Košičanka Darka Šefčík s brazílskym zjazdovým lyžiarom Lucasom Pinheirom Braathenom. (zdroj: Archív Darky Šefčíkovej)
Pokiaľ ste už niekedy boli naživo priamo v dejisku pretekov Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní, je vysoká pravdepodobnosť, že ste na ňu niekde natrafili.
Darka Šefčík nie je pre fanúšikov Petry Vlhovej, ale aj lyžiarskych nadšencov spoza hraníc, neznáma tvár. Na prvý pohľad vás zaujme jej ľahko rebelský vzhľad, ale aj oranžovo zelená farba.
Oranžová reprezentuje slovenskú hviezdu, zelená zas brazílsku. Tridsaťsedemročná učiteľka z Košíc spravuje oficiálnu facebookovú skupinu fanúšikov Petry Vlhovej i fanklub Lucasa Pinheira Braathena.
Ak ju nazvete šéfkou fanklubu, na perách jej zahrá úsmev.
„Vždy sa pousmejem, keď ma niekto nazve šéfkou či prezidentkou. Stále si predstavím, ako by som prišla na preteky so stovkou bannerov či vlajok, ale nemala by som tam tie dve stovky rúk, čo by tie bannery a vlajky držali.
Nie nie, žiadna šéfka, súčasť milej komunity,“ opravuje nás veľká milovníčka lyžovania.
Zo žartu príjemné hobby
Zrejme by ste predpokladali, že fanklub brazílskeho lyžiara (ešte pred minulou sezónou nórskeho reprezentanta) povedie niekto z jeho krajiny. Veď aj fanklub Petry Vlhovej vedie Slovák Miroslav Ledecký. Ako sa teda Slovenka dostala k tejto „funkcii“?
„V podstate súhrou okolností a náhod. Zo začiatku to bol tak trochu nevinný žart o britských komentátoroch lyžovania, ktorí Brazíliu neustále spomínali ako Lucasovu možnosť po jeho odchode z nórskej reprezentácie pre jeho brazílsky pôvod.
S odstupom času musím povedať, že dnes je to projekt s mnohými zákutiami, príbehmi a hodnotami. Je to veľmi pekné a príjemné hobby, na ktoré začínam byť aj trochu hrdá.“
S kamarátom a šéfom nórskeho fanklubu Rakúšana Manuela Fellera Öyvindom Setnesom žartovali pri fotkách jeho amatérskeho slalomového tréningu, že by to mohol skúsiť ako profesionál za nejakú outsiderskú krajinu - trebárs za Brazíliu, keď bola vtedy taká „populárna“.
Darka Šefčík s Öyvindom Setnesom, kamarátom a šéfom nórskeho fanklubu rakúskeho lyžiara Manuela Fellera. (zdroj: Archív Darky Šefčíkovej)
Vzniklo z toho čierno-biele logo neexistujúceho fanklubu. Darka Šefčík sa žartík rozhodla dotiahnuť do konca. Spoločne s dcérou upravili logo do zelených farieb, pridali prvky ako Lucasov typický šál či nalakované nechty.
Nálepky s logom mala Darka Šefčík náhodou vo vrecku aj na jarnej rodinnej lyžiarskej dovolenke v Taliansku.
„No a koho sme tam nestretli? Samotného Lucasa. Na fľašu typického slovenského alkoholu som nalepila jednu z nálepiek a dala mu ju ako darček.
Bol veľmi milý a trošku podozrievavo sa ma opýtal na tú nálepku. O štyri dni neskôr oznámil, že sa vracia v brazílskych farbách. Öyvind mi hneď povedal, že by to bola premárnená príležitosť nezaložiť tento fanklub, keď už máme logo.
Nabádal ma, že to bude veľká zábava a nemýlil sa. Je to oveľa väčšie, než som si kedy myslela. Lucas prináša do športu skvelý príbeh a nádherné hodnoty.“
Za vlajkami sa idú potrhať
„Pracovná“ náplň Darky Šefčíkovej má dve roviny. Jedna sa odohráva vo virtuálnom svete, druhá v dejisku pretekov.
„Ťažko to zarámcovať, pretože ako fanklub rastie, menia sa jeho potreby,“ vysvetľuje.
„Na začiatku som len zisťovala, čo fanúšikom priniesť online, kým začne sezóna, aby sme potom silou komunity priniesli energiu na tribúny.“
Ľudia sa chytili na kombináciu žartíkov, postrihaných videí z predošlých sezón. Začali sa jej ozývať rôzne zoskupenia a iné fankluby a vzájomne si pomáhali.
