej úrovni nie je nič väčšie, ako Liga majstrov. Je to najvyšší level, na ktorom môžete hrať. Každý futbalista si praje počuť na hracej ploche hymnu Ligy majstrov. Mne sa to podarilo a som vďačný Bohu, že som to mohol zažiť. Spomienky zostanú navždy,“ doplnil na margo pôsobenia v Zenite Petrohrad, s ktorým získal dva tituly v Rusku a členom kádra bol i pri triumfoch v Európskej lige i európskom Superpohári.
Veľkú časť svojej kariéry pritom nastupoval na pozícii, na ktorej hral takpovediac „cez nohu.“ „Je to veľmi náročné. Keď však človek niečo veľmi chce, dokáže veľa. Ja som na tom pracoval na dennej báze, aby som si túto pozíciu dokázal udržať. Ako to hovoria aj bratia Česi: „Nemáš fleka, tak hráš beka,“ dodal s úsmevom Tomáš Hubočan.
Bude defenzívny konzultant?
Momenty po ukončení aktívnej športovej kariéry bývajú pre mnohých športovcov náročné, čo si uvedomuje aj lúčiaci sa futbalista. Napriek tomu sa nudy, či nadbytku voľného času Tomáš Hubočan neobáva.
„Viem, že mnohí hráči, ktorí sa chystajú ukončiť kariéru, z toho majú strach. Ja sa však neobávam, že by som nemal čo robiť. Všetci mi hovoria, že budem mať viac času, no sám som zvedavý, či to tak bude. Možno na koniec nie som pripravený, no som minimálne zvedavý, aké to bude,“ zamyslel sa.
O jeho defenzívne rady by v budúcnosti mohli mať záujem práve v realizačnom tíme „šošonov“. „Všetko ukáže čas. Je možné, že mi futbal aj kabína budú chýbať a budem sa chcieť vrátiť. Človek sa však na to musí pripraviť. Som tejto myšlienke otvorený, veď som celú kariéru odohral v defenzíve, uvidíme...“
