Futbal už nehrám z lásky, ale prináša mi benefity. O nášho útočníka je napriek tomuto tvrdeniu stále záujem

Zrejme nikto zo Slovákov nepozná rumunský futbal tak ako on. Adam Nemec pôsobí od leta 2016 s prestávkou vyplnenou angažmánom v cyperskom Pafose (2018 – 2020) výlučne v Bukurešti.

Najskôr hral za Dinamo, od leta 2021 je člen v tejto chvíli druholigového FC Voluntari. S 39-ročným útočníkom sme debatovali nielen o šanciach Spartaka v odvete 3. predkola Konferenčnej ligy proti tímu CS Univrsitatea Craiova.

Pred prvým zápasom ste sa vyjadrili, že Rumuni nie sú futbalová veľmoc a s Craiovou sa dá hrať. Spartak však prehral vonku 0:3…

„Úprimne, čakal som, že Trnava si domov odvezie lepší výsledok. Veril som, že môže remizovať. Zvlášť po tom, ako v lete opustil Craiovu jej najlepší hráč Alexandru Mitrita, ktorý zamieril do Číny.

Bol veľmi produktívny a keď mal deň, zápasy rozhodoval sám gólmi či asistenciami. Odchod takého hráča by poznačil každý tím, ale Craiova sa s tým dokázala dobre vyrovnať, zápas s Trnavou zvládla a do odvety si priviezla krásny výsledok.“

Čo bolo kľúčové v zápase?

„Domáci dali tri góly, Spartak žiadny… Možno škoda, že v prvom polčase nepremenil tutovku Erik Daniel, ktorý netrafil odkrytú časť bránky. Ak by Trnava viedla 1:0, možno by sa zápas vyvíjal inak.

Craiova si to už potom postrážila a mohla zvíťaziť aj vyšším rozdielom. Otočiť výsledok 0:3 je nesmierne náročné, na európskej scéne to nevidíme každý deň. Šanca Spartaka na postup je už veľmi nízka.“

Môžeme pokojne povedať, že postup by sa rovnal zázraku?

„Stále je to futbal, začína sa od 0:0… Ale nechať si v európskych pohároch ujsť náskok 3:0? To sa ozaj bežne nestáva a Craiova si to podľa mňa postráži.“

Nehrozí v odvete podcenenie vyplývajúce z typickej balkánskej mentality?

„Môže sa stať hocičo, ale taký skúsený tím takto výborne rozohranú partiu zrejme nepustí. Pre Spartak je to tvrdý oriešok. Možno v prípade rýchleho gólu a z toho vyplývajúcej nervozity hostí… Tento scenár je však krajne nepravdepodobný.“

Craiova rozhodla dvomi zlepenými gólmi po zmene strán a hráči Trnavy hovorili, že tento úsek nezvládli mentálne. Mali ste tiež ten pocit, alebo spartakovci iba použili najľahšie ospravedlnenie?

„Nejaké vyjadrenie po zápase musíte dať… Celý život tvrdím, že futbal sa hrá v prvom rade hlavou a nohy sú len nástroj. Keď inkasujete dva rýchle góly, to dokáže zamávať aj s oveľa väčšími mužstvami. Detto, keď vyplynú z vašich strát.“

Jedna vec je psychika, druhá kvalita. Nečakali ste od Trnavy viac?

„Nepozeral som zápas deväťdesiat minút nalepený na televíznu obrazovku, takže do detailov ho hodnotiť nechcem. Človek vždy dúfa a verí, že sa slovenský tím v Európe presadí. Bolo by fajn pre náš futbal, keby okrem Slovana zažil aj ďalší klub európsku jeseň.“

Rumunské médiá oslavovali výkon domácich?

„Médiá nesledujem, ale určite vládne spokojnosť. V Európe zostali už len dva rumunské tímy, okrem Craiovy je to ešte FCSB. Takže dúfajú, že sa dostanú čo najďalej.“

Poďme ku vám osobne. Ako si v FC Voluntari užívate vydarený vstup do sezóny?

„Z dvoch zápasov sme vydolovali šesť bodov. Ani si nespomínam, že by sme v poslednom období vyhrali dva zápasy po sebe, takže je to príjemná novinka. Samozrejme, na úspešnej vlne by sme sa chceli niesť čo najdlhšie.

