Slávnostným vyhlásením výsledkov a premietaním výberu z ocenených filmov sa v nedeľu 12. októbra večer v Poprade skončil už 33. ročník prestížneho Medzinárodného festivalu horských filmov. Do súťaže z prihlásených 509 diel postúpila necelá desatina – iba 50 od autorov z Európy, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky.
Aj tak však projekcie zabrali približne 31 hodín a k tomuto času treba pripočítať ešte viac ako štyri hodiny troch kvalitných a podnetných prezentácií spojených s besedami.
Počas nich sa predstavili Slovák Peter Hámor, Talian Simon Messner a Slovinec Aleš Česen. Spája ich uprednostňovanie čím čistejšieho štýlu pri lezení, keď si pre svoje projekty hľadajú miesta čo najvzdialenejšie od v súčasnosti preferovaných komerčných výprav. Skutočné dobrodružstvo sa stalo vzácnym, alebo už prakticky vymierajúcim aj v najvyšších horách sveta.
Kto rozhodoval?
O tom, kto si z Popradu odniesol ocenenia, rozhodli v jednom prípade diváci, sedemkrát trojčlenná medzinárodná porota. Jedinou dámou v nej bola Markéta Hanáková (ČR), autorka článkov z hôr a filmárka, známa najmä dokumentom o sebe Mustagh Ata – s kardiostimulátorom na sedemtisícovku, filmom Afganské odmietnutie či viacerými z Tatier.
Druhým porotcom bol Slovák Tomáš Hulík, milovník prírody, cestovateľ, fotograf, kameraman a režisér, známy napríklad z filmu Vysoké Tatry – Divočina zamrznutá v čase. V súčasnosti pracuje na výpravnom 12-dielnom seriáli Wild Return, cestuje po celom svete za vzácnymi a ohrozenými druhmi zvierat.
Poľsko v porote zastupoval Adrian Dmoch. Je to fotograf, kameraman a filmový režisér, ktorý vo svojich filmoch skúma témy vytrvalosti, dobrodružstva a ľudského ducha.
Tri prestížne ceny
Sú nimi tradične Grand Prix, Cena poroty a Cena divákov.
Tú prvú získal Rakúšan Jon Glassberg za film Lezkyňa (Girl Climber) o profesionálnej horolezkyni Emily Harringtonovej, úspešnej v športovom lezení, aj v najvyšších horách. Jej krédom je, že treba poctivo ísť za splnením svojich cieľov a snov, nenechať sa odradiť neúspechmi. (Porota zároveň Emily odporučila zvážiť pri lezení použitie prilby, pretože pády sa môžu končiť aj fatálne.)
Cenu poroty si prevzal slovenský filmár Rasťo Hatiar za dokument Horský život, v ktorom mapuje doterajší život horolezca, skialpinistu a horského vodcu Róberta Gálfyho.
Porota sa plne stotožnila s jeho odkazom mladšej generácii: „Treba žiť naplno a neodkladať to, po čom človek skutočne túži. Keď je život plný motivácie a cieľov, žije sa ľahšie.“
Cena divákov tiež zostáva na Slovensku. Aj nás najviac zaujal Pavol Barabáš a jeho dokument Každý potrebuje svoj kmeň. Nie je to film pre každého. Približuje nezvratný zánik posledných kmeňov žijúcich pradávnym spôsobom, keď ľudská súdržnosť pre nich dlhé tisícročia znamenala viac ako všetky materiálne hodnoty. Ďalšie slová sú zbytočné. Je lepšie raz vidieť, ako stokrát čítať.
Sloboda pri názvoch
Veľkú hodnotu pre autorov však majú aj ostatné ocenenia, o ich názvoch rozhodovali porotcovia.
Cenu Sny nemajú vek získal švajčiarsky film Alpské dobrodružstvo režisérky Aurelie Goninovej o prvom ženskom prechode Álp z Viedne do Monaka, zachytávajúci všetky emócie na pozadí klimatických zmien.
Všetky ďalšie pocty putujú do Francúzska.
Cena za mimoriadny výkon, odvahu a kameru patrí Emile Dominéovi a jeho Teórii veľkej vody, keď zobrazil výnimočný výkon kajakárky Nourie Newmanovej v nádhernej scenérii horskej časti rieky Indus s brilantnou kamerou, strihom a hudbou.
Cenu za ľudskosť a spolupatričnosť udelila porota Maximovi Moulinovi za film Andrea o lezeckej ikone Nine Caprezovej a jej rodine, keď osobné úspechy nie sú také dôležité ako pomáhať tým, ktorí sú v núdzi po živelnej pohrome.
Aj K2, aj hrozba pohromy
Cenu za dosiahnutie vzájomného porozumenia v extrémnych podmienkach získal Mathieu Rivoire a jeho film K2 – moja láska za fungujúci partnerský tandem na zemi aj vo vzduchu, pričom aj pri najťažších výzvach je možné mať úsmev na tvári.
Je to príbeh dvojice Liv Sansozová – Zeb Roche o ich výstupe na druhú najvyššiu horu sveta bez prídavného kyslíka, keď z vrcholu zleteli na paraglidingovom tandemovom padáku.
Čestným uznaním bolo ocenené zamyslenie horolezca Cedrica Lacheta Budúcnosť lezenia, v ktorom s režisérom Guillaumeom Broustom načrtol neveselé perspektívy toho, čo môžu spôsobiť sociálne siete pri návštevnosti a devastácii nielen horolezeckých oblastí.
Všetko nie je o cenách
Na záver iba skonštatovanie faktu: Mária a Peter Hámorovci so svojím tímom opäť pripravili veľmi kvalitný program so všetkým, čo s ním súvisí.
Opäť zdvihli o kúsok vyššie latku tejto svojej „srdcovky“. Za to im patrí keď nie cena, tak vďaka od všetkých návštevníkov festivalu.
