Slovan otočil sedemgólový zápas proti Žiline a oslavuje siedmy titul v rade

Siedmy po sebe, pätnásty v ére samostatnosti a celkovo 31. titul získali v sobotu futbalisti ŠK Slovan Bratislava. V šlágri kola proti MŠK Žilina potrebovali bod, ku ktorému boli v istej chvíli poriadne ďaleko, keďže v prvom polčase prehrávali už 1:3.

Tehelné pole však bolo dejiskom ďalšieho skvelého obratu. Slovan otočil duel na 4:3 a po záverečnom hvizde sa začali veľké oslavy. „Tie pocity sú nádherné. Začalo sa to už na začiatku sezóny, keď sme postúpili do Ligy majstrov. Už to boli neuveriteľné chvíle,“ povedal na úvod Róbert Mak, pre ktorého je to premiérový titul v drese Slovana.

Niké liga, skupina o titul, 8. kolo: ŠK Slovan Bratislava - MŠK Žilina (12 fotografií)

Sen sedemročného chlapca

Na krídelnom útočníkovi bolo vidno, že je šťastný, no zároveň aj vyčerpaný. „Tieto posledné ligové zápasy nám dali poriadne zabrať. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. Sme radi, že sme otočili tento duel proti Žiline, ktorá hrala veľmi dobre. No počas celej sezóny sme ukazovali kvalitu a titul sme si zaslúžili,“ doplnil 34-ročný futbalista.

Róbert Mak zažil vo svojej kariére viacero úspechov. Z titulu sa radoval v Zenite Petrohrad a neskôr aj v klube Ferencváros Budapešť. No pre skúseného Bratislavčana prišiel najkrajší moment teraz.

„Som nesmierne rád, že sa mi to stalo tu v Slovane. Pred zápasom som vravel otcovi, že odkedy som prišiel ako sedemročný chlapec ešte na staré Tehelné pole, sníval som o tom, že raz ten pohár zdvihnem nad hlavu,“ prezradil Mak v mixzóne.

„Toto sa mi síce ešte nesplnilo, ale o dva týždne sa to stane. Dokázal som to na mieste, kde som vyrastal. Slovan mi dal veľa a teší ma, že som mu to mohol takto splatiť,“ poznamenal rozradostený útočník, ktorý k triumfu nad Žilinou prispel jedným gólom.

Oslavy 15. majstrovského titulu ŠK Slovan Bratislava (11 fotografií)

Cíti, že ho majú ľudia radi

Jeden z lídrov Slovana si po stretnutí vypočul, ako spoluhráči skandujú jeho meno v melódii známej piesne Live Is Life od rakúskej skupiny Opus. Fanúšikovia sa plynulo pridali a o chvíľu už všetci ospevovali Róberta Maka. „Som veľmi rád za všetkých ľudí, ktorí mi fandia a podporujú ma. Cítim, že ma majú radi. Predvedenými výkonmi sa im to snažím vracať.“

Slovan ešte odohrá v Niké lige dva zápasy, no už v sobotu prišli na rad prvé hodnotenia súťažného ročníka. „Táto sezóna bola nezabudnuteľná pre celý Slovan, pre mňa bola prvá. Škoda len toho, že sme neuspeli v Slovnaft Cupe. Ale to keby sa nám podarilo, neviem, o čo by sme bojovali v ďalšej sezóne,“ utrúsil Mak a schuti sa zasmial.

Na Tehelnom poli sa po víťazstve nad Žilinou míňalo prvé šampanské, ale každému je jasné, že toto neboli ani zďaleka posledné kvapky. Potvrdil to aj skúsený útočník, ktorý sa raduje z premiérového titulu v belasom drese.

„Keďže pohár sa odovzdáva až po poslednom kole, tak tie oslavy ešte len prídu a určite si ich užijeme. Každý, kto zasiahol do hry, si tie oslavy zaslúži. A nielen hráči, ale aj všetci ľudia v klube. Za to, čo sme odviedli v Európe aj doma na Slovensku, si to zaslúžime,“ vyhlásil Róbert Mak.

