Bývalý slovenský vodnopólový reprezentant Michal Gogola ako jeden z dvoch majiteľov firmy vlastniacej Národné centrum vodného póla v Novákoch sa stará o to, aby tento kolektívny olympijský šport v jeho slovenskej bašte nezanikol.
Toto nie je príbeh o mecenášovi vyťahujúcom z vrecka milióny, ten nechajme väčším športom u nás.
Tento príbeh sa začal pred dvoma desaťročiami, keď v meste na Hornej Nitre vyrástlo v súčinnosti miestnej chemickej fabriky a ministerstva školstva Národné centrum vodného póla.
Keď ho potom v roku 2014 fabrika nechcela už financovať, ponúkla ho na predaj. Objekt získala nemenovaná prievidzská spoločnosť, ale o tri roky neskôr jeho brány zatvorila.
A vtedy vstúpila do hry firma Michala Gogolu. S majiteľom centra zhruba rok takpovediac hľadala prienik vo finančných predstavách o predaji a kúpe. V roku 2018 sa dohodli a odvtedy centrum naplno plní účel, na aký bolo vybudované. Výhradne v súkromných rukách, bez akéhokoľvek podielu štátu, mesta či vyššieho územného celku.
K poslednému titulu prispel v bránke
V tomto roku v ňom pólisti KVP Nováky zdolali v treťom finálovom zápase slovenskej extraligy ŠK Hornets Košice a získali titul.
Devätnásty celkovo, štvrtý za sebou v ére samostatnosti.
Od roku 2014 do 2020 bol Michal Gogola manažér klubu.
„Odvtedy už nie som v žiadnych jeho štruktúrach, ale viac-menej naďalej pomáham s chodom klubu,“ hovorí bývalý reprezentant.
K najčerstvejšiemu titulu však prispel znova aktívne, ako – hráč.
Odchytal všetky tri finálové zápasy, dva v Košiciach, tretí doma.
„Z personálnych dôvodov som sa musel do bránky po rokoch vrátiť,“ pousmeje sa člen nášho olympijského výberu v Sydney 2000. Tam bol brankárska jednotka Štefan Gergely, ale aj Gogola si zachytal.
Okrem kariéry u nás v Novákoch a Košiciach pôsobil v španielskej Pamplone, vo francúzskom Tourcoingu a rumunskom tíme CSM Oradea, kde si zahral aj Ligu majstrov.
Prečo sa rozhodol pre kúpu vodnopólového centra?
„Bývam v Novákoch, celý život som hral vodné pólo, profesionálne aj v zahraničí. Nikdy som však nemal ambíciu tam zostať, vždy som bol rozhodnutý vrátiť sa domov a tu žiť. Keď prišla na pretras budúcnosť centra, uvedomoval som si, že ak sa ho nechopí niekto z nášho vodnopólového okolia, z našej komunity, tak tunajší bazén prestane existovať.“
A potom by takmer isto dodýchalo aj vodné pólo v podobe, v akej ho v Novákoch a na Slovensku roky poznajú. Prevádzkovať športové objekty s bazénmi na Slovensku je však veľmi náročné.
Klub má bazén zadarmo
„Novácky vodnopólový klub je amatérsky klub, ktorý sa zameriava hlavne na výchovu detí a reprezentantov a ja ako človek, ktorý má firmu vlastniacu toto centrum, poskytujem neobmedzené tréningové podmienky pre vodných pólistov. Okrem autobusovej prepravy, prevádzkujeme i bazén, ktorý má klub KVP Nováky neobmedzene, viac-menej zadarmo. V tom je moja podpora vodného póla, aj takto sa snažím náš šport udržať pri živote.“
Mecenáš nemusí byť automaticky iba človek, ktorý do nejakého klubu nalieva státisíce...
Novácke vodnopólové centrum poznajú aj vodnopólové kluby spoza hraníc Slovenska, využívajú ho na tréningové kempy. K dispozícii je bazén výhradne na vodné pólo. Objekt má tiež ubytovacie a stravovacie kapacity, aj priestory na regeneráciu.
