Michal Ščasný na tréningu Spartaka. (zdroj: TASR)
Po tom, čo úspešný tréner Michal Gašparík ml. spolu s časťou realizačného tímu skončili v Spartaku a prikývli na atraktívne volanie poľského Górnika Zabrze, sa do Trnavy vrátila dobre známa tvár.
MICHAL ŠČASNÝ v klube pôsobil ako asistent trénera Radka Látala, potom bol on sám hlavný tréner a na lavičke s ním Spartak vyhral Slovnaft Cup.
V minulej sezóne ako kouč Žiliny dokormidloval svoj tím k 2. miestu a miestenke do Konferenčnej ligy, nakoniec sa so Spartakom pokúsi preraziť v atraktívnejšej Európskej lige.
Aký ste, pokiaľ ide o žrebovania súťaží? Ste ten, ktorý čaká, na to čo príde, je napätý, špekuluje? Alebo, keďže to neviete ovplyvniť, tak to neriešite?
„Pokojný určite nie som. Sledujem to a cítim napätie z toho, koho nám pridelia. Na jednej strane sa to nedá ovplyniť, na druhej strane nad tým človek rozmýšľa a určite ho to zaujíma.
Rozoberáte širší okruh, ktorý máte k dispozícii a hútate, koho chytíte. Určite je v tom napätie.“
Spartak mohol dostať kosovskú Prištinu, azerbajdžanský Sabah, fínsky Ilves Tampere, švédsky Häcken. Mali ste svojich favoritov?
„Ako mnohí, tiež som nechcel ísť do Azerbajdžanu, ani do Kosova. To musím priznať. Papierovo sa mi pozdávali najviac Fíni.“
Skončilo to pri Švédoch. Ako vnímate Häcken?
„Vnímam ho ako veľmi kombinačné mužstvo, ktoré má momentálne nejaké zdravotné problémy. Je v ňom mix aj starších – vo veku 33 či 34 rokov – aj mladých hráčov.
V poslednom zápase, na ktorom som mal priamo mojich dvoch dvoch asistentov, hrali niekoľkí tínedžeri. Pravý obranca a stopér mali sedemnásť rokov, krídlo 18-19 rokov, rovnako útočník.
Aj z toho, čo som videl v tomto zápase, znovu zopakujem – Häcken je veľmi kombinačné mužstvo, ktoré aj pri pressingu súpera chce kombinovať po zemi.
Za jeden polčas mali Švédi jedinú odkopnutú loptu, ešte aj to necielene. Na svojom umelom trávniku hrajú veľmi rýchlo a kombinačne. Majú výborný stred, celkovo silné individuality.“
Tlak fanúšikov je tu enormný, nie každý sa s tým dokáže hneď vysporiadať.“
V Škandinávii sa hrá systémom jar – jeseň. Je to pre Spartak, ktorý naskakuje po príprave, istá nevýhoda? Švédi sú v inej fáze.
„Tieto veci momentálne neriešime. Samozrejme, na jednu stranu si môžeme povedať, že je to ich výhoda. Na druhú stranu, my ako Spartak Trnava, sme zas pre nich aj preto relatívne neznámi.
Vymenil sa tu tréner, mení sa káder, zatiaľ o nás nemajú veľmi odkiaľ čerpať, teda okrem prípravných zápasov. V sumáre sme fifty – fifty.“
Tlak fanúšikov
V predchádzajúcich rokoch sa Spartak rozbiehal cez slabších súperov ako Auda, Newtown či maltská Mosta. Teraz je tu hneď ostrý skok proti súperovi, ktorý je minimálne z kvalitnejšej ligy. Čo to znamená?
„Uvidíme, rozhodne sa na ihrisku. Vieme však, že aj maltské tímy dokázali potrápiť slovenských súperov, hlavne doma na umelke. Do každého zápasu ideme s tým, že chceme vyhrať.
Kto je silnejší, kto je slabší, to sa teraz dá ťažko posúdiť. Chceme sa na Švédov čo najlepšie pripraviť. Samozrejme, nevýhodou je, že času sme nemali veľa.
Ale je to tak, ako to je a to musíme rešpektovať. Musíme intenzívne pracovať na tom, aby sa ustálila hlavná zostava a herný systém.“
Spartak sa intenzívne pustil do posilňovania tímu. Ste s príchodmi spokojný?
„Áno, je to reakcia na to, že tu skončilo zhruba sedem-osem hráčov, takže cez leto došlo k prestavbe, ktorá bola pre klub nevyhnutná. Znovu, beriem to tak, ako to je.
Ja som niečo podobné zažil pred rokmi, keď som tu preberal po trénerovi Radkovi Látalovi. Vtedy bol tiež veľký odliv a vytvárali sme v podstate nové mužstvo. Príprava vtedy tiež nebola ideálna, ale potom si to sadlo.
Pokiaľ ide o súčasné posily, je to individuálne. Každý potrebuje nejaký čas na aklimatizáciu - niekto menej, niekto viac. U Kika Koštrnu v princípe nebola potrebná, vracia sa do známeho prostredia.
Zapadol už do prvého tréningu a aj do systému, keďže v Podbrezovej hral tiež v schéme na troch stopérov. U niekoho trvá aklimatizácia dlhšie, u niekoho kratšie. Je to aj o psychike.
