Zostava z tréningu francúzskej reprezentácie do 21 rokov. Zľava Obed Nkambadio, Marek Teplan, tréner brankárov Jeremie Janot a Robin Risser. (zdroj: Archív Mareka Teplana)
Európsky šampionát do 21 rokov na Slovensku priniesol ďalší nevšedný príbeh. Jeho ústrednou postavu sa stal 22-ročný brankár MŠK Žilina Marek Teplan. Ten absolvoval pozápasový tréning Francúzov po víťazstve 3:2 nad Gruzínskom.
Realizačný tím „galského kohúta“ musel riešiť situáciu s nedostatkom brankárov a vyriešil ju práve povolaním slovenského brankára. V našom rozhovore sme sa vydali po stopách vzniku tohto nevšedného zážitku.
V správnom čase na správnom mieste
Keď francúzsky denník L´equipe zverejnil informáciu o vašej účasti na tréningu francúzskeho tímu do 21 rokov, na Slovensku to vyvolalo záujem. Ako sa zrodil tento nečakaný moment?
„Z môjho pohľadu sa všetko začalo tým, že sa ma náš tréner brankárov po sobotňajšom tréningu opýtal, či mám v nedeľu doobeda program.
Odpovedal som, že ani nie, na čo mi navrhol, že by som mohol ísť na tréning francúzskeho tímu, pretože potrebujú brankára.
Ihneď som súhlasil. Povedal som si, že to môže byť zaujímavý zážitok a tak som sa v nedeľu dostavil na ich tréning.“
Tomu sa hovorí, byť v správnom čase na správnom mieste. Zisťovali ste dodatočne, prečo padla voľba v klube práve na vás?
„Ja som sa vrátil naspäť do Žiliny, kde som sa zapojil do letnej prípravy, po tom, čo mi skončilo hosťovanie v Považskej Bystrici. Francúzi kontaktovali žilinský klub, s tým, že by potrebovali brankára na výpomoc.
Následne som dostal túto ponuku ja. Ako ste povedali, bol som v správnom čase na správnom mieste.“
Čo sa presne udialo vo francúzskom reprezentačnom tíme, keď potrebovali narýchlo zohnať brankára?
„Po sobotňajšom zápase mal brankár Restes voľno. Bol to pozápasový tréning, najmä pre hráčov, ktorí do zápasu nezasiahli.
Jeden z ich brankárov bol zranený, no bol prítomný na tréningu. Trénovali sme však iba dvaja, ja a náhradník Nkambadio v spoločnosti trénera brankárov.“
Informáciu ste sa dozvedeli už v sobotu, no tréning bol až v nedeľu. Mali ste teda čas na premýšľanie, boli ste aj nervózny?
„Priznám sa, že som premýšľal nad tým, aké to bude. Nechcel som si však pripúšťať nervozitu. Predsa to nebol zápas, ale iba tréning.
Vnímal som to skôr ako zážitok. Snažil som sa však k tomu pristúpiť naplno, ako ku každému inému tréningovému dňu.“
Ako to vyzeralo na tréningu francúzskeho národného tímu do 21 rokov? Vnímali ste rozdiel v kvalite?
„Brankársky tréning prebiehal asi 40 minút. V porovnaní s tými, aké absolvujeme v Žiline, to nebol veľký rozdiel. Cvičenia boli veľmi podobné ako v klube. Bolo však vidieť rozdiel v kvalite tých chlapcov.
Či už sa bavíme o prvom dotyku, alebo aj prihrávkach. Rovnako som to pocítil aj pri streľbe. Tam bolo vidieť, že sú „inde“. Vedeli umiestniť strelecké pokusy presne tam, kam chceli.
Nebolo to len o brankárskom tréningu, ale následne sme absolvovali aj modelované hry a cvičenia, kedy sa hráči dostávali aj do zakončenia. Práve na to potrebovali dvoch brankárov.“
Pamiatka na celý život
A čo rečová bariéra, ako ste komunikovali s trénerom brankárom či kolegami?
„Nebol to problém, komunikovali sme sa po anglicky. S trénerom brankárov Jeremie Janotom sme sa rozprávali počas celého tréningu. Bola to veľmi príjemná, až kamarátska debata. Rovnako aj s ostatnými brankármi.
Tréner mi rozprával o svojich zážitkoch a snažil sa mi pomôcť. Mal som z neho naozaj dobré pocity. Bol to jeden z najväčších zážitkov mojej doterajšej kariéry. Len tak sa do podobnej situácie nedostanete.“
Marek Teplan (uprostred) a francúzski reprezentační brankári. (zdroj: Archív Mareka Teplana)
Po tréningu ste si okrem zážitku odniesli aj pamätný dres. Bude mať špeciálne miesto vo vašej vitríne?
„Áno, bolo to od nich veľmi milé. Po tréningu mi darovali ich brankársky dres a spoločne sme sa odfotili. Aj to bude pekná pamiatka na celý život, ktorú si určite uchovám.“
Po zverejnení informácie prišla aj pozornosť slovenských médií. Písali vám aj známi či kamaráti?
„Až som nerozumel, akú to vzbudilo pozornosť médií na Slovensku. Bolo to zaujímavé, nikdy predtým som to nezažil. Dostal som aj niekoľko správ od rodiny či kamarátov. Pýtali sa, akí boli Francúzi, ako prebiehal tréning. Boli nadšení.“
Uplynulý ročník ste strávili na hosťovaniach v Košiciach a následne na jar aj v Považskej Bystrici. Momentálne ste a vrátili späť do Žiliny. Aká je vaša situácia pred štartom novej sezóny?
„Všetko je ešte v štádiu riešenia. Pravdepodobne, by som sa mal vrátiť späť do Považskej Bystrice. Tam ja väčšia pravdepodobnosť, že budem chytať celú sezónu. To potrebujem. Uvidíme, ako sa napokon celá moja situácia vyvinie.“
