Starí dobrí tréneri hovorievali obrancom. Buď nemôže prejsť lopta alebo hráč. Majstrom nad majstrov v disciplíne ako brániť bol Tomáš Hubočan.
Defenzívny štýl povýšil na vyššiu úroveň. Špeciálnu. Na nej zastavoval protihráča, ktorý nepríjemne pocítil kremenitú tvrdosť nášho internacionála, ale faul sa nepískal.
Bil sa do posledného dychu
Navyše „Hubko“, tak znie prezývka žilinského odchovanca, nasadil najnevinnejší výraz na svete a spod blond štice sa anjelsky okolo seba rozhliadal.
Tréneri ho mali radi, kolegovia z mužstva ho milovali, fanúšikovia uznávali.
Keď sa bolo obrazne vzaté treba biť, bil sa. Do posledného dychu. Chlap, na ktorého sa môžete spoľahnúť. Pevný ako skala, ostrý ako britva.
Emócie však vždy pod kontrolou. Vedel čo vie, v čom je dobrý, kedy vyniká. Zároveň si veľmi dobre uvedomoval, ktoré sú jeho slabšie stránky. Skrýval ich s dôslednosťou konštruktéra hodinových strojov.
Nepúšťal sa na neprebádané územie. Nepotreboval totiž sebe ani nikomu inému dokazovať, že je neomylný. Zďaleka nebol.
Mal však výborne nastavenú hlavu. Nielen vo vzdušných súbojoch, hoci aj v nich. Nezaťažoval sa hlúposťami, vedel sa skoncentrovať na podstatu veci.
Byť dobre postavený, pripravený vyraziť aj sa stiahnuť. Podľa potreby. V správny moment pritvrdiť, alebo ustúpiť a taktizovať.
Inšpiroval, nedvíhal nos
Veľmi dobre si počínal ako stopér, ešte lepšie na krajoch obrany. Predovšetkým na ľavej strane, kde musel hrať ako pravák cez nohu.
Neskúšal preto ofenzívne čáry-máry, zato útok podporoval nábehmi neustále. Zväčša slepými. Poskytoval nimi servis spoluhráčom a mužstvu.
Dosiahol obrovské úspechy, hral vo veľkých kluboch vo viacerých krajinách. Zarobil veľké peniaze. Napriek tomu ostal normálny.
Nikdy sa netváril, že vynašiel futbal. Nemal vo zvyku sa vyvyšovať, závidieť či iným nepriať.
Na konci kariéry sa vrátil domov. Aby odovzdal medzinárodné skúsenosti, aby bol vzorom, aby mladých inšpiroval. Odkazom, nevzdávať sa, nekrčiť sa, ale nedvíhať ani nos.
Tvrdo pracovať, vážiť si seba, uznávať ostatných. Za to si Tomáš Hubočan zaslúži uznanie. Uznanie najvyššie!