Sauerovci po nedeľňajšom zápase Niké ligy medzi Žilinou a Trnavou. Vľavo otec Július, vpravo Leo, v strede pred Máriom jeho priateľka Lea. (zdroj: Archív Júliusa Sauera)
Jeden žiari v holandskej Eredivisie, druhý je opora jediného tímu, ktorý ešte má aspoň matematickú šancu zhodiť z majstrovského trónu obhajcu trofeje v Niké lige. Bratia Leo a Mário Sauerovci prežívajú vydarené obdobie, ktoré môže byť vyšperkované vydarenou účasťou v slovenskom reprezentačnom tíme do 21 rokov na júnovom domácom európskom šampionáte. O bratislavských rodákoch sme sa porozprávali s ich otcom a manažérom v jednej osobe JÚLIUSOM SAUEROM.
Vychovali ste dvoch výborných futbalistov, reprezentantov. Ako sa vám to podarilo?
„Neexistuje jednoznačná odpoveď. Nikdy sme šport a konkrétne futbal nerobili cielene s tým, že z nich budú reprezentanti. Chceli sme, aby chalani športovali, keďže sme športová rodina. S manželkou sme vyštudovali FTVŠ v Bratislave. Šport bol prirodzená súčasť nášho života. Robili sme mnohé športy a všetky sme chceli naučiť aj naše deti. Všeobecná príprava bola napokon veľmi dôležitá na ceste k vrcholovému futbalu.“
Návod teda znie asi takto: nechať deti športovať, vyskúšať viaceré odvetvia a disciplíny a nenútiť ich v skorom veku drilovať len futbal. Súhlasíte?
„Som presvedčený, že je to jediná cesta. Samozrejme, nemyslím si to len ja, tvrdia to aj odborníci. Všeobecná športová príprava je základ! Je to ako pri stavbe domu: keď neurobíte kvalitné základy u detí do dvanásteho roku, nemáte šancu vychovať dobrého športovca. Všetkým známym hovorím, aby nebláznili a nenútili 5 či 6-ročné deti len do futbalu, niekoľko hodín denne. Je potrebné vyskúšať aj iné športy. Základ je najmä gymnastika a atletika.“
Ako je to u vás osobne, čomu holdujete?
„Hrával som futbal, venoval som sa lyžovaniu. Som však fanatik do všetkých športov. Amatérsky hrávam tenis, bedminton, ale robím napríklad aj windsurfing. Manželka sa na škole venovala atletike, hoci nie vrcholovo. Známi nám neustále hovoria, že sme dali deťom neuveriteľné športové základy.“
Badali ste na oboch postupne rovnakú mieru talentu, alebo tam boli rozdiely?
„Každý z nich má niečo svoje. Dodnes vidíme u oboch špecifickú charakteristiku. Pohybovo boli na tom už v Rači veľmi dobre, pozitívne ohlasy sme mali aj po ich prechode do Slovana. Obaja boli na tom dobre rýchlostne, Mário už v detskom veku vynikal vo vytrvalosti. Vo svojich kategóriách patrili k najtalentovanejším, ale nikdy sme to s nimi príliš neriešili.“
Tajne dúfam, že aspoň jeden z nich si zahrá v najkvalitnejšej súťaži na svete“
Viete ešte odlíšiť pohľad otca od pohľadu manažéra?
„Dobrá otázka. Priznám sa, že mám neustále dosť náročný pohľad a veľakrát sa preto aj v rámci rodiny pohádame. Samozrejme, viem pochváliť, ale dokážem aj skritizovať, čo sa nie vždy stretne s dobrou odozvou. Primárne všetci chceme, aby boli chalani zdraví a aby ich to bavilo. To je najdôležitejšie. Zároveň sú v štádiu, keď si uvedomujem, že sa už nehrá o fazuľky. Každý jeden krok je mimoriadne dôležitý. Vtedy už nastupuje skôr pohľad manažéra a diskusia s našimi partnermi, aby sme urobili najlepšie rozhodnutia, respektíve čo najmenej chýb.“
Leo Sauer. (zdroj: TASR)
Spomenuli ste kritiku. Kto na ňu reaguje horšie, Mário alebo Leo?
„Na to je ľahká odpoveď. Keďže Leo je oveľa väčší introvert - hoci už aj on sa zmenil - tak jednoznačne Mário. On je extrovert, veľmi podobný typ ako ja. Nenechá si skákať po hlave a oveľa ťažšie prijíma kritiku. Nechá si poradiť, ale keď diskutujeme o futbale, rozhodne so mnou nie vždy súhlasí…“
Keď sa obzrieme do minulosti, bol odchod zo Slovana do Žiliny – chlapci mali 11 a 13 rokov - najdôležitejšie rozhodnutie? Ako sa s odstupom času pozeráte na tento krok?
