Vo štvrtok čaká na trnavský Spartak odvetný zápas 3. predkola Konferenčnej ligy proti rumunskému CS Universitatea Craiova. V prvom stretnutí v Rumunsku vyhrali domáci 3:0, takže Spartak sa pokúsi doháňať pomerne veľkú stratu.
Jeho stopér Filip Twardzik bude kvôli zraneniu len v pozícii diváka, ale svojim spoluhráčom verí. „Každý vie, že keď v Trnave prídu ľudia, tak sa na štadióne v Trnave dokážu zrodiť veľké veci,“ hovorí 32-ročný stopér.
V Craiove ste sa zranili. Čo a ako sa stalo?
„V 94. minúte, keď som odkopával loptu, tak mi protihráč zo strany trafil palec na ľavej nohe. Na tej, ktorou som tú loptu odkopával. Je to naštiepené, v podstate menšia zlomenina. Našťastie, nie sú tam žiadne úlomky. V podstate ma čaká dva týždne pokoja s takou sadrou, potom by som sa mal vrátiť späť.“
Hneď ste vedeli, že je zle?
„Bol to skôr pocit, ako by som dostal ranu do členka alebo vám niekto stúpi na nohu. A potom je z toho modrina. Takže ja som odohral ešte tie tri – štyri minúty, čo potom nasledovali. Ale cítil som, že tam niečo asi nie je v pohode. Zranení mám za sebou dosť, takže pocitovo už trochu niečo poznám. Môj prvý pocit bol, že to bude len niečo narazené. Také veci som mal ikskrát. Ale ráno som to mal napuchnuté, a to celkom dosť. Určite nie tak, ako by to malo byť, keď vám niekto len stúpi na nohu alebo dostanete nejaký náraz. Takže, keď sme docestovali do Trnavy, tak sme išli na röntgen a ten potvrdil zlomeninku.“
Zas ste sa zranili, hoci na druhej strane, mohlo to skončiť horšie. Aké pocity z toho celého máte?
„Tak som si v duchu hovoril v duchu, že som už konečne konečne späť. Od tej doby , čo som zdravý a na súpiske, som odohral niekoľko zápasov. Áno, môžeme hovoriť o šťastí, že to bude len dva týždne. Mohlo to dopadnúť aj horšie. V podstate cesto je to zranenie, keď keď idete naplno, tak sa to môže stať. Tomu sa nedá vyhnúť. Čo s tým? Ideme ďalej, oddýchnem si dva týždne a uvidíme, čo potom.“
Vy ste sa vrátili po sto dňoch absencie po predchádzajúcom zranení ešte v minulej sezóne.
„Vtedy som si v zápase proti Slovanu zranil lýtko, takže tá absencia bola trochu dlhšia, keďže išlo o svalové zranenie.“
Sto dní je dosť. Aj to už vami mykalo, že chcete ísť na ihrisko alebo ste sa držali zásady, že veci netreba uponáhľať?
„No, ja som skôr taký, že by som naopak chcel veci trochu urýchliť a radšej trávim čas na ihrisku. Realita je však taká, že vždy dostanem nejakú facku v zmysle „ pokoj, nikam sa nežeň“. Asi si budem musieť dávať pozor a nič neurýchľovať.“
Fanúšikovia i médiá boli zvedaví, ako bude vyzerať po stodňovej pauze. Za nás povieme, že ste pôsobili veľmi dobre. Aký pocit ste mali vy sám?
„Tak pocit som mal dobrý. Prvý zápas, ktorý som odohral, ešte z mojej strany ideálny nebol, lebo som mal za sebou len 45 minút za Malženice. Sám som nevedel a neočakával, či zvládnem 90 minút. Ale našťastie sa to podarilo a keď ste už v rytme, tak sa do toho dostávate lepšie. Teraz však, žiaľ, prišla absencia, hoci by mala byť krátka. Myslím si však, že to je v podstate maličkosť a nerobím si starosti, aké by som si robil, keby išlo o svalové zranenie. Vtedy neviete, či sa niečo obnoví alebo zhorší.“
Svojim spoluhráčom ste v zápase proti Prešovu mohli iba fandiť, ale tí dosiahli ďalšie víťazstvo. V lige tretie v troch úvodných kolách a deväťbodový štart je určite zaujímavý.
„V nedeľu sme získali veľmi dôležité tri body. Máme fakt výborný kolektív – v Trnave je jeden z najlepších, aké som vo svojej kariére zažil – a tým, že sa nám darí, je to všetko výborné. Konkurencia v tíme je veľká, ale atmosféra v ňom je skvelá. Je to fakt na vysokej úrovni.“

Vráťme sa trochu k prvému zápasu s CS Universitatea Craiova. Prvý polčas fajn, mohli ste skórovať. V druhom sa niečo stalo. čo?