„Ľudia sa radi hrajú, takže vytváram kvízy o Lucasovej kariére, nedávno sa zas jedna brazílska fanúšička ponúkla učiť ostatných základy portugalčiny online.
Okrem toho robíme grafiky, zdieľame informácie o pretekoch či štartovom čísle. Zdieľame relevantný obsah a zapájame Brazílčanov.“
Ak ste sledovali mužské preteky v uplynulom ročníku Svetového pohára, pri záberoch na divákov ste neprehliadli brazílske vlajky. Tie sú už povinnou výbavou rúk Darky Šefčíkovej v dejisku súťaží.
„Priamo na pretekoch je cieľ jednoduchý – užívať si to. Verím, že práve prirodzená emócia na tribúne je zábavná pre samotného fanúšika, zaujímavá pre kamery a teda aj sponzorov, a tiež podporujúca pre pretekára.
Do kariet nám hrá zaujímavá farba brazílskej vlajky. A tak som si dala za úlohu priniesť jej čo najviac a podeliť sa o vlajočky či nálepky s fanúšikmi.“
Niekedy sa idú o ne doslova potrhať.
„Funguje to, niekedy až veľmi. V Slovinsku za mnou preskakovali fanúšikovia z vedľajšej tribúny, aby ich získali.
Nie kvôli mne, kvôli Lucasovi. Darmo, ten chalan je veľký fenomén.“
Pinheirov effekt
Lyžiarsku vášeň, ktorú Darka Šefčík vkladá do fanklubu registruje aj jeho hlavný hrdina.
„Zaujíma sa. Fanúšikov stále spomína v médiách, veľmi si váži každú podporu. Vždy, keď má možnosť, sa ochotne fanúšikom na pretekoch povenuje, pofotí sa s nimi, podpíše sa.
Fanklub sleduje na instagrame a občas nám niečo napíše či osrdiečkuje. Na kávu spolu síce nechodíme, ale eviduje ma a daroval mi aj štartovné číslo.
Dokonca nás po minulej sezóne spomínal na tlačovej konferencii Brazílskej lyžiarskej federácie, čo ma veľmi príjemne prekvapilo.
Vo fanklube máme i členov jeho rodiny a priateľov, myslím, že si to celkom užívajú. Máme naozaj pozitívnu spätnú väzbu.“
Lucas Pinheiro Braathen je svojim lyžiarskym umením, ale najmä temperamentným a emotívnym prejavom lákadlom pre fanúšikov a televízne kamery. Zostáva 25-ročný rodák z Osla rovnaký, aj v zákulisí?
„Mala som možnosť sa s ním párkrát chvíľku rozprávať pri rôznych príležitostiach a vždy bol presne taký, akého ho vidíte v televízii: otvorený, úprimný, zábavný, usmievavý a milý.
Ale nie sme žiadni blízki priatelia, čiže naozaj si netrúfam hodnotiť jeho správanie sa či prejav v súkromnej sfére.
Veľmi zaujímavé na ňom ale je, ako silno dokáže vyžarovať emóciu. Jednak vie dostať masu ľudí do varu, keď je šťastný, ale vie aj lámať srdcia fanúšikov, keď je smutný. Je to veľmi zaujímavé sledovať.
A tiež sme si zadefinovali takzvaný ,Pinheirov efekt‘ – správanie sa fanúšikov po tom, ako ho stretnú. Sledujem úplné spektrum reakcií od plaču cez objímanie sa, vrieskanie, úsmevy, smiech, nadnesenosť či triašku.
Pripomína mi to slávne zábery fanúšičiek z éry Beatlesmánie. Akurát toto je v zimnom prevedení a s rozdielom, že tu nejde len o dievčatá v tínedžerskom veku.“
Chodia za ním aj Brazílčania
V niektorých fankluboch sa platí členské a majú preukazy. Nič z toho vo fanklube Petry Vlhovej či Lucasa Pinheira Braathena nenájdete.
„Možno by som mala vysvetliť, aký je rozdiel medzi fanúšikom a členom fanklubu. Pre Lucasa podľa mňa žiaden. Sú to ľudia, ktorí mu fandia, nosia mu darčeky, chcú fotky, podpisy, tešia sa z neho, fandia jeho príbehu, je im pozitívnym vzorom.
Z pohľadu fanúšikov je rozdiel v tom, že fanklub je akési pomyselné zázemie fanúšika, komunita, skupina s podobnými záujmami, do ktorej sa môže, ale aj nemusí zapojiť.
