Realita je celkom iná než sme (kedysi) snívali (komentár)

V trojčlennej D-skupine, v konkurencii Ukrajiny a Švajčiarska, skončili Slováci poslední. Je to neúspech, ale nie (športová) tragédia.

Kedysi, tak päť i viac rokov nazad, ľudia, ktorí majú radi slovenský mužský basketbal a pozorne ho sledujú, upínali nádeje ku kvalifikácii ME 2025.

Bez opôr nebudú výsledky

Ideálny scenár? Opory budú v najlepšom veku, vyzreté, medzinárodne preverené a ak vzorne zabojujú a Boh dá (či osud dopraje), možno sa Slovensko konečne premiérovo objaví na vrcholnom medzinárodnom podujatí.

Realita? Slovensko si v kvalifikácii zahralo proti Španielsku, Belgicku a Lotyšsku. Kvalitní súperi, dobré skúsenosti. Ale bilancia 0-6. Ďalšie kroky neviedli na Eurobasket 2025 ale do druhej fázy predkvalifikácie MS 2027.

A v nej? Jednoznačný priebeh a cenné víťazstvo nad Švajčiarmi akoby skreslili realitu.

A tá je taká, že bez viacerých opôr nemôže reprezentácia ako tá naša, pomýšľať na veľké výsledky. A predsa ešte päť minút pred koncom posledného stretnutia proti Ukrajine bolo Slovensko reálne v hre o vytúžený postup! To všetko bez tradičných opôr ako Vladimír Brodziansky, Mário Ihring, Jakub Mokráň, či Michael Fusek...

Intenzita a herný prejav

Ak niekto bude hodnotiť letné účinkovanie reprezentácie pod novým koučom Oliverom Vidinom, nemôže ignorovať tento rozmer.

Nemôže ignorovať, svižný herný prejav, založený na vysokej intenzite, skvelé výkony Tima Malovca či Tomáša Pavelku, záblesky mladého Petra Kováčika, či príspevok ostatných reprezentantov.  

Na odbornej i laickej úrovni možno diskutovať o tom, ako sa dali riešiť niektoré situácie, kto mal zahrať lepšie, čo mohol či nemohol spraviť trénerský štáb inak, ale vždy zas a znovu treba uznať, že partia, ktorá tento rok reprezentovala Slovensko, spravila pre úspech, čo bolo momentálne v jej možnostiach.

A že to nestačilo? Realita.

Ak si ju priznáme, bez prílišnej skepsy na jednej či výhovoriek na druhej strane, je to základ, na ktorom sa dá stavať do ďalších rokov.