Vľavo brankár Anderlechtu Thomas Didillon, futbalista Trnavy Marek Bakoš a hráč Anderlechtu Antonio Milič. (zdroj: TASR)
Nikoho nechcem nejakým spôsobom degradovať, ale je iné hrať za Spartak Trnava ako za klub zo spodnej šestky. Tlak fanúšikov je tu enormný, nie každý sa s tým dokáže hneď vysporiadať.
Nechcem však hneď po troch týždňoch hodnotiť posily. Ešte budú mať čas dokázať, že sme sa nepomýlili a že vedia pomôcť Spartaku.“
Videli sme prípravné zápasy a trojčlennú formáciu vzadu ste spomenuli aj vy. Znamená to, že Spartak radikálne zmení systém?
„Áno, je to tak. Je tu aj iná typológia smerom do ofenzívy. Po odlive hráčov momentálne riešime aj zoskupenie obrannej formácie. Pre hru a predkolá je absolútne najpodstatnejšie mať dobrú defenzívu.
Ale vidím, že ofenzívny potenciál do systému 3-4-3 je tu až abnomálny. Budeme to chcieť využiť. Potrebujeme však využiť ešte každý jeden deň, aby sme sa zlepšili v každej činnosti, či už útočnej alebo obrannej.“
Spokojný s posilami
Tím sa teda dopĺňa podľa vašich predstáv? Ste spokojný s tým, kto tu prišiel?
„Určite áno. Po prvom kontakte – to som bol na dovolenke v Grécku - sme to riešili aj s Maťom Škrtelom, aj s Peťom Machom, takže sme to všetko odkomunikovali.
Maťo má veľa kontaktov vo svete, aj preto prichádzalo mnoho zaujímavých hráčov. Tých, čo sme vyskautovali, sa podarilo dotiahnuť, takže áno - som spokojný.“
Medzi posilami je aj švédsky stopér Patrick Nwadike, ktorý prišiel z IK Sirius, teda klubu z najvyššej súťaže a mal by dobre poznať Häcken.
„Áno, komunikoval som s ním. Podal nám o súperovi cenné informácie, keďže proti nemu často nastupoval a veľmi dobre ho pozná. My máme Häcken navnímané aj zo zápasov naživo či z Wyscoutu.“
Do akej miery je zásadné, že začínate doma a v Göteborgu hráte odvetu?
„Hovorí sa, že je určite výhodou, keď začínate vonku. V prípade Spartaku zvlášť, pretože ak vonku uhráte prijateľný výsledok, v domácej odvete vám silno vedia pomôcť skvelí fanúšikovia.
Ale nebudem teraz špekulovať. Je to dvojzápas. Kto bude lepší, ten postúpi. Dúfam, že to budeme my.“
Môže byť odveta na umelke problém?
„Už som spomínal, že je to ideálne pre ich kombinačnú hru. Umelka je proste rýchla a dobre sa na nej kombinuje, lopta neskáče. Pokiaľ ide o nás - vieme sa pripraviť a potrénovať týždeň predtým na našej umelke.“
Zimomriavky pod kožou
Vy ste zažili výbornú európsku jazdu Spartaka na jeseň 2019 ako asistent Radoslava Látala. Aká je vaša spomienka?
„Úžasný zážitok! Aj s časťou realizačného tímu, ktorý to zažil, sme na to teraz zaspomínali. Bola to aj obrovská skúsenosť pre trénerov a pre hráčov.
Proste, iný svet. Keď zaznela znelka Európskej ligy, mali ste zimomriavky. Podobné, ako keď ide Silenzio. Bol to parádny zážitok. Motivácia je o to väčšia. Chcel by som to ešte raz zažiť.“
Teoreticky si môžete zopakovať i jedného súpera. Ak by ste cez Häcken postúpili, čaká na Spartak Anderlecht.
„Nie každý rok chodia na Slovensko súperi, ktorí sú európskou elitou. Anderlecht ňou teraz úplne nie je, ale je to slávna značka a belgická špička.
V Belgicku som hral rok a pol, bolo by to zaujímavé aj pre mňa. Hrať proti Anderlechtu by bolo určite skvelé. Verím, že aj teraz proti Häckenu nám silno pomôžu fanúšikovia. Potrebujeme ich.“
Vy ste v roku 2018 vyhral s Trnavou pohár, ale v Európe už tím kormidloval Ricardo Cheu. Teraz vyhral s Trnavou pohár Michal Gašparík, ale v Európe ju bude viesť vy. Hoci, v Žiline ste si ju vybojovali tiež. Avšak, také vaše osobné puzzle akoby zaklaplo…
„Ha, ha, tak to vnímam aj ja. Pokiaľ ide o Žilinu – musím povedať, že som tam pôsobil veľmi rád a rád zažil profesionalizmus všetkých ľudí v klube. Ale po tom, čo som zažil v Trnave, poháre, fanúšikovia, Silenzio, atmosféra…
Odvtedy to mám pod kožou a idú mi z toho zimomriavky. Vtedy som bol sklamaný, že som v Trnave skončil napriek tomu, že sa mi po víťazstve v pohári predĺžila zmluva. Veľmi ma to zranilo. Teraz sa kruh uzatvoril. Som rád, že som späť.“
