V sobotu sa v Modranke pri Trnave spomínalo na výborného futbalistu, na chlapa s veľkým srdcom, ochotného vždy pomôcť. Jaroslav Mačák prehral v septembri svoj boj so zákernou chorobou. Mal päťdesiat rokov.
Jaroslav Mačák s futbalom začínal v obci Ľubica, krásne roky strávil v Spartaku Trnava, kde mu pre jeho neúnavnú aktivitu na ihrisku hovorili „motorová myš“, neskôr pôsobil v Nemecku a Rakúsku.
Po návrate domov spolu s Andrejom Rakickým priviedol v Modranke mužský futbal k životu. Zároveň sa v tomto klube venoval mládeži – vychovával nádejných hráčov od prípravky, ktorých učil futbalovú abecedu a zároveň vštepoval lásku k športu a slušný prístup.
Na memoriáli Jarka Mačáka sa predstavili starí páni Spartaka a Modranky, prvé tímy Modranky a Ľubice. Hralo sa a spomínalo...
Rodine odovzdali špeciálny dres
„Rodine Jarka Mačáka sme odovzdali špeciálny dres, ktorý pripomínal otvorenie City arény a zápas proti Ajaxu. U mňa je zapísaný ako slušný chlap a šikovný futbalista, s výbornou kondíciou,“ prezradil dlhoročný hráč Spartaka Vladimír Ekhardt.
„Proti Jarkovi som odohral za Tatran Prešov veľa zápasov, potom sme sa stretli v Trnave. Výborný človek a futbalista, na ktorého často myslím,“ povedal bývalý hráč Nitry, Prešova a Trnavy Andrej Filip.
„Mal som tú česť byť v kabíne s Mačákom. Bol to skromný a poctivý chalan, výborný futbalista, ktoré mali všetci radi a obľúbili si ho diváci. Vždy priamy a slušný. Nikdy nebol v prvej línii, keď sme si išli niekam sadnúť, ale na ihrisku sme sa mohli vždy o neho oprieť. Mimo ihriska dokázal vždy pomôcť,“ pridal bývalý trnavský brankár Marián Černý.
Bolo to dojímavé, neskrývala vdova
„Jarko bol výborný brat. Dopĺňali sme sa a podporovali navzájom. Mám množstvo rôznych zážitkov. Podpísal som za neho prestupové lístky do Popradu, a keď sa dostal do Spartaka, nebolo šťastnejšie chlapa. Chodievali sme na každý zápas do Trnavy. Verte, cítili sme obrovskú hrdosť, keď diváci skandovali jeho meno, žiarili šťastím, keď strelil gól. Posledné mesiace a týždne jeho života boli nesmierne zložité. Všetko ho už bolelo a čoraz ťažšie komunikoval...,“ otvoril svoje vnútro Dušan Mačák, brat Jaroslava.
„Je príjemné, že Modranka pripravila spomienkový turnaj na neho a všetkým, ktorí sa o to pričinili, patrí od nás úprimné poďakovanie,“ dodal.
Na jeho slová nadviazala aj vdova Danka Mačáková. „Futbalový klub v Modranke pripravil krásnu akciu. Bolo to dojímavé. Veľmi si to vážime. Keď som sedela počas zápasov na tribúne, vynorili sa mi mnohé spoločné chvíle s Jarkom.“
Zimomriavky po tele
Bodku za vydarenou akciou dal Milan Guniš, bývalý hráč Modranky a jeden z organizátorov memoriálu.
„Mal som až zimomriavky po tele, ako sa celá akcia pripravila a uskutočnila. Na ihrisku prebehlo všetko tak, ako by si Jarko želal. Slušne, férovo, bez zranení, s peknými akciami a gólmi. Hovorili sme, že ďalší Memoriál Jarka Mačáka by sa mohol uskutočnil v Ľubici, kde futbalovo vyrastal,“ poznamenal Guniš.
Spomienkový turnaj vyhrali starí páni Spartaka, ktorý vo finále po jedenástkovom rozstrele zdolali ŠK Modranka. Tretí bol Tatran Ľubica a štvrté miesto patrilo starým pánom Modranky.
Poradie však dôležité nebolo, zvíťazila spoločná myšlienka a uctenie si pamiatky Jarka Mačáka.
