Patril medzi srdciarov, bol kapitánom Olomouca, srdcovkou sa stala Trnava. Po kariére si musel urobiť vodičák na traktor

Kde hral, tam odovzdával všetko. Mareka Kaščáka takto poznajú v olomouckých kluboch HFK i Sigma, ale aj v Trenčíne či Trnave. Na trávniku zas stále fungoval spoľahlivý futbalista na poste defenzívneho stredopoliara. S dobrým čítaním a citom pre pozičnú hru, ako aj spoľahlivú prihrávku.

Hral v európskych pohároch, dostal sa do reprezentácie. Pritom, do jeho pätnástich rokov nebolo isté, že bude hrať futbal.

„Prím hral u mňa hokej. Samozrejme, hral som aj futbal, v bardejovskom BSC v dvanástke, trinástke atď., ale dominantnejší bol hokej. Bol som dokonca najlepší strelec tímu. Potom muži Bardejova postúpili do najvyššej súťaže. V meste sme nemali krytú halu, pokiaľ ide o hokej. Tieto dve veci rozhodli. Futbalový boom, ktorý chytil Bardejov, stiahol aj mňa.“

Hokejové vlohy mu však ostali. „Keď som hral v trnavskom Spartaku, chodili sme s Mirom Karhanom hrávať hokej. Každú nedeľu od ôsmej do desiatej, od novembra až dokedy sa dalo. Povolené sme to nemali, takže s tým bolo späté isté riziko. Keby som sa zranil, asi by to bol problém.“

Súvisiaci článok

Všetci ho mali radi, bol skromný a poctivý chalan. Futbalovým turnajom si uctili pamiatku bývalého hráča Trnavy

Čítajte viac

Prišli po brata, vzali jeho

Hendikep z toho, že iní hrali naplno futbal, nepociťoval. „Myslím si, že pohybovo som bol na tom dobre. V podstate sme športovali od rána do večera. Neboli sme generácia mobilov. Hokej a futbal som hral súťažne, okrem toho som hrával tenis, basketbal, ba aj bejzbal. Keď čítam, ako vám dáva ten ktorý šport nejakú inú koordináciu, tak toto všetko som mal z ulice.“

Tak, ako bardejovský futbal zažil boom, tak prišiel aj útlm. Bardejov vypadol do druhej ligy. „Asi dvaja – traja z dorastu sme išli do áčka. Trénovali sme s ním. V sobotu som hral za mužov druhú ligu. Neboli hráči, situácia sa výrazne zmenila. Šancu dostávali odchovanci, ktorí hrali takmer zadarmo. Takže som v sobotu hral za mužov a v nedeľu za dorast.“

Aj proti bratovi

V rámci vojenčiny sa ocitol v Banskej Bystrici. „Tá vtedy hrala v druhej lige, bolo to za trénera Jánoša. Vojenčina mi trvala deväť mesiacov. Bolo to fajn, hoci som toho veľa nenahral. Nakoniec som hral aj za béčko Dukly. Káder bol kvalitný, boli v ňom Stano Velický, Jaro Kentoš, Michal Kamenský, Ivan Bartoš… Mal som osemnásť rokov, bola to dobrá skúsenosť. Potom nasledoval na chvíľočku návrat do Bardejova, ten hral vtedy už tretiu ligu.“

Potom prišiel zahraničný angažmán v HFK Olomouc, v ktorom bol Marek Kaščák do roku 2005. „Chceli môjho brata Rasťa, dohodli sa s ním, ale videli ma v zápase, a tak chceli aj mňa. Potom som išiel na vojenčinu, ale rok po nej som predsa išiel do HFK.“

S bratom bol nielen spoluhráč, ale aj súper. „On išiel z HFK do Rimavskej Soboty. Ja do Sigmy Olomouc a z nej na polročné hosťovanie do Trenčína. V tej sezóne, keď sa hrala prelínačka medzi štyrmi druholigistami a štyrmi prvoligistami, sme nastúpili proti sebe. S Trenčínom sme sa zachránili v poslednom kole prelínačky.“

Marek Kaščák (vpravo) v drese Trnavy v súboji so, žiaľ, už nebohým Jurajom Halenárom. (zdroj: TASR - Lukáš Grinaj)

Výprask Aberdeenu

V Sigme Olomouc to dotiahol až na kapitána. „Boli to skvelé časy. Darilo sa nám v lige, darilo sa mne osobne, čoho odrazom bola kapitánska páska. Dostali sme sa do Európskej ligy, hrali sme proti Aberdeenu a Evertonu.“

Aberdeen bol štvornásobný majster Škótska a víťaz Pohára víťazov pohárov z roku 1983. Po žrebe pozeral na Olomouc zvrchu. „Vonku sme na krásnom štadióne a pred peknou návštevou vyhrali 5:1, doma 3:0.“ V druhom zápase strelil Marek Kaščák gól z penalty. „Poslal ma na ňu tréner Psotka, aby som konečne aj ja strelil gól,“ spomína bývalý výborný defenzívny stredopoliar.