Ľudia majú prirodzene potrebu niekam patriť, s niečím sa stotožňovať. Pre niektorých fanúšikov je práve toto tým bezpečným miestom.
Tu sa cítia prijatí, začlenení, cítia sa súčasťou niečoho, chcú komunite s niečím pomôcť, niečím prispieť.
Keď sme o brazílskom fanklube pred rokom a pol iba žartovali, netušila som, že raz to bude mať takúto skutočnú hodnotu a veľmi ma teší, že to nie je samoúčelné.“
Keď v dave divákov zbadáte brazílske vlajky, nemusí to hneď znamenať, že na pretekoch je presne toľko Brazílčanov.
„Lucas má veľmi veľa fanúšikov. Vidieť to podľa davu na jednotlivých pretekoch, ale aj podľa reakcií na sociálnych sieťach. Čo sa týka Brazílčanov, sú asi všade vo svete.
Na každých pretekoch, na ktorých som bola, sa pri mne pristavil niekto z Brazílie alebo ma kontaktoval ešte pred podujatím.
Keďže nosím brazílsku a fanklubovú vlajku na dlhej teleskopickej tyči, kto sa chce zapojiť, rýchlo nás nájde. A oni chcú, aj keď o lyžovaní nemajú skoro žiadne vedomosti.
Kultúrna identita a spolupatričnosť je tam silnou črtou. Na februárovú olympiádu v Miláne/Cortine d’Ampezzo sa chystá aj brazílsky olympijský fanklub Chapolins Brasileiros.
Tešia sa, že ich hobby sa vďaka Lucasovi rozšíri aj o zimné hry. Ideme tam spolu s nimi.“
Nie je super-G ako super-G
V Brazílii vzhľadom na klímu a podnebie je lyžovanie exotika. Vďaka Braathenovi a s pomocou jeho fanklubu sa postupne učia rozumieť aj tomuto športu.
„Nechcem to generalizovať. Sú Brazílčania, ktorí žijú v krajinách, kde je lyžovanie súčasťou bežného života. Poznám aj niekoľkých lyžiarskych inštruktorov z Brazílie. Ale určite sme sa stretli s mnohými veľmi zaujímavými reakciami na tento šport.
Noví fanúšikovia sa ale radi pýtajú a je to celkom zábava. Napríklad odpovedám na to, či je v lyžovaní porota a hodnotí to ako napríklad pri krasokorčuľovaní, či pretekár získava body, keď atakuje bránky, či musí ísť každý rovnakou traťou alebo či je super-G niečo z oblasti erotiky...
Nečakala som, že budem raz fanúšikom vysvetľovať správny prejazd vlásenkou, ale to platí o mnohých veciach v tomto fanklube,“ priznáva s úsmevom Darka Šefčík.
Od februárového svetového šampionátu v Saalbachu majú v Brazílii kúpené vysielacie práva na lyžovanie. Komentujú ho komentátori extrémnych športov, pre ktorých je to novinka. Niektoré veci si overujú a nechajú vysvetliť práve od Darky Šefčíkovej.
„Sú veľmi milí. Flávio Ascanio sa primárne venuje skateboardingu a snouboardingu. Občas sa ma opýta na nejakú informáciu, dokonca ma požiadal o otázky od fanúšikov do veľkého rozhovoru s Lucasom v tamojšej televízii.“
Spolupráca funguje aj opačným smerom.
„On zas cez video radí mojej dcére so skateboardovaním. Na oplátku som mu zohnala podpiskarty Riša Turyho,“ prezrádza Darka Šefčík.
Hejteri len za klávesnicou
Brazílskych fanúšikov poznáme väčšinou z futbalových štadiónov a televíznych prenosov z tohto športu. Prezentujú sa ako veľmi temperamentní ľudia. Túto energiu po novom prenášajú na lyžiarske svahy.
„Na preteky prinášajú svoju kultúru v podobe spevu, tanca, jedla a zábavy. Lucas často spomína, ako mu na prvé preteky priniesli fanúšikovia Brigadeiro, teda brazílske čokoládové koláčiky. V skutočnosti doniesli 350 kusov a rozdávali sme ich na fanklubovom pochode.
Tento nápad vznikol z toho, že Mirko Ledecký nosí na preteky slaniny a klobásy a delí sa s davom.
Na iných pretekoch zas Brazílčania priniesli na tribúny Caipirinhu (tradičný brazílsky koktail, pozn. red.), ale aj veľa kadejakých rekvizít na fotky a fandenie.