„Bol to významný míľnik v spôsobe fungovania našej rodiny. Pritom ani v tom období sme ešte doma nehovorili o možnosti, že z chalanov budú vrcholoví futbalisti. Vyrastali sme v Rači, na prvý nábor sme išli prirodzene tam. Boli sme radi, že športujú a sú v dobrom kolektíve. Neskôr prišiel záujem zo Slovana, kam prestúpili. Po diskusii s viacerými ľuďmi z futbalového prostredia sme sa v rodine rozhodli, že jedno z najlepších rozhodnutí bude presun do Žiliny. Nehovorím, že v Žiline funguje všetko stopercentne, ale z pohľadu rozvoja mládeže je to špička na Slovensku. O tom som dodnes presvedčený. Keď sa ktokoľvek pýta aj chalanov na zmenu na trase Slovan - Žilina, zdôrazňujú, že to nikdy neľutovali.“
V tom čase to muselo byť náročné nielen pre chlapcov, ktorí odišli 200 kilometrov od domova, ale aj pre rodičov…
„Nebolo to jednoduché. V relatívne krátkom čase sme sa však doma uzniesli, že to bude najlepšia cesta. Nebolo to okamžité rozhodnutie, ale v podstate bolo spontánne. Ľudia, ktorí v chalanoch videli potenciál, nás podporili. Keď už boli v žilinskej akadémii, boli sme s manželkou veľmi radi, že sú spokojní a darí sa im. Veľakrát sme si však aj uvedomili, že ich sny stať sa profesionálnymi futbalistami sú často na úkor spoločne strávených chvíľ v rámci rodiny, ako to má väčšina „bežných“ ľudí. Tešíme sa však z ich úspechov a z lásky k športu.“
Po štyroch rokov šiel Leo zo Žiliny do Holandska a vidíme, ako mu to prospelo. Mal podobnú možnosť aj Mário? Nehovoríte si niekedy, kde by bol, keby sa vydal podobnou cestou ako mladší brat?
„Na to mám pomerne presnú odpoveď. Keď hral mládežnícku Ligu majstrov za MŠK, zaregistrovali sme veľký záujem zo strany zahraničných klubov. On však bol presvedčený, že chce zostať v Žiline. Už ako 16-ročný mal prvú profesionálnu zmluvu s MŠK.
Mário si jednoducho zvolil „žilinskú cestu“, keď najtalentovanejší hráči odchádzajú do zahraničia vo veku 20-21 rokov. Uvedomuje si, že musí vynikať v slovenskej lige a až potom bude mať možnosť ísť von. Nehovorím, že táto cesta bola vždy iba pozitívna. Je to ako v živote - sú vzostupy aj pády. Myslím si však, že sa jeho rozhodnutie napokon ukázalo ako dobré. Keď vidí cestu Lea, ktorý si tiež prešiel úskaliami a musel čakať na šancu, vie, že v zahraničí rozhodne nie je nič ľahké.
Tých pohľadov je vždy viacero, záleží na uhle… Jednoducho, Mário si zvolil túto cestu a my ho v nej maximálne podporujeme. Azda jediná vec, ktorá Mária ako veľkého srdciara trápi je, že on hrá v Žiline a celkovo na Slovensku pred tisíckou fanúšikov, zatiaľ čo Leo nastupuje pred 30-tisícovou kulisou. Každý športovec chce zažiť atmosféru veľkých zápasov a až fanatického publika.“
Sauerovci počas vlaňajšieho Eura v Nemecku, kde si Leo zahral v jednom stretnutí. (zdroj: Archív Júliusa Sauera)
Ako mu môže Máriovi pomôcť aktuálna vydarená sezóna, prípadne výkony na domácom Eure dvadsaťjednotkárov?
„Predovšetkým šampionát bude pre všetkých chlapcov, nielen Sauerovcov, obrovská príležitosť. Na tento turnaj chodí množstvo skautov z celého sveta. Na seniorskom Eure je už väčšina hráčov dobre zmapovaná a zazmluvnená, ale v tejto kategórii sú mnohí ešte medzinárodne neobjavení. Skauti ich síce poznajú z líg, ale potrebujú vidieť, ako budú reagovať na najvyššej medzinárodnej úrovni. Keď hráte kvalitne v lige a potom vám vyjdú aj zápasy na Eure proti silným tímom ako Španielsko či Taliansko, môže to veľa znamenať. Pre všetkých to môže byť obrovský odrazový mostík.“
Nastal pre Mária čas posunúť sa ďalej?
„Veľmi intenzívne rokujeme s konkrétnymi klubmi, ktoré sa oňho zaujímajú. Bavili sme sa otvorene aj s majiteľom MŠK Jozefom Antošíkom a zhodli sme sa, že nastal ideálny čas na to, aby si Mário vyskúšal aj náročnejšie prostredie a posunul sa na vyššiu úroveň.“
Bavíme sa v jeho prípade o záujemcovi či záujemcoch z Top 5 európskych súťaží?
