Mikaela Shiffrinová padá v obrovskom slalome v Killingtone 2024. (zdroj: TASR/AP)
Keď sa vlani po dvoch mesiacoch vrátila späť do súťažného diania, príliš o tomto období nehovorila. Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová sa o zotavovaní sa z nešťastného novembrového pádu v obrovskom slalome doma v Killingtone rozrozprávala až teraz.
Pre obľúbený web theplayerstribune.com opísala, čo prežívala a ako sa vyrovnávala s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD).
„Bolo to, akoby ma niekto bodol nožom,“ prirovnala bolesť, ktorú cítila bezprostredne po páde rekordérka so 101 víťazstvami vo Svetovom pohári.
Keď som sa vrátila späť na sneh – časť mňa dúfala, že to bude znovu zábava a naplnenie – stalo sa niečo zvláštne. Z nejakého dôvodu bolo všetko počas tréningových kôl hrozné a vzdialené od toho, ako som sa chcela cítiť.“
„Je ťažké konkrétne opísať, aká to bola bolesť. Najbližšie k tomu je asi pocit, keď vás nielenže bodnú, ale nôž je ešte stále vo vás.
Sedela som na boku kopca. Nemohla som sa pohnúť. Nemohla som ani dýchať.“
Milimeter od tragédie
Shiffrinová mala na bruchu bodnú ranu a vážne si poškodila vnútorné svalstvo. Po dvanástich dňoch neplánovane podstúpila aj operáciu.
„Ukázalo sa, že čokoľvek, čo ma bodlo, keď som padala, mi neprerezalo hrubé črevo.“
Tridsaťročná rodáčka z Vailu mala obrovské šťastie. „Lekári mi povedal, že to bolo o milimeter – ako dokážu zmerať, že to bolo také tesné? – ak by sa tak stalo, bavili by sme sa o bezprostrednom ohrození života.“
Ako každý zranený športovec odpočítavala, kedy sa bude môcť znovu vrátiť k športu. V jej prípade to nebolo jednoduché. Pri lyžovaní sa telo hýbe v špecifických uhloch a napína veľké množstvo svalov, najmä brušné.
Shiffrinová musela byť trpezlivá. V duchu sa však nevedela dočkať, kedy bude späť v horách, na dvoch lyžiach, pripravená opäť vhupnúť medzi modro-červené bránky.
„Keď som sa vrátila späť na sneh – časť mňa dúfala, že to bude znovu zábava a naplnenie – stalo sa niečo zvláštne. Z nejakého dôvodu bolo všetko počas tréningových kôl hrozné a vzdialené od toho, ako som sa chcela cítiť.
Oblúky neboli správne, pohyb tela mimo, všetko bolo len ... zlé. Najlepšie sa to dá opísať tak, že som sa na kopci necítila vo svojej koži. Bolo to akoby došlo k zvláštnemu prerušeniu medzi mojím telom a mysľou.
A to bolo rozhodne desivé.“
Nočná mora naživo
Päťnásobná celková víťazka Svetového pohára sa síce vrátila späť do súťažného diania po 60 dňoch núteného odpočinku 30. januára v nočnom slalome v Courcheveli. Od vytúženého 100. víťazstva vo „sveťáku“ bola ďaleko. Skončila desiata.
Verejnosť v tom čase netušila, akým mentálnym peklom prechádza najlepšia lyžiarka všetkých čias.
„Mali ste niekedy ten typ sna, v ktorom bežíte v melase? Niekto vás naháňa alebo tak a vaše telo sa nehýbe dostatočne rýchlo, aby ste sa odtiaľ dostali?
Alebo ste uväznený v nejakom kruhu, snažíte sa pohnúť a dostať sa z toho, ale nie ste takí rýchli, ako by ste chceli?
Presne to som prežívala v skutočnom živote, keď som lyžovala. V hlave som videla, čo by sa malo diať. Vedela som, ako potrebujem byť skoordinovaná, ale moje telo nerobilo to, čo potrebovalo robiť. Nehýbalo sa dostatočne.“
A potom sa stala ďalšia zvláštna vec. Shiffrinová začala zastavovať uprostred jázd. Bez toho, že by to tak chcela.