Nasledovali zápasy proti Evertonu. Anglický tím s Howardom v bráne, Bainesom, P. Nevilleom, Rodwellom, Felainim, Sahom, Yobom či Pienaarom v zostave už bol nad sily Hanákov, v Liverpoole prehrali 0:4, doma sa ale s Pohárom UEFA rozlúčili so cťou a remizovali 1:1. „Bolo to krásne, Európa je predsa o niečom inom. Celkovo to je asi moja najkrajšia spomienka z Olomouca spolu s tretím miestom v lige.“

Neprestúpiš...

Futbalový život prináša aj kus smoly. Marek Kaščák ju zažil pri dvoch „takmer prestupoch“. Chcel ho bohatý klub z Azerbajdžanu Neftči Baku. Vyrazil za ním do Turecka a keďže mal informáciu, že už ide absolvovať len zdravotné testy a podpísať zmluvu, cestoval len v teniskách. Bez kopačiek.

Azeri však začali vymýšľať, vraj má zostať štyri dni a odohrať zápas. Kopačky vraj kúpia. Na to však nemal súhlas od Sigmy a musel sa vrátiť. Potom ho chcel ukrajinský Volyň Luck. Za tým letel i s Michalom Hubníkom do Turecka. Podpísali zmluvy, trénovali s klubom päť dní a potom im Ukrajinci povedali, že ich „vracajú späť“.

Zmluvy boli podpísané v Turecku a neboli nikde zaregistrované… Chcel ho nemecký Koblenz. Opäť bola takmer ruka v rukáve, ale prišlo k zmene trénera a nový už mal iné plány.

Súvisiaci článok

Bol maličký a tenký, no dotiahol to až do slávnych klubov. V detstve presviedčal spolužiakov, že si zahrá v Bundeslige

Čítajte viac

Srdcovkou Trnava

Potom prišla Trnava. Najprv vo forme hosťovania, potom na transfer. „Pre mňa Trnava bola a je srdcovkou. Bolo to najkrajšie obdobie mojej kariéry. Doteraz na ňu spomínam rád a rád sa do Trnavy vraciam. Mám tam veľa priateľov.“

Úplne najkrajšia spomienka? „Posledná penalta v rozstrele proti Levski Sofia. To bolo niečo úžasné, tá reakcia plného štadióna. Zimomriavky mám aj teraz. Ale celkovo rád spomínam na všetko zo štyroch rokov v Spartaku. Na spoluhráčov, ľudí, fanúšikov. Trnava je futbalové prostredie, ktoré vás pohltí.“

Trnave dopomohol nielen k peknej jazde v európskych pohároch, ale následne aj k záchrane v lige. V jednom z kľúčových súbojov proti Tatranu Prešov pritom po centri Schranza skóroval hlavičkou víťazný gól. Spoluhráči si ho doberali, vraj Kaščák a gólová hlavička, to je neuveriteľná kombinácia.

„Som rád, ako klub funguje teraz. Myslím si, že sa profesionálne výrazne posunul. Ja sa nesťažujem, nehovorím nič proti Vladovi Poórovi alebo ostatným, lebo to malo čaro a kúzlo.“

Marek Kaščák (vpravo) spolu s inštruktorom autoškoly, v ktorej získal vodičák na traktor. (zdroj: archív M. Kaščáka)

Zasľúbené Rakúsko

Výborné výkony v Trnave sa prejavili aj na reprezentačnej pozvánke. Skončila jedným zápasom proti Dánsku. „Možno toho mohlo byť viac, ale ja som rád aj za ten jeden štart. Na druhej strane, kto to má? Koľkým výborným futbalistom sa nepodarí hrať za reprezentačné mužstvo?,“ hovorí 43-ročný Marek Kaščák.

Po Trnave nasledovalo Brno, v ktorom ho dvakrát postihlo zranenie. Nasledoval presun do Rakúska a už aj mixovanie futbalu v nižších súťažiach a civilných zamestnaní.

„Zaradil som sa už bežného života. Stalo sa to v rokoch 2015 – 2016, odvtedy žijem v Rakúsku. Momentálne som asi šesť rokov vo Pfaffstättene. Som tu veľmi spokojný. Štyri roky som trénoval mužov, teraz mám na starosti deti. Mám futbalovú školu, pod palcom mám tím U12. Raz za rok tu robím futbalový kemp. Od januára som aj správca ihriska. Pracoval som aj ako zavlažovací technik pre záhrady a ihriská. Dostal som však z Pfaffstättenu ponuku, aby som sa stal zamestnancom obce, takže tieto veci mám na starosti tu. Takže aj tu sa starám o zavlažovanie, na starosti mám aj robotickú sekačku, servis okolo nej.“

Vodičák bez problémov

Stretli sme ho v Trnave, keď si pred niekoľkými týždňami robil vodičák na traktor. „To bola jediná podmienka pre prácu zamestnanca obce. Musel som si ho urobiť, aj kvôli zimnej údržbe, aj kvôli letným prácam. Takže budem jazdiť na traktore. Či bol vodičák problém? Nie. Samozrejme, oproti vodičáku – béčku, ktorý mám 24 rokov, tam boli nejaké nové veci. Ale zvládol som to na prvýkrát a bez problémov,“ dodal Marek Kaščák.