Zápas bol rovnaký ako sezóna

Nielen Róbert Mak patrí do skupiny hráčov, pre ktorú je siedmy titul Slovana Bratislava v sérii ten prvý. Brankár Dominik Takáč zažil oslavy na Tehelnom poli takisto prvýkrát.

„Zápas so Žilinou som si začal užívať až približne od 65. minúty. V podstate bol pre nás taký ako celá sezóna. Striedali sme výborné momenty so slabšími, ale už je to jedno. Teším sa, že sme ho zvládli a že sme otočili výsledok. Posledný krok nikdy nie je jednoduchý. To sme cítili aj v predošlých zápasoch,“ povedal v mixzóne po stretnutí Dominik Takáč.

Keď rozhodca Lukáš Dzivjak odpískal koniec zápasu so Žilinou, 26-ročný galantský rodák padol na zem. „Prvá myšlienka bola, že konečne! Spadol som na zem. Posledné týždne boli naozaj náročné. V Dunajskej Strede sme boli pár minút od vytúženého bodu, teraz sme zase dlho prehrávali.

„Keď sa pozriem na seba, posledných päť zápasov by som nechytil ani taxík. Všetko, čo išlo na bránku, skončilo za mnou. Nevedel som mužstvu pomôcť tak ako v predchádzajúcich mesiacoch. Bol som unavený a teší ma, že sme to takto zvládli.“

Bolo to najmä o trénerovi

Pekná návšteva 10 730 divákov v priebehu druhého polčasu za priaznivého stavu spievala: „Titul je náš!“ Hneď po zápase sa zbehli na ihrisko stovky fanúšikov Slovana. V jednej chvíli kričali aj meno Dominika Takáča, ktorý sa im prihovoril z pomysleného pódia v novinárskom sektore prostredníctvom mikrofónu.

Kto by to bol pred necelým rokom povedal, keď prichádzal z konkurenčného Spartaka Trnava so statusom odchovanca úhlavného rivala.

„Ďakujem všetkým, že som sem vôbec prišiel. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale v konečnom dôsledku som ho nikdy neoľutoval. Ďakujem najmä trénerovi Vladimírovi Weissovi, bez neho by som tu určite nebol. Bola to jazda, skvelá sezóna… Škrie ma len pohár, boli sme blízko k postupu do finále,“ skonštatoval Dominik Takáč a potom si zaspomínal na svoje prvé dni na Tehelnom poli.

Dnes už vie, že je belasými fanúšikmi milovaný. Ale čo mu chodilo po mysli vtedy? Bude ako Extrnavčan aspoň akceptovaný? Rešpektovaný? Trpený? Alebo obľúbený? „Pamätám si na svoj prvý rozhovor. Nevedel som povedať dve súvislé vety z toho, aké myšlienky mi išli hlavou.“

„S odstupom času môžem povedať, že to dobre dopadlo. Lepšie som si to ani nepredstavoval, takže super. Od prvého dňa sa cítim skvele. Chodím sem s úsmevom na každý tréning, čo je pre mňa veľmi dôležité. Bez toho by som nevedel mužstvu tak pomôcť,“ uviedol Dominik Takáč.

Teraz ho zaujíma iba sprcha

Hneď po príchode do Slovana Bratislava prispel ozaj k výnimočnej sezóne. Belasí získali titul a navyše sa prebojovali do hlavnej fázy Ligy majstrov. Bez skvelej formy Dominika Takáča počas jesene by sa im to nepodarilo. A nebyť toho, Dominika Takáča by si nevšimli zahraničné kluby.

Už počas zimy prejavili o jeho služby záujem v bundesligovom Bochume a v belgickom Genku. Rozmýšľa, že za prestupom zamieri počas leta? „Rozmýšľam, kedy pôjdem do sprchy a kde sa stretnem s chalanmi!“ s úsmevom odvetil Dominik Takáč a potom sa už pobral oslavovať.