Vratislav Greško je ambasádor majstrovstiev Európy do 21 rokov na Slovensku. (zdroj: Šport JANO KOLLER)
Tajovské futbalové ihrisko má svoje čaro v tom, že je zasadené v lesnom prostredí dediny slávnych osobností (Jozef Gregor Tajovský a Jozef Murgaš).
Vratislav Greško to mal z rodičovského domu na polievaný trávnik z horskej bystriny na skok. Bývalý slovenský reprezentant a hráč slávnych klubov v Nemecku, Taliansku i Anglicku patril do generácie, ktorú to ťahalo na trávnik a za futbalovou loptou úplne prirodzene. Nebolo ich treba vyháňať od počítačov a brať z rúk mobilné telefóny.
„Keď som bol malý, na každej dedine sa hral futbal. Každý z chlapcov, ktorí sa dostanú do vrcholového futbalu, by si mal pamätať, kto bol jeho prvý tréner. Lebo to je dôležité. Každý z nás má nejakého svojho Júliusa Žilu. Výborného mládežníckeho trénera. On ma objavil v žiackom tíme Tajova.
Odhalil aj talent Petra Babniča, s ktorým sme prešli dlhú spoločnú cestu na klubovej scéne i v reprezentácii. Keďže bol Július Žila z menšieho z banskobystrických klubov, z Partizána, bol odkázaný hľadať hráčov po okolitých dedinách. Oslovil mojich rodičov. Bol som piatak na škole v Podlaviciach. Môj otec Miroslav ma povzbudil, aby som to skúsil a mne nebolo treba dvakrát hovoriť,“ smial sa čoskoro 48-ročný Greško.
Bol maličký
Vratislav Greško, čo môžete vidieť aj na televíznej obrazovke, kde vystupuje ako spolukomentátor a aj v úlohe ambasádora ME do 21 rokov na Slovensku, stále nosí pod sakom štíhlu figúru.
„Bol som maličký a tenký, decelerizovaný, čiže so spomaleným rastom. Tréner Žila však videl dobrú techniku s loptou v mojej ľavej nohe a kondíciu, ktorú som rýchlo naberal. Upútal som ho aj zanietenosťou. Nemal to však so mnou jednoduché, veď žiaden tréner to so mnou nemal.
Mal som to šťastie, že v dôležitých fázach mojej kariéry na mňa vždy zasvietilo šťastné slnko. Začalo sa to Žilom a potom prišiel Peter Benedik v mladšom doraste Dukly. Podľa mňa legendárny tréner, ktorých je teraz v našom mládežníckom futbale veľmi málo. Mne jeho náročnosť vyhovovala,“ pokračoval Greško.
„Ja som mal odjakživa v sebe vášeň k športu, čo ženie dieťa vpred. Nemusí to byť len futbal. Neprekážali mi ani náročné podmienky na prípravu. Celú zimu tréning na škvarových ihriskách. Ale boli aj sviatky. To, keď vybavil Benedik pre dorast Dukly zájazd na turnaj v Nemecku. Keď nám oznámil, že si zahráme proti Tottenhamu Hotspur, ani sme nespali.“
Telocvikárovo švihadielko
Dnešní rodičia by nasledujúce riadky asi nemali čítať. Greško spomína, že telocvikár na základke v Podlaviciach mal na hodinách švihadielko. Keď sa niekto ulieval, švihalo.
„Keď niekto neposlúchal, samozrejme. Na hodinách bola vojenská disciplína. Samozrejme, robili sme všetky športy. Futbal však u mňa vyhrával. Prestúpil som do športovej triedy na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici. Využívali sme podmienky armádnej Dukly na tréning. Ja som si v ňom aj sám pridával. Na kondičku boli schody v športovej hale… Dril individuálnej techniky s loptou s pánom Nociarom. Hrávali sme spolu ako partia dlhé roky. Do konca dorasteneckej kariéry a bez prehry sme získali unikátny titul v staršom doraste. V súčasnosti sa snažia posielať šestnásť či sedemnásťročných rýchlo, rýchlo do mužov,“ poznamenal Greško.
Na Kocianovo odporúčanie
Zaujímavé, že Greško sa neuplatnil v seniorskej Dukle. Prečo?