„Bolo to takmer akoby som už viac nemala kontrolu nad vlastným telom. Bolo to veľmi frustrujúce, ale aj veľmi temné.“
Ďalšie komplikácie
Na rad prišli pochybnosti. „Priznávam, že som bola viackrát v extrémne ťažkých chvíľach. Vtedy som začala spochybňovať svoje rozhodnutia alebo som bola k sebe kritická.
No ták, Mikaela, ľudia mali horšie pády, oveľa ťažšie zranenia. Dostali sa cez to. Čo je to s tebou?
Počas ťažkých dní som spochybňovala svoju motiváciu, alebo či vôbec ešte chcem lyžovať. V hlave som si vtedy hovorila: Vieš čo, nemusí ma vôbec trápiť, či budem znovu súťažiť.“
Všetko vyústilo do bodu, keď sa jej pred očami mihali náhodné záblesky.
„Boli to hrozné obrázky. Padala som v nich. Videla som v mysli, ako som spadla a letela dole kopcom.
Cítila som v tele bolesť, ale tentokrát to bolo aj v krku, v nohe, v hrubom čreve. Bolo tam očakávanie, že sa mi to reálne stane v nasledujúcich minútach a pôjde mi o život.“
Nepríjemná diagnóza
Terapeutka na to mala vysvetlenie. PTSD. „Prvé, čo mi o diagnóze povedala, že u každého je iná.
Nie je to ako kašeľ či vytknutý členok, o ktorých keď niekomu rozprávate, tak vie presne, ako sa cítite. PTSD môže mať akúkoľvek podobu. Každý ju prežíva vlastným spôsobom.“
Shiffrinová však našla jednu spoločnú črtu. „Väčšina ľudí to opisuje, ako keď sa na svet pozeráte cez nejaký film. Všetko je akoby trochu tmavšie alebo je na tom nejaká vrstva."
U Shiffrinovej zrejme došlo k nahromadeniu traumatických udalostí. V januári 2024 spadla v zjazde v Cortine d’Ampezzo a poranila si koleno (bez operačného zásahu), čo ju na dlhšie takisto vyradilo zo súťaženia.
„Terapeutka mi hovorila, že minulé traumy môžu občas ovplyvniť reakciu na nové traumatické udalosti.
Myslela som na náhlu nehodu a smrť otca v roku 2020, takisto na hrôzostrašný pád snúbenca Aleksandra Aamodta Kildeho z minulého roka v zjazde vo Wengene.
Možno keď som teraz spadla a mala tú bodnú ranu, bola to perfektná situácia na to, aby sa rozvinula PTSD. Ale kto naozaj vie, ako to bolo.“
Musela sa uistiť, že sa nič zlé nestane
Terapeutka dala dvojnásobnej olympijskej šampiónke návod, ako sa choroby zbaviť. Shiffrinovej pomohlo počuť, že to nebude trvať navždy. Takisto bude potrebovať čas, aby sa cez to dostala.
„Ukázala mi, že je to pretrvávajúci proces. Niečo, čo si vyžaduje prácu.“
Najväčšia hviezda lyžovania to musela skúšať prekonať tým, že napriek škaredým obrázkom v hlave chodila na štart pretekov a robila to, čo veľmi dobre poznala. Znovu a znovu.
„Potrebovala som si dokázať, v drvivej väčšine prípadov, keď trénujem alebo súťažím, sa nestane nič zlé.
A vďakabohu, po nejakom čase, moje telo si začalo spomínať, čo musí znovu robiť.“
Znovu dýcha
Shiffrinová na majstrovstvách sveta v Saalbachu obrovský slalom vynechala. V tímovej kombinácii s Breezy Johnsonovou boli zlaté, v slalome skončila piata. Postupne to skúšala už aj v obrovskom slalome.
Na konci februára zvíťazila v slalome v Sestriere a získala magické 100. víťazstvo vo Svetovom pohári. Až následne v Aare sa začala znovu cítiť vo svojej koži.
„Bola som na vrchole kopca, v štartovej bráne, cítila som všetky tie pocity – nervozitu, vzrušenie, adrenalín a pripravenosť... bola som pripravená ísť na to.
Zažiť znovu to, čo som cítila predtým bolo akoby som mohla znovu dýchať. Znovu sa cítim sama sebou.“