Výhodu máme v tom, že až do začiatku októbra odohráme všetky zápasy v Bukurešti, čiže v týchto horúčavách nebudeme cestovať, čo je vzhľadom na ročné obdobie komfort. Vo víkendovom dueli sme mali aj šťastie, o víťazstve 1:0 sme rozhodli gólom v poslednej sekunde.

V minulosti nám šťastena ukazovala skôr chrbát, teraz sa na nás usmiala. Úprimne, vzhľadom na priebeh sme zvíťazili skôr nezaslúžene. Veľké európske tímy zdobí, že vedia vyhrávať, aj keď to nejde herne. Teraz sa to podarilo nám. Pre nás je to určite vzpruha.“

V predošlej sezóne vám postup medzi elitu ušiel až v jedenástkovom rozstrele baráže proti mužstvu Unirea Slobozia. Je teda posun do najvyššej súťaže jednoznačný cieľ pre tento ročník?

„A to sme ešte po prvej penaltovej sérii viedli 1:0… Povedal som si, že to už musí dopadnúť v náš prospech. Žiaľ, po tretej sérii sme prehrávali 1:2. Veľmi ťažko sme prijali neúspech. Všetci sme túžili po návrate medzi elitu. Druhá liga je skôr taká kopaná, veľký futbal tam nezažijete.

Netvrdím, že najvyššia súťaž je Premier League, ale predsa len si v nej človek zahrá futbal, navyše zažije zápasy na krajších štadiónoch a v lepšej atmosfére. Boli sme teda veľmi sklamaní a teraz máme samozrejme postupový cieľ. Bude to však ťažké, túto ambíciu má viacero tímov. Uvidíme.“

Láka vás prvá liga aj z toho dôvodu, že s 98 zásahmi ste kúsok od účasti v Klube ligových kanonierov, ktorý združuje autorov sto a viac gólov v najvyšších súťažiach?

„Priznávam, po postupe som túžil aj preto. Zmluvu mám postavenú tak, že v prípade posunu medzi elitu sa mi predĺži automaticky o ďalší rok. Jedna vec je dostať sa do prvej ligy, druhá, ako na tom budem fyzicky a psychicky, či sa mi bude chcieť hrať futbal a či budem schopný konkurovať mladším.“

Už v minulosti ste sa vyjadrili, že kým bude o vás záujem, chcete hrať. Stále to platí?

„Sú dôvody, pre ktoré som stále profesionál. Nie je to láska k futbalu, skôr sa na to pozerám pragmaticky. Stále mi to prináša do života veľa benefitov. Hrám aj preto, že na Slovensku staviame dom a stále nie je dokončený, čiže sa prakticky nemám s rodinkou kam vrátiť.

Ostať v Bukurešti bolo najrozumnejšie riešenie, keďže mi v FC Voluntari rok čo rok ponúkajú novú zmluvu. Uvidím, ako sa na to pozriem v decembri.

Rozhodovať sa budem aj na základe postavenia v tabuľke. Buď to potiahnem do konca sezóny, alebo zavesím kopačky na klinec. V septembri oslávim štyridsiatku, takže s čistým svedomí môžem skončiť.“

Hrávate pravidelne, ste zdravý, nič a nikto vás netlačí do konca.

„S naším generálnym riaditeľom mám veľmi dobré a korektné vzťahy. Povedal mi, že pokiaľ tam bude on, môžem tam byť aj ja. Nevyzerá to tak, že zmluva by mala byť problém.

Ale keď uvidím, že už na to nemám a nestíham, nič nebudem umelo predlžovať. Fyzicky som v poriadku, limitujú ma len súčasné horúčavy. Hrávame zápasy o 11.00 h doobeda a to je extrémna záťaž pre organizmus.

Bežný človek si nevie predstaviť, aké náročné podmienky to sú. Naposledy sme hrali v štyridsiatich stupňoch a slnko sme mali priamo nad hlavami. Máte síce pauzu na občerstvenie, ale veľmi to nepomôže.“

Je ťažké trafiť správny čas na koniec?

„Určite áno. Úprimne, keby som mal jasno v tom, čo budem robiť po kariére, už by som futbal na profesionálnej úrovni nehral. Na amatérskej pravdepodobne áno, nech sa úplne od toho neodstrihnem.

Nemám však vyriešenú budúcnosť, fyzicky som v poriadku a stále je niekto ochotný ponúknuť mi zmluvu, tak to jednoducho využívam…“