„Bol to zápas dvoch polčasov. Po tom prvom sme mohli vyhrávať my, keby sme využili naše šance. V druhom Rumuni svoje šance využili a potrestali naše chyby. Neviem, čím to bolo. Myslím si, že prvý polčas bol z našej strany bol veľmi veľmi kvalitný a agresívny. Keby sme treba vyhrávali 1:0 alebo 2:0, tak by sa nám určite hralo lepšie a zápas by sa vyvíjal určite trochu inak.
Craiova hrala v bloku a nechala nás hrať. Ak by inkasovala, asi by viac otvorila hru a možno by sa nám v druhom polčase hralo lepšie. Druhý polčas si nedokážem vysvetliť. Inkasovali sme tri góly a buďme k sebe úprimní, mohli sme ich dostať ešte viac. Craiova má svoju silu, ukázala ju. My sme zas mali šance, ktoré sme nevyužili. Musíme byť efektívnejší. Uvidíme, čo prinesie štvrtok.“
Hnevá vás, že ste prehrali 0:3 so súperom, ktorý je možno zhruba v tej váhovej kategórii ako Spartak a až tak od vás kvalitou neodskakuje? Nebolo to 0:3 s Chelsea.
„Samozrejme, nemôžeme porovnávať Craiovu s Chelsea, ale rumunský klub má svoju vlastnú kvalitu. Pozrime sa na transfery, aké urobili počas tohto leta. Sú to miliónové transfery, čo Trnava nemá. Dovolím si tvrdiť že Craiova je o nejaký stupienok vyššie ako Spartak Trnava pokiaľ ide o zázemie i kvalitu. V prvom polčase to však absolútne nebolo vidieť. V druhom áno, ale po góloch, ktoré sme inkasovali po našich individuálnych chybách. Všeobecne to ťažko hodnotiť, či sú vyššie ako Trnava a o koľko. Ale hodnota hráčov, hodnota kádra, tie sumy sú u nich vyššie.“
Čo teda môže Spartak dokázať v odvete? V čo veríte?
„Všetko je otvorené. Každý vie, že keď v Trnave prídu ľudia, tak sa na štadióne v Trnave dokážu zrodiť veľké veci. Ak by sme dali v desiatej minúte gól a do prestávky druhý, tak to Craiova nebude mať jednoduché. Každý vie, akí fanúšikovia stoja za nami. Sme strašne radi. Pomáhajú nám, dávajú nám energiu. Keď ste na koni, tak s ich podporou sa nám hrá ešte lepšie.“
Vy ste do trnavského Spartaka prišli už tretíkrát. Najprv v roku 2021 na prestup, potom z LASK Linz na hosťovanie, do tretice počas tohto leta opäť ako kmeňový hráč. Čím to je, že sa tu vraciate, že máme pocit, že aj o vy bojujete o to, aby ste boli v Trnave?
„Je toho viac. Keď som tu v januári 2021 prišiel, hneď som sa cítil výborne. Už som to hovoril – kabína je tu jedna z najlepších. Trnava mi pomohla opäť sa dostať do zahraničia. Samotné mesto je pekné. Ja nemusím veľmi veľké mestá, toto je pre mňa fajn. Aj v ňom som sa cítil vždy dobre. To platí pre klub, pre fanúšikov, ktorí ma vždy privítali. Aj keď som išiel do Rakúska, tak mi nikto nenadával, ale popriali mi všetko dobré. Aj preto som sa vždy rád vracal. A kto viem, možno tu už zostanem.“
Teraz ste nám predbehli otázku, pretože sme sa chceli opýtať, či sa už v Trnave nezabývate aj po skončení kariéry? Samozrejme, prajeme vám, nech je ešte čo najdlhšia...
„Uvidíme, čo bude a čo príde. V Spartaku mám ešte na jeden rok zmluvu, potom sa uvidí. Kopačky ešte neplánujem zavesiť na klinec, uvidíme, ako to pôjde.“
Hovoríte v češtine, ale využívate dosť slovenských slovíčok. Trúfate si na takú úroveň slovenčiny, akú má tréner Michal Ščasný, ktorý po slovensky hovorí výborne?
„Nehovorím, že by nie. Ja som na Slovensku posledných päť rokov. Mám odtiaľto priateľku. Mnohé slovíčka mi je lepšie povedať v slovenčine, tak to využívam. Tak zatiaľ hovorím takto.“
Kto je Filip Twardzik
Narodil sa 10. februára 1993 v Třinci.
V Spartaku hrá na stopérskom poste.
Je synom bývalého známeho brankára Reného Twardzika.
Jeho starší brat Dan bol takisto brankár.
Jeho dvojča Patrik hráva ako záložník v Nemecku (Erfurt, Dynamo Berlín, Ahlen, Gutersloh).
Počas svojej kariéry nastupoval bývalý mládežnícky reprezentant Česka za Celtic, Bolton, Vítkovice, Ružomberok, Karvinú, Trnavu, LASK Linz a opätovne Trnavu, v ktorej drese vyhral dvakrát Slovnaft Cup.