„Áno, sú konkrétni záujemcovia aj z týchto líg.“
V takom prípade by sa dokonca „prehupol“ cez mladšieho brata. Pritom Leo prežíva fantastickú sezónu v NAC Breda, so siedmimi gólmi je najlepší strelec mužstva v Eredivisie. Ako sa dá jeho aktuálna forma zúročiť v zmysle ďalšieho rozvoja?
„Vlani v lete sme museli urobiť náročné rozhodnutie. Feyenoord ho nechcel pustiť, udržať si ho chcel aj tréner Priske. Povedal mu, že v tréningoch je fantastický a šancu dostane. My sme však zdôrazňovali, že Leo potrebuje predovšetkým hrať. Ak by nastúpil raz za mesiac, nebolo by to dobré riešenie preňho a ani pre klub.
Po intenzívnych rozhovoroch sme napokon boli radi, že sme našli spoločnú reč a Leo šiel na hosťovanie v rámci Holandska. To bola jediná podmienka, ktorú mal Feyenoord: aby hosťovanie bolo v Holandsku, kde budú môcť sledovať jeho rozvoj. Pritom sme mali reálnych záujemcov z viacerých krajín. Napokon sa najviac na Lea pýtala Breda, nováčik Eredivisie. Dnes už vieme, že sme urobili najlepšie rozhodnutie.
Leo zostal žiť v Rotterdame, do Bredy denne dochádza, keďže je to blízko. Vedenie NAC malo o Lea obrovský záujem, na prvú schôdzku prišlo šesť zástupcov klubu. Škoda, že sa na poslednom tréningu vo Feyenoorde pred odchodom na hosťovanie mierne zranil. Rozbeh v novom klube bol preto pomalší, naskočil až do tretieho zápasu, aj to ako náhradník.
Vnímam však jeho obrovský rozvoj, každým zápasom futbalovo rastie. Zástupcovia Feyenoordu a Bredy na spoločných rokovaniach tiež tvrdia, že sa posunul nielen futbalovo, ale aj ľudsky. Z dieťaťa sa stal dospelý chlap. Zmena je naozaj enormná. Je to už muž, ktorý má vlastný názor. Vie si povedať svoje. Okrem toho, že futbalovo hráva skoro stále, je oveľa väčšia osobnosť. Keď ho porovnám s augustom minulého roka, je teraz úplne inde.“
Vráti sa v lete do Feyenoordu, alebo je možná zmena dresu?
„Na to nemám jednoznačnú odpoveď. Z jednoduchého dôvodu: je to futbal, veci sa dokážu zmeniť v priebehu jednej hodiny či dňa. S Leom sme teraz boli dlhšie spolu a veľa sme sa bavili o jeho najbližších plánoch a snoch. S Feyenoordom naozaj často a intenzívne hovoríme, takže môžem povedať, že oni na 99,9 percenta chcú, aby bol od budúcej sezóny člen užšieho kádra mužstva, s dostatočnou minutážou.
Na druhej strane, sú tu kluby z veľmi zaujímavých líg, ktoré sa naňho pýtajú. Aj preto neviem, čo sa stane. Feyenoord ho určite bude chcieť vidieť v príprave a potom uvidíme. Záleží aj na tom, či jeho priamy konkurent Paixao, kandidát na najdrahší prestup z Holandska, odíde alebo nie. Ja si však myslím, že sa Leo stane pevnou súčasťou základnej zostavy Feyenoordu.“
Vzácna fotografia s Arnem Slotom, trénerom čerstvého anglického ligového šampióna FC Liverpool. (zdroj: Archív Júliusa Sauera)
Kde ich oboch vidíte o pár rokov?
„Tajne dúfam, že aspoň jeden z nich si zahrá v najkvalitnejšej súťaži na svete, v anglickej Premier League, v niektorom z kvalitných tímov. Neberiem to ako utópiu, naozaj verím, že je to možné. Na klubovej úrovni sa už viac dosiahnuť nedá. Na reprezentačnej úrovni si azda raz obaja zahrajú spolu v A-mužstve Slovenska.“
Na odľahčenie: ako veľmi stúpla na cene po víkende vaša spoločná fotka s Arnem Slotom?
„(Smiech) Som rád, že poznám človeka, ktorý vyhral Premier League. Aj keď poznám je v úvodzovkách, keďže sme síce na oslavách Feyenoordu aj chvíľu debatovali, ale takých ľudí je asi milión. Je to však príjemný pocit, že bývalý tréner Lea, s ktorým mal navyše dobrý vzťah, prišiel do najlepšej ligy sveta a hneď ju aj dobyl. O to viac som presvedčený, že sa to aj chalanom môže podariť.
Keď sa dokáže Leo presadiť vo Feyenoorde, ale aj Mário ak uspeje v zahraničí, potom to už nebude až tak vzdialené. Samozrejme, treba stále dávať sto percent a mať na seba extrémne nároky, ale skutočne verím, že sa môžu dostať do Premier League. Minimálne Leo to má teraz dobre rozohrané, keďže v Liverpoole je tréner, ktorý ho dobre pozná…“