„Ján Kocian s Milanom Nemcom sa ako tréneri A-mužstva prišli pozrieť na zápas nášho ,béčka’. Kocian ma vytiahol do ,áčka’. Ale o tri mesiace ho odvolali. Prestalo ma to baviť v Dukle. Poprosil som ho, či by mi nevedel pomôcť z marazmu. Ponúkol ma do vtedajšej Artmedie Bratislava, ale tam ľaváka nepotrebovali.
Tréner Interu Jozef Bubenko ma vzal, keď si zistil referencie od Kociana a Benedika. Bubenko bral do Interu mačku vo vreci, o ktorej vedel pramálo. Hrával som, aj ma striedal, ale videl, že sa dá so mnou robiť. Prešli ani nie dva roky a prišla ponuka z Leverkusenu. Bayer ma nechal sledovať osem mesiacov,“ hovoril Vratislav, ktorý má na konte angažmány vo vychytených kluboch, v Leverkusene, Interi Miláno, Parme, Blackburne i Norimbergu.
Reprezentácie Lichtenštajnska a Slovenska nastúpili 17. augusta 2005 na zápas 3. skupiny kvalifikácie futbalových MS 2006 na štadióne Rheinpark vo Vaduze. Na snímke Vratislav Greško (vľavo) hlavičkuje cez brániaceho Josefa Vogta z Lichtenštajnska. FOTO TASR - Pavel Neubauer (zdroj: Pavel Neubauer)
Nasledoval prestup do bundesligy a už mohol hovoriť, že sa mu splnilo to, čo vravel spolužiakom v škole: „Raz si zahrám v nemeckej bundeslige.“ Greškov debut v drese Leverkusenu za trénera Christopha Dauma prišiel v júli 1999.
Jeho trénerská skúsenosť
Trénoval mládež v Banskej Bystrici i Podbrezovej.
„Drvivá väčšina chlapcov, ktorí chcú niečo vo futbale dosiahnuť, sa v súčasnosti uberá cestou Cristiana Ronalda. Práca, disciplína, životospráva. Je ťažké presadiť sa teraz i vtedy. Veľa ovplyvňuje záujem rodičov. Chce to investovať voľný čas do detí. Ibaže rodičovské ambície nesmú predbehnúť tie u ich ratolestí. To sa potom zle skončí.
O mne sa traduje, že mám veľké nároky na seba a relatívne vysoké aj na druhých. Či už ako tréner, ale aj ako rodič. Syn Samuel to má náročné. Má osemnásť, je v druholigovom Pohroní. Absolvoval rôzne futbalové stáže, čo je dobré, keď sa dieťa takto učí v kolektíve, v ktorom robia to, čo ho baví. Samo bol dvakrát na kempe u trénera futsalovej reprezentácie pána Berkyho v Lučenci. Dvakrát na kempe Juventusu, keď mal dvanásť a trinásť. Týždeň aj v Leverkusene. Samo síce ešte nebol v reprezentácii, ale verím, že je to len otázka času.“
Má aj iný biznis
Greško má v rukách okrem futbalu aj iný biznis. Podniká. Je majiteľ objektu v Tajove, v ktorom sídli Divadlo u Greškov, nádherne zrekonštruované za peniaze, ktoré zarobil v kariére. Má tam aj predajňu potravín a krčmu. Greško hostí vo svojom divadle úspešné predstavenia v podaní najznámejších hercov. Sám Vraťo ich uvádza v nabitej sále.
„To je hobby, ktorému sa však treba tiež poctivo venovať. Uvidíme, čo bude po týchto majstrovstvách Európy do 21 rokov. Pracujem pre Slovenský futbalový zväz, mám množstvo marketingových a mediálnych termínov. Zatiaľ mi neumožnili študovať UEFA Pro licenciu. Mám najvyššiu mládežnícku licenciu. Počkám. Na úkor vlastných ambícií investujem čas a peniaze do syna a dcéry, ktorá je tanečníčka. Myšlienky si triedim behom medzi medveďmi v terénoch nad Banskou Bystricou. Mám za sebou dva polmaratóny a pred sebou júlový 42-kilometrový bežecký trial v Turci. Šiesty. To je môj strop.“
Naozaj veľa zaujímavého a podnetného.
