Richard Varga (zdroj: TASR)
Nikdy nebol najväčšia hviezda, ale bojovník, dríč, srdciar. Pre šport mal veľký zápal. Hral futbal, plával, lyžoval, bicykloval, behal.
Dnes je možno náhoda, že jeho kariéra sa spája s triatlonom, rovnako mohol byť futbalistom. Hrával za Artmediu a futbal ho bavil. Ak by pri ňom zostal, možno by s Petržalkou hral v Lige majstrov.
Fanúšikovia si však budú Riša Vargu pamätať ako triatlonistu.
Hovorili sme spolu stovky ráz. Obdivoval som jeho chuť, nasadenie ale aj bezprostrednosť.
Tréner ho nepustil na preteky
Riša poznám aj vďaka ľudom, s ktorými pracoval. Veľa mi o ňom prezradil Otakar Urban. Tréner Slavie STU viedol malého Riša ako žiaka.
Nikdy nezabudnem ako mi opisoval historku, keď zistil, že Rišo začal v jednu dobu chodiť poza jeho chrbát na ďalšie tréningy. Rovnako plavecké. Sám si pridával. Mohol mať 7 – 8 rokov.
Bol tak ponorený do plávania, že ráno najskôr šiel na hodinu do bazéna a potom šiel na tréning k pánovi Urbanovi.
Tréner vedel, že pre mladý organizmus to je príliš. Preto mu povedal, že týždeň nebude trénovať a nemôže ísť ani na dôležité preteky, ktoré boli cez víkend.
Nemal to byť trest, lenže presne tak si to mladý plavec vyložil. Samozrejme na preteky prišiel. Rovno k bazénu.
Sedel a čakal, keď mu tréner zopakoval, že nebude štartovať, Rišo plakal. Prosil. Do vody sa však nedostal.
Bol ťahúňom
Športom skutočne žil. Bol súťaživý a bavilo ho to. Nechápal, prečo má mať týždeň pauzu. Pretrénoval by sa. Drel viac ako jeho organizmus mohol zvládnuť.
Nepoľavil ani neskôr. V trinástich za týždeň odplával 138 kilometrov. Aj pre bežcov je to veľa, pre plavca a ešte v takom mladom veku, extrém. Toto si však niesol celú kariéru. Zvládal dlhé a náročné tréningy.
Neskôr, keď bol starší, stalo sa, že žúroval alebo šiel na koncert, ráno však tréning nevynechal. A nielen to, on ho odmakal. V tom veku nebol príkladom v životospráve a jeho tréneri by o tom vedeli rozprávať.
Čo ho však najviac vystihovalo?, pýtal som sa pred rokmi pána Urbana.
“Vždy mu záležalo na tom, aby sa darilo aj ostatným v tíme. Podporoval ich, ťahal. Záležalo mu na výsledkoch ostatných,” vravel.
Rišo bol najväčším ťahúňom v kolektíve. Znie to ako fráza. V individuálnom športe bol tímový hráč.
Na letisko s vysokoškolským indexom
Na druhej strane nebol pedant. A tak sa stalo, že na letisko vo Schwechate prišiel riadne zbalený na odlet na preteky. Len miesto pasu si niesol školský index.
Alebo na plavecký tréning prišiel bez plaviek. Legenda vraví, že keď bol tréningovým partnerom v britskej reprezentácii, na plaveckých tréningoch boli jedny rezervné plavky pre Vargu.
Triatlon je šport, ktorý bolí a Varga vedel ísť za hranu. Na Slovenskom pohári v Žiline, (ak ma pamäť neklame bolo to v roku 2008) ho po cyklistickej časti priamo pred vjazdom do depa sotil rozhodca do bariéry. Bol to skrat. Ak by Varga zosadol za čiarou, mal dostať penalizáciu.
Takto utŕžil tvrdý bodyček. S bolesťami vstal a vydal sa na bežeckú trať. Preteky nevzdal, hoci mal ukrutné bolesti. Ak ma pamäť neklame, dobehol štvrtý. Po pretekoch ho brat podopierajúc dostal na vyšetrenie do nemocnice.
Našťastie to boli len narazené rebrá. Aj toto je len jeden obraz z toho, že sa nešetril a neraz na svoj stav nehľadel. Stalo sa, že pretekal aj so zranením.
Na európskych hrách 2023 pomohol štafete k 10. miestu. S natrhnutým svalom. Tri mesiace potom nemohol behať.
Končí športovec, ktorý mi je blízky a ktorého obdivujem. Len z vášne a nadšenia spopularizoval svoj šport. Aj bežným Slovákom ukázal, že do jednej disciplíny sa dajú vtesnať tri športy.
A Slovensko dostal Slovensko v triatlone na svetovú mapu.