Sú hlasní, tancujú, povzbudzujú a tešia sa. Niekedy ich dokonca treba trochu s tou zábavou krotiť.
Všimla som si a niekoľko Brazílčanov mi to aj povedalo, že si veľmi užívajú, ak sa niekde šíri ich kultúra. Tešia sa, že niekomu príde zaujímavá. Je tam veľmi pekná energia.“
Slovenskí „fanúšikovia“ v posledných mesiacoch dali Petre Vlhovej na sociálnych sieťach poriadne zabrať. V brazílskom fanklube zatiaľ hejterov neregistrujú.
Darka Šefčík (v popredí) s fanúšikmi Petry Vlhovej. (zdroj: Archív Darky Šefčíkovej)
„Často som počúvala, že Lucasa ľudia kritizujú za vzhľad alebo za odchod z Nórska, no v skutočnosti som za celú sezónu stretla fyzicky dvoch hejterov – z toho jedna bola opitá mladá Nórka, ktorá sa prakticky hnevala, lebo sa jej Lucas páči...
Predpokladám, že hejteri sa komfortne schovávajú v bezpečí svojej izby za klávesnicou. Koniec koncov ako aj tí Petini. Na pretekoch ich veľmi nestretnete,“ myslí si Darka Šefčík.
Okrem „povinností“ s fanklubom Lucasa Pinheira Braathena rieši Darka Šefčík záležitosti ohľadom fanklubu 30-ročnej Liptáčky.
„Mojou úlohou tam je fandiť. Som súčasťou jej masívneho fanklubu a v rámci neho máme mikro tím na komunikovanie fanklubových aktivít verejnosti.
Odkedy je Peťka zranená, snažíme sa držať fanúšikov na lyžiarskej vlne informovaním o dianí vo svetovom lyžovaní. Píšeme príspevky o prebiehajúcej sezóne, spájame sa so zahraničnými fanúšikmi a zabávame sa.
Musím slovenských fanúšikov pochváliť, že sú veľmi trpezliví, verní Peťke, ale prajní aj ostatným. Aktuálne pracujeme na niekoľkých zaujímavých novinkách, tak snáď sa verejnosti budú páčiť.“
Na tribúnach vládne symbióza
Komunita lyžiarskych fanúšikov je veľmi prajná a družná.
„Ak idete na futbal alebo hokej a fandíte jednému z dvoch tímov, váš tím hrá a bojuje celý hrací čas a vaše víťazstvo znamená prehru súpera, čo hrotí emócie a vie to na tribúnach byť riadne divoké, vulgárne či niekedy aj nebezpečné.
Ak fandíte jednému lyžiarovi, dole svahom lyžuje asi minútu, ale čo budete robiť počas zvyšných osemdesiatich jázd ostatných pretekárov?
Fanúšikovia sú pri lyžovaní na tribúnach spolu, navzájom si podržia vlajku či bannery, užívajú si ten šport, ponúknu si občerstvenie a tešia sa z úspechu ostatných.
Je to bezpečné miesto, kde môžete voľne vypustiť to ,zvieratko‘ vo vás, čo si chce zakričať a zaskákať, no slušne. Plus si často pomáhame s ubytovaním, lístkami či spolujazdou. Stretávame sa občas aj online a diskutujeme kalendár a naše plány a možnosti.
Mám veľa kamarátov z tribún a naším spoločným jazykom je láska. Áno, znie to dosť hipisácky, ale pozrime sa okolo seba. Lásku treba,“ myslí si Darka Šefčík.
Budúca sezóna bude veľkolepá ako pre pretekárov, tak aj pre fanúšikov. Zimné olympijské hry sú raz za štyri roky a navyše sa do Európy vracajú po 12 rokoch. Veľké plány na olympijskú zimu má aj Darka Šefčík.
„V pláne mám tradičné úvodné preteky v Söldene s fanklubovým pochodom. Na narodeniny som dostala letenky do Levi, kde to bude rodinný výlet za Santom a sobíkmi.
Chcela by som byť pri Peťkinom návrate na svahy a v pláne je aj olympiáda. Uvidíme, ako to celé vypáli.
Aktuálne sa trošku viac venujem aj online priestoru a chcela by som priniesť do fandenia nejaké inovácie.
Nechajme sa prekvapiť. Stále je to hobby a nie práca, čiže je to podmienené pracovným povinnostiam. Ale určite sa na olympijskú sezónu teším.“