Niečo také môžu športy a kluby na Slovensku závidieť, keďže iné centrá aj s prívlastkom národné od nich často inkasujú za prenájom a doplnkové služby obrovské peniaze. „Taká boľačka vodnopólovému klubu v Novákoch odpadá,“ vraví sydneyský olympionik.
Úver odklepli v Poľsku
„Bazén bez vodného póla by neprežil. Nie je ziskový, no jeho život podporuje veľa iných položiek, ktoré sa spolupodieľajú na pokrytí nákladov na prevádzku. Vďaka tomu dýcha a funguje. Pred rokmi oň mesto nemalo záujem a nikto iný sa nenašiel. Zachránili sme to a zveľaďujeme. Je to taká naša vodnopólová bublina,“ stručne zhrnie svoje mecenášske fungovanie účastník troch svetových šampionátov.
Na kúpu centra si jeho firma pred rokmi vzala úver. „Vtedy aj to bol problém. Banky, s ktorými sme rokovali, sa nechceli o bazéne vôbec baviť. Bola to pre nich riskantná vec. Pomoc sme našli až v susednom Poľsku.“
„Na to, aby sme zabezpečili prevádzku, mzdy zamestnancov, údržbu, energie a podobne, potrebujeme ročne niekoľkostotisíc eur,“ prezradil Michal Gogola.
Čochvíľa bude treba investovať do kompletnej rekonštrukcie samotného objektu, nakoľko zub času sa ozýva...
Firma má štatút sociálneho podniku
„Financovanie dávame dokopy z viacerých zdrojov,“ vraví absolvent štúdia manažmentu ľudských zdrojov na Trenčianskej univerzite.
„Organizujeme letné plavecké tábory, vodnopólové turnaje, kempy pre zahraničné i domáce kluby, výcviky pre školy, škôlky. Podľa finančných možnosti, každoročne podá ruku mesto, formou dotácie pre KVP Nováky, na pokrytie prenájmu bazéna. Poskytujeme tiež autobusovú dopravu pre školy aj komerčnú dopravu.“
Na dlhoročnom priateľskom základe pomôžu drobní miestni sponzori, k tomu členský poplatok od rodičov detí. Novácky klub má dnes vyše sto členov. Hráči, novácki odchovanci, ako aj tréneri pôsobia bez nároku na odmenu.
Navyše jeho firma má štatút integrovaného sociálneho podniku, zamestnáva teda aj zdravotne znevýhodnených ľudí. Napríklad na recepcii, plavčík, šoféri autobusu, drobná údržba okolo bazéna....
„Celý život som hral vodné pólo, a zostanem ho tu riadiť, pokiaľ budem vládať, lebo je to moja srdcovka a ním žijem. Teší ma, keď máme plné hľadisko, vstupné nevyberáme. Detí na vodné pólo chodia, skúšajú a to je to, čo nás všetkých motivuje. Zatiaľ, zaklopem, je to takto sedem rokov a fungujeme,“ líči Michal Gogola, tiež novácky viceprimátor.
Kto nahradí Sagana?
Čo je podľa neho pre tzv. malé športy na Slovensku najkľúčovejšie z legislatívneho hľadiska? Aby mohli lepšie dýchať?
„Systémovo dve veci. Zabezpečenie fungujúcej infraštruktúry a mládežníckych trénerov. Aby sme sa potom časom mohli baviť aj o reprezentácii ako vrchole snaženia v našom, ako aj celkovo v športe. Najprv treba zabezpečiť spodok pyramídy, aby deti mali kde trénovať a mal im kto dať kvalitné základy.
Často sa dnes fanúšikovia pýtajú, kto nahradí napríklad Sagana? Nikto ho nenahradí len tak, pretože šport u nás celkovo nefunguje ‚tam dolu’. To je môj názor ako človeka, ktorý športom žije celý život. Denne od šiestej rána do deviatej večer. Nonstop.“
Michal Gogola
Bojnický rodák je bývalý dlhoročný slovenský reprezentant vo vodnom póle.
Štartoval na OH 2000 v Sydney (12. miesto), na troch MS a piatich ME.
V súčasnosti je podnikateľ, spolumajiteľ spoločnosti zameranej na autodopravu a prevádzku športoviska, ktorá vlastní Národné centrum vodného póla v Novákoch.